Na otázku „Zvažujete po voľbách do NR SR (parlamentu) v septembri 2023 odchod zo Slovenska?“ odpovedalo 1001 respondentov.
Takmer 15 percent voličov chce odísť zo Slovenska, vyše 75 sa výsledku volieb neobáva
Podľa dát z prieskumu zvažuje vyše sedem percent voličov odchod zo Slovenska kvôli tomu, že sa obávajú výsledkov volieb. Ďalších takmer 7,5 percenta zvažuje odchod z iných dôvodov. Naopak takmer 76 percent voličov odchod zo Slovenska nezvažuje.
„Deklarácia zvažovania odchodu nehovorí veľa o tom, koľko ľudí by reálne zo Slovenska odišlo, ale dobre identifikuje skupiny, ktoré sa obávajú toho, ako voľby dopadnú, a jednou z motivácií ich voľby je aj strach a voľba „proti neželanej alternatíve“,“ okomentoval pre Pravdu riaditeľ agentúry Ipsos Jakub Hankovský.
Do úvahy treba brať aj fakt, že mnohí Slováci, ktorí odchod zo Slovenska nezvažujú, prípadne to pre nich nie je možná alebo želaná alternatíva, môžu mať obavy z budúcnosti krajiny a z toho, ako predčasné voľby dopadnú.
Čítajte viac Prieskum Ipsosu: Možné sú len tri koalície, zostaviť vládu bude ťažké pre Fica aj Šimečku. Môže Pellegrini vyhrať?
„Čiastočne to asi svedčí o tom, že emigrácia je zvažovanou alternatívou pre relatívne malú časť spoločnosti, pričom častejšie ide o ľudí vo veku 25 – 34 rokov z Bratislavského kraja a VŠ vzdelaním,“ uviedol Hankovský.
Výsledku volieb sa najviac obávajú voliči Smeru a PS
Z dát Ipsosu vyplýva, že toho, ako voľby dopadnú sa najviac obávajú voliči Progresívneho Slovenska (PS) a Smeru. Odchod preto zvažuje takmer 25 percent voličov PS a takmer 21 percent voličov Smeru. Obavy má aj desať percent voličov Demokratov.
Naopak najmenšie obavy z výsledku volieb majú voliči Aliancie (0,9 percenta), SNS a Modrí, Most-Híd (obe 2,7 pecenta). Politikom sa zrejme nedarí vystrašiť úplne všetkých. „Niektorým sa to darí lepšie než iným, čo vidíme najmä v rozdieloch medzi elektorátmi jednotlivých strán,“ uviedol Hankovský.
Prečo sa teda obávajú najmä voliči strán Smer a PS, ktoré majú miesto v parlamente takmer isté? „Smer a Progresívne Slovensko majú v tomto smere najodhodlanejších voličov, ktorých motivácia je zastaviť pre nich nepreferovanú alternatívu. To, že ide zároveň o dve preferenčne najsilnejšie strany umocňuje predpoklad, že obe majú slušný mobilizačný potenciál,“ komentoval Hankovský.
Čítajte viac Manipulácia volieb sa nedeje pri urnách. Odborník: Nové nástroje ovplyvňujú voličov sofistikovanejšie
To znamená, že voliči PS sa obávajú, že zvíťazí Smer a voliči Smeru, že sa na prvé miesto dostanú progresívci. „Zvažovanie odchodu do zahraničia v dôsledku obavy z volieb môžeme vnímať ako silný prejav strachu z výhry a vládnutia strany, prípadne strán, ktoré sú na opačnom póle politického spektra. Voliči Smeru a PS predstavujú protipóly, ktoré sa voči sebe vymedzujú ako na strane samotných strán, tak aj na úrovni ich voličov,“ vysvetľuje šéf agentúry Ipsos.
„Strach je silný mobilizačný prvok a kombinácia odhodlania voliť proti neželanej aktivite a reálna šanca Smeru, či na druhej strane PS poraziť toho druhého môže pred voľbami vyvolať efekt snehovej gule,“ dodal Hankovský.
Možná manipulácia či posledné slobodné voľby… Túto kartu vytiahli viacerí
O možnej manipulácii volieb hovorili najčastejšie práve líder Smeru Robert Fico, ale aj líder hnutia Republika Milan Uhrík a exminister obrany Jaroslav Naď (Demokrati). O tom, že výhra Smeru a potenciálna vláda s Hlasom, SNS či Republikou môže znamenať posledné slobodné leto, však hovorí napríklad aj podpredseda Sasky Branislav Gröhling či člen predsedníctva OĽaNO Roman Mikulec.
„Môžeme sa 1. októbra zobudiť do iného ako slobodného rána,“ uviedol Mikulec v diskusnej relácii ta3 V politike. „Možnosť falšovania parlamentných volieb je eminentná,“ upozornil Fico pred časom na tlačovej konferencii. Uhrík ešte vo februári hovoril o tom, že v nadchádzajúcich parlamentných voľbách by mohlo dôjsť k manipuláciám a podvodom pri sčítavaní hlasov.
