Najviac rozhodnutí sú zatiaľ voliči Smeru a Republiky. Progresívne Slovensko (PS) môže vyťažiť z menších strán, aj z preferenčne nižšej Sasky. Voliči však dali liberálom do rúk eso. Spolu s Demokratmi totiž majú ako strany druhej voľby najväčší potenciál naberať hlasy, ktoré by im mohli pomôcť. No a najviac migrujúcich voličov má zas hnutie Sme rodina Borisa Kollára. Koho ešte voliči zvažujú ak ich favorit zlyhá?
Volebné modely zachytávajú okrem prvej voľby aj to, ktoré strany ešte voliči zvažujú v prípade, ak by ich favorit sklamal do takej miery, že ho voliť nebudú, ale aj to, ktorá strana by mohla z ostatných vyťažiť najviac. Pravda sa bližšie pozrela na dáta augustového prieskumu Ipsosu a zanalyzovala, ako na tom jednotlivé strany sú.
Hlas by musel presvedčiť všetkých váhajúcich
Hlas má aktuálne tretie najsilnejšie jadro, ktoré je na úrovni niečo vyše ôsmich percent a ktoré mu v septembrových voľbách zaručuje vstup do parlamentu. Premiérske ambície lídra strany Petra Pellegriniho však musia ísť na čas do úzadia. Dôvodom je pokles preferencií, ktorý potvrdili takmer všetky agentúry. Pevne rozhodnutých voliť Hlas je zatiaľ okolo 60 percent voličov a jeho široký potenciál je dnes na úrovni 25,5 percenta.
Čítajte viac Šéf Ipsosu: Dokáže ešte Hlas vyhrať alebo sa už len predbieha s PS? Skokanom by mohli byť Demokrati
Ak chce Hlas vyhrať voľby, museli by nastať dve situácie – v prvom rade by musel presvedčiť všetkých voličov iných strán, ktorí ich zvažujú v druhej alebo ďalšej voľbe, čo je niečo vyše desať percent ľudí. Ide najmä o voličov Smeru, s ktorým tvorí Hlas jednu zo stabilných dvojičiek v rámci zdieľaného voličského elektorátu. Pellegriniho stranu však zvažuje aj časť voličov Sme rodiny (14 percent) a PS (10 percent).
V druhom rade si musí udržať svojich vlastných váhajúcich voličov. Až 46 percent voličov Hlasu uvažuje aj o voľbe Smeru. Ďalšie voľby sú totožné, keďže Hlas okrem Smeru zdieľa časť elektorátu so Sme rodinou a progresívcami, ktorých dokáže osloviť často aj kvôli širšie interpretovateľným postojom v mnohých témach.
Smer sa však výraznej straty voličov obávať nemusí. Je veľmi nepravdepodobné, že by sa Hlasu podaril takýto husársky kúsok. Ak áno, Smer by prišiel o významnú časť voličov, čo je vzhľadom na viac ako 14-percentné jadro a pevnosť rozhodnutia voličov, takmer nemožné. „Muselo by sa naozaj stať niečo naozaj nečakané, aby sa dve tretiny rozhodli zachovať sa vo voľbách inak,“ zhodnotil v rozhovore pre Pravdu riaditeľ agentúry Ipsos Jakub Hankovský.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Smer okrem toho zdieľa voličov so SNS a Republikou, takže môže ohroziť aj elektoráty svojich potenciálnych koaličných partnerov. Aj preto je rast strany Andreja Danka do istej miery limitovaný. Republika aj SNS však patria k relatívne stabilným stranám, ktoré si zatiaľ držia pozíciu.
Cez víkend sa Hlas jasnejšie vymedzil voči spolupráci s PS a Saskou. Podpredseda strany Erik Tomáš videl práve v debatách o hypotetickej koalícii Hlasu s progresívcami a liberálmi dôvod poklesu preferencií, keďže ako strana podľa neho nerozoštvávajú spoločnosť.
Čítajte viac Čo sa stane, ak vyhrá Smer alebo PS? Voliči oboch strán sa boja a zvažujú odchod zo Slovenska
Práve to, že na rozdiel od Smeru a PS nepolarizujú spoločnosť, je pre Hlas síce veľkou devízou čo sa koaličného potenciálu a miery akceptovania u voličov týka, ale voľby im to nevyhrá. Podľa politológa z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Jozefa Lenča sa síce zmenila forma komunikácie strany, no zmien postojov bolo viacero aj v predošlých mesiacoch a výsledkom boli stále klesajúce preferencie.
