V posledných troch týždňoch sme boli svedkami viacerých prieskumov a aj keď sa to Hlasu nepáči a vinia z toho progresívcov či liberálov, prepadli sa na tretie miesto. Hlavný súboj sa tak s najväčšou pravdepodobnosťou odohrá medzi lídrami strán Smer a PS – Robertom Ficom a Michalom Šimečkom.
Čítajte viac Koho ešte zvažujú voliči? PS môže využiť mobilizáciu, Hlas by musel presvedčiť všetkých
Hlavní rivali…
Obaja predstavujú protipóly nielen čo sa ich elektorátov týka, ale aj toho, ako ich volič pozná. Kým o spôsobe vládnutia bývalého trojnásobného premiéra Fica toho vie Slovensko mnoho, Šimečka je zatiaľ neznámou tým, že nikto nevie, ako bude PS vládnuť.
S tým, že v tomto momente ide o hlavných konkurentov súhlasí aj politológ Radoslav Štefančík. „Do volieb je však ešte ďaleko. Stále tu máme uhorkovú kampaň, politici sa len teraz začínajú ukazovať v televíznych diskusiách. PS zrejme ešte pomôžu niektoré médiá, kým Smer loví hlavne medzi čitateľmi konšpiračných webov,“ zhodnotil pre Pravdu.
Obe strany majú aktuálne vo voľbách dokonca potenciál dosiahnuť viac ako 20 percent. Smer už túto hranicu prekročil. V poslednom modeli agentúry Ipsos pre Pravdu dosiahol 20,3 percenta, v modeli NMS pre Sme dokonca vyše 23 percent. Preferencie PS sa zatiaľ pohybujú okolo 17 percent.
Rast Smeru spôsobuje podľa analytika spoločnosti NMS Market Research Mikuláša Hanesa najmä kontinuálne upevňovanie volebného jadra strany a fakt, že Ficovi voliči sú spomedzi všetkých najviac rozhodnutí ísť voliť a ísť voliť Smer. „Je vidieť, že Smer má odhodlaných voličov, ktorí sú pripravení ísť mu odovzdať svoj hlas,“ uviedol pre Pravdu.
Čo sa týka PS, za ich rastom je podľa dát najmä väčší záujem nerozhodnutých alebo neukotvených voličov u ostatných strán. „Najmä, ak sa pohybujú okolo hranice zvoliteľnosti. Strana sa momentálne ukazuje ako jediný relevantný súper Smeru a môže tak čiastočne zopakovať trajektóriu rastu OĽaNO z roku 2020, hoci je viac rozložený v čase,“ konštatuje Hanes.
Nerozhodnutých voličov zo sociálno-národného segmentu na seba zas čiastočne viaže Smer. Silnejšie strany majú tendenciu naviazať na seba nerozhodnutých voličov aj kvôli pomerne fragmentovanému zvyšku politického spektra. V ostatných dňoch rozbehli progresívci aj sériu debát pre nerozhodnutých.
Efekt snehovej gule, PS čerpá aj z Hlasu
Väčší mandát znamená silnejšie postavenie a väčší klub po voľbách. Má to však aj odvrátenú stranu. PS a Smer na seba totiž nenabaľujú len nerozhodnutých, ale aj voličov z elektorátov svojich hlavných dvojičiek – v prípade Smeru je to Hlas, v prípade PS je to Saska –, čím ich môžu výrazne oslabiť. PS by napríklad mohlo poslať Sasku aj mimo parlament.
Už teraz badať začínajúci „efekt snehovej gule“, čo znamená už spomínané nabaľovanie voličov na úkor potenciálnych koaličných partnerov. „Dá sa povedať, že možno pozorujeme začiatok tohto efektu, avšak s určitosťou nám to potvrdia až septembrové dáta. Obidve strany na to majú dobre našliapnuté, ale kampaň môže priniesť ešte viacero zvratov,“ uviedol Hanes.
Takýto efekt nastal aj v roku 2020, kedy sa na úkor víťazstva OĽaNO do parlamentu nedostalo KDH, ale ani koalícia PS/Spolu a strana Za ľudí mala podstatne nižší volebný výsledok, než s akým počítala. „Nemožno vylúčiť, že sa do parlamentu nedostane Saska, lebo ľudia si budú veľmi želať Smer až na druhom mieste, prípadne prepadne Hlas, lebo voliči uprednostnia prízemný populizmus Smeru,“ konštatuje Štefančík.
