„Slovensko nesúhlasí s princípom solidarity s podmienkou povinného prijatia nelegálnych migrantov na svoje územie. Podľa šéfa slovenskej diplomacie by sa mali štáty rozhodnúť, akú formu pomoci zvolia, a to bez príkazu povinného či materiálneho príspevku,“ napísalo ministerstvo.
Slovenský minister zahraničia Juraj Blanár uviedol, že schválenie migračnej reformy je príkladom toho, aké dôležité je ponechanie práva veta členským krajinám EÚ v kľúčových otázkach presadzovania národno-štátnych záujmov.
Čítajte viac Europoslanci schválili konečnú podobu migračného a azylového systému
„Nelegálna migrácia je obrovská výzva, ktorej EÚ čelí, a našou povinnosťou je riešiť ju predovšetkým v súlade so suverénnymi záujmami našej vlasti. Treba otvorene priznať, že ochrana schengenského priestoru proti nelegálnej migrácii nie je dostatočná a nový migračný pakt tento problém nevyrieši,“ povedal Blanár. Vyslovil sa za posilnenie ochrany vonkajšej hranice EÚ a za opatrenia v krajinách pôvodu nelegálnej migrácie.
Členské krajiny Európskej únie sa na podobe nových migračných a azylových pravidiel EÚ zhodli po rokoch rokovaní na začiatku februára, keď potvrdili kompromisné znenie reformy dohodnuté v decembri so zástupcami Európskej komisie a Európskeho parlamentu. Toto znenie potom v stredu v hlasovaní potvrdil aj europarlament.
Čítajte viac Pre vývoj na Slovensku bolo v Bruseli horúco: Fico ženie krajinu do ruského područia. Robíte z neho démona, oponuje Nevedalová
Slovenskí europoslanci vnímajú reformu rôzne
Členské krajiny EÚ majú rôzne pohľady na reformu migračnej a azylovej politiky, podobne ako slovenskí europoslanci.
Lucia Ďuriš Nicholsonová (nezávislá/RE) uviedla, že pakt o azyle a migrácii sa rodil osem rokov a určite to nie je dokonalá legislatíva, ale je to to najlepšie, čo sa dalo v rokovaniach s členskými štátmi dosiahnuť. „Kľúčová je správna rovnováha medzi zodpovednosťou a solidaritou. Členské štáty si musia zodpovedne plniť svoje úlohy, napríklad zabezpečovanie vonkajších hraníc, až potom môže prísť na rad solidarita. Dôležité je, že členské štáty si samy určia, akou formou chcú byť solidárne, keď to bude potrebné – či relokáciami žiadateľov o azyl, finančnými príspevkami, alebo technickou podporou štátov, ktoré čelia migračnému tlaku,“ uviedla.
Miriam Lexmann (KDH/EPP) upozornila, že nový migračný pakt nerieši zásadné tlaky na vonkajších hraniciach EÚ, pridáva administratívne bariéry a vytvára právnu neistotu. „Súčasná dohoda zavádza povinnú solidaritu, ktorú nepodporujem, keďže v plnej miere nezohľadňuje migračné tlaky na všetky krajiny. Ide napríklad aj o Slovensko, kde sa nachádza veľký počet odídencov z Ukrajiny. Systém každoročného prehodnocovania relokácií znamená pre členské štáty právnu neistotu, keďže už teraz absurdná minimálna suma 20 000 eur za jednu odmietnutú osobu v rámci relokácie sa môže nepredvídateľne navýšiť,“ upozornila.
Čítajte viac Očakávali veľkú vlnu, nechytili nikoho. Odstrašovanie migrantov, zdá sa, zabralo
Vladimír Bilčík (nezávislý/EPP) ocenil, že po rokoch vyjednávaní vznikol nový migračný pakt, ktorý zavedie jednoznačnejšie pravidlá pre ekonomických migrantov. „Verím, že prinesie väčší pocit bezpečia aj pre ľudí na Slovensku a zároveň ľudskejší a férovejší postup pre tých, ktorí utekajú pred vojnou a potrebujú ochranu,“ povedal. Pripomenul, že nové spoločné európske pravidlá vychádzajú z princípu flexibilnej solidarity presadzovanom v roku 2016 Slovenskom.
Eugen Jurzyca (SaS/ECR) spomenul, že podporuje efektívnu solidaritu medzi členskými štátmi, avšak pravidlá musia byť nastavené tak, aby krajiny dostatočne motivovali k účinnému stráženiu vonkajších hraníc. „Predkladaný návrh to nezaručuje. Súhlasím ale s tými zákonmi, ktoré umožňujú rýchlejšie posúdenie žiadostí o azyl priamo na hraniciach a následný návrat neúspešných žiadateľov do krajín, odkiaľ prišli. Dnes platí, že len 30 percent nelegálnych migrantov, ktorí azyl nedostanú, dokážeme dostať z Únie späť do ich krajín. Ak sa tento systém podarí uviesť do praxe, pomôže to Únii zvládať migračné vlny,“ odkázal.
Čítajte viac Migranti na Slovensku zostať nechcú. Sme chudobní, xenofóbni a nepohostinní
Ivan Štefanec (KDH/EPP) spresnil, že solidarita medzi štátmi EÚ je nevyhnutná, ak chce Únia zvládnuť všetky krízy, ktoré ju v budúcnosti čakajú. „Zároveň však táto solidarita musí ponúkať slobodné flexibilné možnosti, ako sa do nej zapojiť. Vítam, že možnou alternatívou je aj poskytovanie prevádzkovej a technickej podpory namiesto povinného premiestňovania žiadateľov o azyl na svoje územie,“ uviedol.
Jozef Mihál (nezávislý/RE) súhlasí s dohodou o riadení azylovej a migračnej politiky EÚ a podporil ju preto, lebo treba ukončiť súčasný chaotický stav a stanoviť pravidlá pre migráciu, najmä s ohľadom na posilnenie vonkajších hraníc EU. „Uvedomujem si slabé miesta dohody z pohľadu Slovenska, a to finančnú penalizáciu pri neprijatí migrantov, ale výhody tejto dohody prevažujú nad nevýhodami,“ skonštatoval. Tvrdí, že tento pakt sa týka aj lepšej koordinácie medzi členskými štátmi, posilneného dialógu a partnerstiev s krajinami pôvodu alebo tranzitu migrantov a monitorovania migračných trendov.
Peter Pollák (hnutie Slovensko/EPP) si myslí, že migračné tlaky na hraniciach EÚ sa v budúcnosti budú stupňovať, a preto je možné ich zvládnuť len spoločným koordinovaným prístupom. „Je dôležité posilniť ochranu vonkajších hraníc EÚ, a to technicky, personálne i finančne a zároveň zintenzívniť spoluprácu s krajinami, odkiaľ neregulovaná migrácia pochádza,“ uviedol.