„Zásadnou témou je pokus o falšovanie volieb, ktorému musíme zabrániť,“ opakoval Uhrík na tlačovke začiatkom mája. Smer aj Republika sa okrem chystajú paralelne sčítavať hlasy v predčasných voľbách. Republika plánuje pokryť všetky volebné komisie na všetkých úrovniach.
Dávame do pozornosti Profily všetkých 25 strán a ich kompletné kandidátky
Nezaradený poslanec Eduard Kočiš (Republika) okrem toho predložil aj návrh zákona, podľa ktorého majú obce a mestá povinnosť zverejňovať zápisnice o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku na internete, ak majú zriadenú webovú stránku.
Návrh poslanci schválili v polovici mája tohto roka. Zverejniť zápisnice okresných volebných komisií má byť povinný aj Štatistický úrad SR. Verejná dostupnosť volebného procesu je však plne zabezpečená už podľa súčasnej legislatívy.
Riaditeľka odboru volieb z ministerstva vnútra Eva Chmelová zároveň pripomenula, že každá strana má právo delegovať svojho zástupcu do okrskovej volebnej komisie, čím je zabezpečená krížová kontrola pri sčítavaní. Možné je aj pozorovanie volieb, ministerstvo vnútra pripomenulo, že medzinárodné organizácie v doterajšej histórii nevyslovili pochybnosti o integrite volieb na Slovensku.
Naď však koncom mája uviedol, že najvyšší ústavní činitelia majú mať informácie, že sa niekto zo zahraničia snaží zmanipulovať voľby. Snaha o manipuláciu má pochádzať z Ruska. Bývalý premiér Eduard Heger (Demokrati) priznal, že o tejto spravodajskej informácii vie.
Podľa Naďa mal konkrétny občan dostať finančnú odmenu na manipuláciu volieb v prospech strany Smer. Exminister vnútra Robert Kaliňák (Smer) to vylúčil, tvrdenie označil za „bláboly“. Manipulácie volieb sa však obáva tiež.
Obavy z možnej manipulácie volieb pri sčítavaní hlasov sú však podľa predseda štátnej volebnej komisie Ladislava Orosza neopodstatnené. „Ide o cielenú volebnú agitáciu politických subjektov, ktorej účelom je mobilizovať nerozhodnutých voličov na svoju stranu a zároveň zvyšovať spoločenské napätie a nedôveru občanov k zabezpečovaniu regulárneho priebehu volieb,“ povedal.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Ministerstvo vnútra zverejnilo rozsiahly vysvetľujúci text, v ktorom opisuje, ako sa spočítavajú volebné lístky v parlamentných voľbách. Okrem iného upozorňuje aj na to, že už v súčasnosti nie je ničím obmedzené vyhotovovanie odpisov a kópií volebných zápisníc.
„Zápisnice o výsledku volieb sú verejne prístupným dokumentom, ktorý majú ihneď po sčítaní výsledkov volieb v okrsku všetci členovia okrskovej volebnej komisie. Po podpise si môžu všetci členovia vyhotoviť kópie zápisnice, môžu si ju fotiť,“ dodalo ministerstvo.
Čítajte viac Manipulácia volieb? Podľa Naďa sa o to snažia Rusi. Nemožné, reaguje ministerstvo vnútra
Zmanipulovania volieb sa obáva okolo 40 percent ľudí
Podľa prieskumu agentúry AKO zo začiatku júna tohto roka sa zmanipulovania predčasných volieb obáva 36,1 percent opýtaných. Naopak, 58,6 percenta účastníkov prieskumu obavy zo zmanipulovania volieb nemá. Viac ako päť percent opýtaných na otázku „Obávate sa zmanipulovania parlamentných volieb v septembri 2023?“ nechcelo alebo nevedelo odpovedať. V porovnaní s aprílom tohto roka poklesol podiel respondentov, ktorí sa obávajú zmanipulovania volieb o 4,9 percenta. V apríli to bolo sa manipulácie obávalo 41,1 percenta a 54,2% voličov obavy nemalo.
Manipulácie sa najviac obávali voliči hnutia Republika, SNS a strany Smer. V prípade Republiky ide o viac ako 74 percent elektorátu, čo sa týka voličov Smeru, obavu vyjadrilo vyše 65 percent z nich a u voličov Smeru to bolo niečo vyše 54 percent.
Ako sme spomínali už vyššie v súvislosti s prieskumom Ipsosu, voliči sa môžu obávať, no nemusia preto zvažovať odchod zo Slovenska. Manipulácie sa podľa prieskumu AKO najmenej báli voliči PS, Sasky a KDH. Zmanipulovania volieb sa pritom väčšmi obávajú ženy a nadpriemerne často majú tieto obavy i ľudia vo vekovej kategórii 50 až 65 rokov, kde túto odpoveď uviedlo 38,3 percenta respondentov. Manipulácie volieb sa najviac obáva obyvateľstvo Banskobystrického kraja, najmenšie obavy majú obyvatelia Trnavského kraja, kde sa manipulácie volieb obáva čosi vyše 30 percent.