Mohol by sa takýto efekt zopakovať v prípade PS? Podľa analytika je podpora progresívcov stále veľmi nestála, no dáta zatiaľ ukazujú na rastúci trend a na rozdiel od volieb 2020 sa im v stredopravom spektre nečrtá ani výraznejší súper. Výhodu má PS aj v tom, že nebolo súčasťou minulej vlády, ktorá nevydržala do konca volebného obdobia. „Na rozdiel od nich má PS výhodu mimoparlamentnej strany a dokáže čerpať z veľkej skupiny sklamaných voličov,“ zhodnotil Hanes.
Podľa posledného prieskumu NMS by sa Saska do parlamentu nedostala. V prieskume Ipsosu si ju však zvolilo 6,7 percenta voličov. Ich preferencie kolíšu od prieskumu k prieskumu. Saska patrí spolu s Demokratmi k stranám druhej voľby – ich jadro je extrémne nízke, ale zároveň majú pomerne vysoký volebný potenciál. To podľa analytika Hanesa znamená, že hoci ju zvažuje pomerne veľa ľudí, ktorí plánujú ísť k voľbám, často ešte nie sú o tejto voľbe pevne presvedčení. „Saska má stále veľkú šancu na vstup do parlamentu, bude však potrebovať silný záver kampane,“ uviedol.
„Saska ma stabilný elektorát okolo piatich percent. Ten zvyšok tvoria zblúdilí voliči, pre ktorých je Saska len jednou z alternatív,“ uviedol Štefančík. „Určite však netreba brať prieskumy ako ten najdôležitejší motív svojho vodičského správania. Nikdy sa netreba nechať strhnúť davom. To robia ovce,“ dodal.
PS môže okrem Sasky čerpať prakticky z elektorátov všetkých strán stredopravého spektra. „Či už od koalície OĽANO a priatelia, od Sme rodiny alebo aj Demokratov,“ uviedol Hanes. Rast podpory PS v prieskumoch však čiastočne stojí aj za poklesom Hlasu.
Foto: TASR, Jaroslav Novák
„A časť ľudí, ktorí v minulosti zvažovali voľbu Hlasu sa teraz skôr prikláňa k voľbe progresívcom. Aj v tomto smere je ešte priestor na preskupovanie voličov, ale nie je možné vylúčiť, že sa časť podporovateľov pred voľbami nakoniec vráti k Hlasu,“ uviedol Hanes. Hlas však primárne stráca voličov na úkor Smeru, s ktorým zdieľa aj najväčší elektorát. Smer však voličov uberá aj stranám, s ktorými majú navzájom prepojenú druhú a ďalšiu voľbu. „Momentálne majú popri Hlase podobný potenciál preberať neukotvených voličov Republiky a SNS,“ zhodnotil Hanes.
Kým voličov SNS zatiaľ neoslovili, v prípade Republiky je to iné. „Smer momentálne SNS neberie voličov, ale je tam na to potenciál. Republike zobral a podľa dát môže zobrať aj ďalších,“ dodal analytik.
PS by si vyradilo kľúčového partnera
Hlas a PS sa aktuálne predbiehajú, aj keď progresívci sa Hlasu čoraz viac vzďaľujú. Napriek tomu však Hlas má podľa analytika stále šancu predbehnúť PS. Má síce veľa potenciálnych voličov, no Pellegriniho strana by musela začať masívne naberať voličov Smeru. „Čo sa v súčasnosti javí ako veľmi ťažká úloha. Výhodou Hlasu by v takom prípade bolo, že ako jedna z mála strán by teoreticky dokázal čerpať z oboch názorových táborov,“ uviedol Hanes.
Čítajte viac Prieskum Ipsosu: Možné sú len tri koalície, zostaviť vládu bude ťažké pre Fica aj Šimečku. Môže Pellegrini vyhrať?
To, či dokáže líder Hlasu Peter Pellegrini tento trend zvrátiť, alebo dokonca vyhrať bude podľa politológa Štefančíka záležať skôr od toho, ako obstojí v debatách stále relatívne nový a pre mnohých neznámy líder PS Michal Šimečka, než od samotného Hlasu. „PS bude musieť konečne ukázať, čo v nich je aj rétoricky. Ak to zvládnu, druhé či dokonca prvé miesto by im nemalo ujsť,“ myslí si.