„Nateraz nevidím dôvod, aby to bolo naopak. Vyhranenie sa voči niekomu nie je program,“ uviedol Lenč pre Pravdu s tým, že Hlas nemá akým spôsobom prilákať. „Predsa tí, ktorí nechcú PS či Sasku, majú možnosť vybrať si kohokoľvek iného,“ skonštatoval s tým, že neočakáva, že by sa táto aktuálna zmena v rétorike prejavila v raste preferencií, skôr naopak.
PS môže čerpať z menších strán, najmä Sasky
Aj keď PS môže čiastočne čerpať z Hlasu, dominantné sú v prípade progresívcov iné strany, čo je vzhľadom na ich politickú orientáciu logické. Pred PS je v týchto voľbách ťažká úloha. Kým v minulých voľbách do toho vtedy nový politický subjekt skočil vo veľkom a veril si hneď na zisk siedmich percent ako koalícia, povolebná realita bola iná.
Lídrovi OĽaNO Igorovi Matovičovi sa totiž podarilo niečo, čo nemá v slovenskej volebnej histórii obdobu. Za dva mesiace sa dokázal stať hlavným bojovníkom proti Smeru a z piatich percent sa dostal na víťazných 25. „Nastal efekt snehovej gule, ktorý bol silno motivovaný tým, že sa našiel vyzývateľ,“ zhodnotil Hankovský. Efekt snehovej gule znamená nabaľovanie hlasov pre istú stranu, zväčša nielen na úkor strán druhej a tretej voľby, ale aj ďalších.
Matovič totiž dokázal motivovať aj voličov strán, ktoré ho v druhej ani v tretej voľbe podľa vtedajších prieskumov nezvažovali. Dnes si úlohy vymenili. Líder koalície OĽaNO a priatelia potrebuje v týchto voľbách sedem percent, no po niečo vyše troch rokoch chaotického vladnútia je jeho jadro aktuálne na úrovni päť a pol percenta a pre necelých päť percent voličov je OĽaNO druhou voľbou. Čerpať môže najmä z voličov KDH, z ktorých Matovičovo hnutie zvažuje 28 percenta, a Demokratov (13,8 percenta). OĽaNO zvažuje aj časť voličov Aliancie a strany Modrí, Mosti-Híd.
Naopak druhou voľbou sú pre Matovičových voličov najmä Demokrati (23 percent), ďalej hnutie Sme rodina (15 percent), KDH (12 percent) a časť voličov zvažuje aj Maďarské fórum. Nad potrebných sedem percent získal len v augustovom prieskume Ipsosu pre Pravdu, no stále sa nedá hovoriť o radikálnom náraste. Matovič má čo robiť.
Čítajte viac Prieskum Ipsosu pre Pravdu: Rast Smeru a rekordné PS. Matovičove fiatky zrejme zaberajú, na Kollára doľahla kauza
PS zatiaľ našľapuje na kampaňové míny veľmi opatrne. Oproti minulému obdobiu vystupujú zmierlivo a nekonfliktne. Progresívci majú voličské jadro na úrovni okolo 12 percent, necelých 59 percent rozhodnutých voličov a široký potenciál o niečo nižší ako Hlas, pred ktorým je v značnom predstihu. V prípade OĽaNO doplatila na mobilizáciu strana Za ľudí, ale aj koalícia PS/SPOLU, ktorej chýbalo na vstup do parlamentu 926 hlasov. Progresívcom by teoreticky k vyššej mobilizácii mohol v predčasných voľbách dopomôcť aj fakt, že sa v prieskumoch doťahujú na stranu Smer.
PS by tak v tomto prípade čerpalo primárne zo Sasky. Vyše 54 percent voličov liberálov označilo PS ako druhú voľbu a časť voličov by mohli progresívci vziať ešte Demokratom. So všetkými spomínanými stranami zdieľa elektorát aj z opačného pohľadu. Saska, Demokrati aj Hlas by takisto mohli čerpať z PS, ktoré je druhou voľbou pre necelých šesť a pol percenta respondentov.
Podľa politológa majú progresívci relatívne veľkú šancu vyhrať voľby, keďže ich podpora stúpa. „Stále je tu šanca osloviť voličov strán, ktoré sú mimo šance dostať sa do parlamentu (Demokrati, Modrí, Most-Híd), prípadne na hranici zvoliteľnosti (Saska). Avšak v takomto prípade, ak sa zbavia konkurencie a súčasne potenciálnych koaličných partnerov to môže skončiť Pyrrhovým víťazstvom,“ uviedol Lenč.
„To, aby Hlas, ktorý v tejto chvíli nie je na vzostupnej trajektórii, predbehol obe strany (PS a Smer) je asi menej pravdepodobné, než to, aby sa na líderskú pozíciu dostalo Progresívne Slovensko,“ konštatuje Hankovský.
Nastať môže aj efekt snehovej gule
Hypoteticky by mohla nastať aj situácia, že by sa zvyšovala podpora PS a Sasky zároveň, no trendy zatiaľ efekt snehovej gule nepotvrdzujú, a to ani v prípade Hlasu a Smeru, skôr ide o trend rastu, resp. poklesu na úkor jednej z dvojice strán. Kľúčovou by mohla byť ešte stále tretina nerozhodnutých voličov, ktorí svoju preferenciu podľa šéfa Ipsosu prejavia až v septembri.
Saska aj Demokrati sú podľa posledného prieskumu Ipsosu stranami druhej voľby. Teda percento toho, koľko ľudí by ich volilo v druhej voľbe je oveľa vyššie, než percento voličov, ktorí by si ich vybrali ako prvú voľbu. „Obe strany majú vysoký potenciál (mnoho voličov ich voľbu zvažuje), ale málo odhodlaných, ktorí majú Demokratov alebo Sasku na prvom mieste. Skôr než riziko straty by som videl potenciál rastu,“ uviedol Hankovský.
Okrem toho potenciál Demokratov je na novú stranu atypicky vysoký. V kampani však budú musieť poriadne zabrať a dôležitá bude aj poznateľnosť či dôvera vo volebnú líderku Andreu Letanovskú, ktorá je u voličov aktuálne okolo 11,5 percenta, kým volebnej líderke OĽaNO Erike Jurinovej dôveruje takmer 13 percent. „Stále existuje veľká časť nerozhodnutých voličov, ktorí, ak by mobilizovaní alebo by boli presvedčení, tak by inklinovali k voľbe stredopravých strán,“ skonštatoval Hankovský.
Migrujúci voliči Borisa Kollára
Zaujímavý je aj elektorát hnutia Sme rodina. Po dvoch viditeľnejších vlnách, ktoré vyvolala kauza okolo „prefackania“ expriateľky predsedu hnutia Borisa Kollára, mu preferencie mierne klesli, no mimo paralment ho neposunuli. Kollár podal kvôli antikampani trestné oznámenie.
Čítajte viac Kollár prežil, prežije aj Sme rodina? Za poklesom preferencií stáli jeho kauzy. Pre Hlas je to zisk, ale aj problém
Časť voličiek mu odišla v apríli, kedy riešili kauzu len na základe vyjadrení Barbory Richterovej prevažne bulvárnejšie médiá. O mesiac sa však vrátili. To isté sa stalo aj v druhej vlne, ktorá nastala potom, čo prehovoril aj Kollár. Návrat však nie je spôsobený tým, že by si to z mesiaca na mesiac jeho voliči rozmysleli.
Sme rodina má totiž ako jediná strana najviac migrujúcich voličov, to znamená, že časť síce odíde, no Kollár dokáže zaujať nových voličov. „Zjavne má cit pre témy. Zjavne vie, kedy a ako zaujať tých, ktorí si doňho projektujú osobu, ktorá im dokáže pomôcť v situácii, v ktorej sa aktuálne ocitli,“ zhodnotil Lenč.
To má však za následok veľmi nestabilné jadro, ktoré je aktuálne na úrovni okolo dvoch percent, čo je menej ako napríklad jadro SNS či KDH. Okrem toho patria Kollárovi voliči k najviac nerozhodnutým voličom. Až niečo vyše 26 percenta voličov nevie, koho by volilo v druhej voľbe.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Ak by si mali vybrať, bol by to Hlas, Smer alebo Saska. Druhou voľbou je Sme rodina pre takmer sedem a pol percenta voličov, potenciálne teda môže Kollár voličov ukradnúť najmä Hlasu, OĽaNO a Saske. Treťou voľbou je napríklad aj pre voličov ĽS NS. po Kollárovi by siahlo takmer 22 percent voličov kotlebovcov.