Čo sa týka ostatných strán na hranici zvoliteľnosti, ako je KDH či Sme rodina, aj tu môžu stále rozhodnúť nerozhodnutí. „V každom prípade treba počítať aj s alternatívou, že tieto strany sa do parlamentu dostať nemusia. Stále nevieme, či prefackanie Kollárovej konkubíny bola len jednorazová príhoda, alebo to bude svedkami pokračovania story v septembri,“ dodal Štefančík.
Ak by voľby dopadli podľa posledného prieskumu NMS Market Research pre Sme, situácia pri skladaní vlády by bola zaujímavá. PS by totiž bez Sasky ako kľúčového partnera vládu skladala len veľmi ťažko. Koalícia v zložení PS, Sme rodina, Hlas a KDH by mala len tesne 77 mandátov. Bez Hlasu, ktorý sa začal od PS dištancovať, len 54.
Podľa posledných vyjadrení lídra Sme rodina Borisa Kollára je však otázne, či by sa k Šimečkovi pridal. Bol by totiž radšej, keby krajinu viedol Fico, aj keď Smer do troch podmienok, ktoré musia ostatné strany splniť, aby s nimi išli do koalície, nezapadá. „Pevne verím, že sa takéto niečo neudeje, žeby vládu zostavoval premiér Šimečka. To by bolo pre túto spoločnosť katastrofa,“ povedal cez víkend.
Je podľa Kollára horší ako Fico? „Pán Šimečka je nová tvár, ktorá nemá žiadne kauzy. V tomto prípade je lepší pán Šimečka, ale musím povedať, že v rámci riadenia krajiny, určite by som bol radšej za politiku, ktorá je viac konzervatívnejšia a viac sociálna k ľuďom,“ dodal. Ak by však vyhralo PS, Kollár by ako „drahá nevesta“ musel názor znova zmeniť.
Naopak Smer by dokázal získať ústavnú väčšinu, a to aj bez Republiky. Koalícia Smeru, Hlasu a SNS, čo je vytúžená koalícia lídra SNS Andreja Danka, by aktuálne mala 81 mandátov. Ak by sa k nim pridala Sme rodina, v parlamente by mali podporu 92 poslancov. Ak by sa Fico spojil len s Hlasom a Sme rodinou, mali by 80 hlasov. Bez Pellegriniho by ani jedna koalícia nemala 76 mandátov.
Ak by sa však Fico rozhodol pribrať aj hnutie Republika, mohol by mať cez 100 mandátov, no na úkor vládnutia piatich strán, čo pre fungovanie vlády nie je veľmi reálne. Stále však môže ostať mimo parlamentu aj SNS, čo by mohlo Ficovi skladanie vlády sťažiť.
Kto volí PS a kto Smer?
PS aj Smer majú pomerne pevné jadro – Smer na úrovni 15 percent, PS okolo osem až desať v závislosti od agentúry a metódy výpočtu. Upevňovanie jadra je v prípade progresívcom ďalším faktorom rastu preferencií. „Jasne tak začína svoju podporu oddeľovať od zvyšku pelotónu,“ uviedol Hanes.
Podľa politológa však existuje isté riziko, keďže v roku 2020 neprešli voľbami ako samostatná strana, na pevné jadro voličov sa spoliehať veľmi nemôžu. „Väčšinou pôjde o prelietavých voličov, ktorí pred tromi rokmi volili niekoho iného. Navyše, volič PS je ako ťahať mačku z vreca. Netušíte, čo z toho vreca vlastne vytiahnete,“ myslí si Štefančík.
PS aj Smer pomerne rovnomerne oslovujú mužov aj ženy, v čom sa napríklad líšia oproti štruktúre voličov Republiky a Hlasu. Rozdiely medzi stranami sú však v ostatných parametroch. „Smer jasne dominuje u ľudí nad 60 rokov, v skupine voličov so základným vzdelaním a z malých miest, zatiaľ čo PS je lídrom v najmladšej vekovej kategórii, u vysokoškolsky vzdelaných voličoch a v mestách nad 100-tisíc obyvateľov,“ uviedol Hanes.
V týchto skupinách dosahujú obidve strany podporu okolo 30 percent voličov. „Pre ich úspech budú dôležité dva faktory – podpora u priemerného voliča (vekom, vzdelaním aj veľkosťou sídla) a volebná účasť v rámci jednotlivých kategórií, kde tieto strany momentálne dominujú,“ zhodnotil analytik.