„Vieme, že Sme rodina má nízke jadro a vysoký potenciál, tak aj vnútorná obmena elektorátu je veľmi výrazná,“ uviedol Hankovský. Pri Sme rodine je preto predikovanie vývoj ťažšie, než u iných strán. „Skôr by som si tipol, že sa to niekde zastabilizuje a bude sa to vracať k piatim percentám. Dlhodobo vidíme, že Sme rodina dokáže rôzne kauzy vyriešiť tak, že dokážu získať podporu niekde inde a svoje percentá si udržať,“ okomentoval.
Strany na veľmi tenkom ľade
Sme rodina, Saska, KDH, SNS a koalícia OĽaNO a priatelia patria k stranám na hranici zvoliteľnosti, ich potenciál sme rozobrali vyššie. Čo sa týka strán, ktoré sú zatiaľ hlboko pod piatimi percentami, vylúčiť ani potvrdiť sa nedá nič. Podľa Hankovského majú Demokrati predpoklad stať sa skokanom volieb, no do hry vstúpi ešte mnoho faktorov, ktoré by mohli vystreliť aj strany Modrí, Most-Híd (najčastejšie druhou voľbou pre voličov Sasky a Aliancie), Alianciu (nezvažujú voliči žiadnej zo strán) či Maďarské fórum (najčastejšie druhou voľbou pre voličov Hlasu a Sasky) vyššie.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
„Aj tieto strany majú odkiaľ čerpať, no môžu čerpať aj z elektorátu väčších strán, aj keď tam je skôr trend, že čím sú voľby bližšie, tým sa voliči strán utvrdzujú vo voľbe väčších strán,“ ozrejmil Hankovský. Keďže však Alianciu ako jedinú stranu nezvažujú v druhej ani ďalšej voľbe voliči ani jednej zo strán, jadro majú na úrovni percenta, majú zatiaľ najnižšiu šancu prebojovať sa ďalej.
Jasnejšie to bude zhruba týždeň pred voľbami, kedy zväčša jadro ani potenciál významnejšie, čo by bolo v prípade týchto strán nárast o tri alebo štyri percentá, rásť nezvyknú. Niektorí voliči si môžu časom vyhodnotiť, že bez niektorej z týchto strán by napríklad nevznikla vláda, v ktorej by mohlo byť PS. „Alebo ak strana dokáže presvedčiť tých, ktorí dnes nechcú ísť voliť, no nostalgicky spomínajú na to, že keď bol premiérom Dzurinda a podpredsedom parlamentu Bugár, bolo Slovensko na trajektórii úspechu, aby išli voliť, je možné, že sa do parlamentu dostanú Modrí, Most-Híd,“ myslí si politológ.
V kampani môže prekvapiť aj pohorieť každý
Ako bolo spomenuté vyššie, do hry ešte vstúpi mnoho faktorov. Tým najväčším je to, ako bude prebiehať finiš kampane, ktorá zatiaľ nie je veľmi výrazná a ľudia vo všeobecnosti v lete vnímajú politiku menej. No a rozhodnúť môžu aj predvolebné televízne duely.
„Potenciálne zažiariť môžu všetci. Aj tí, o ktorých nateraz nemáme veľkú mienku ako o zručných rétoroch a rovnako môžu mnohí pohorieť, ak nezvládnu situáciu, s ktorou budú konfrontovaní, alebo ťarchu okamihu,“ myslí si politológ Lenč.
Ďalším z faktorov sú aj prvovoliči, ktorí však už v súčasných prieskumoch figurujú, riaditeľ agentúry Ipsos Hankovský preto neočakáva, že by v prieskumoch výraznejšie zamiešali kartami. Jednoznačným lídrom v tejto skupine sú PS a Saska.
No a dôležitou skupinou budú už spomínaní nerozhodnutí voliči. „Stále je dosť voličov nerozhodnutých, prípadne sa rozhodujú medzi dvomi alebo tromi stranami. Netrúfam si odhadnúť, komu sa nakoniec podarí rásť na úkor iných strán, ale dobrým predpokladom rastu je dnes vyššia hodnota širokého potenciálu, teda podielu voličov, ktorí stranu v tejto chvíli zvažujú,“ uviedol Hankovský. Z prelievania voličov tak môžu vyťažiť strany, ktoré nemajú až tak zaužívanú značku. Slovensko však bolo svedkom rôznych prekvapení, a to, ako sa volič nakoniec rozhodne, uvidíme 1. októbra.