Pravda pred pár dňami rozobrala možné povolebné scenáre a faktory, ktoré ovplyvnia skladanie koalícií. A keďže to nie je len o víťazoch, v ďalšej analýze sme sa pozreli na päť strán, ktoré majú v preferenciách pod päť, ale nad jedno percento – Demokrati, Aliancia – Szövetség, Ľudová strana Naše Slovensko (ĽS NS) a Modrí, Most-Híd.
Do analýzy sme zaradili aj stranu Zsolta Simona Maďarské fórum (MF), ktoré sa ešte nedávno pohybovala na hranici dvoch percent. Aj ich volebný výsledok môže zamiešať povolebnými kartami. Pravdepodobnosť, že sa dostanú do parlamentu je nízka, v kampani by museli naozaj zabrať. Ak by sa im to podarilo, najväčšiu šancu majú podľa odborníkov Demokrati a Aliancia.
Ani jedna zo strán sa odstúpiť nechystá
S blížiacim sa 30. septembrom sa čoraz viac diskutuje o tom, či by niektoré z menších strán nemali odstúpiť a zabrániť hroziacemu prepadu hlasov. Zatiaľ však odstúpiť neplánuje ani jedna zo štyroch strán. Demokrati spočiatku odstúpenie zvažovali, šéfka strany Jablko Lucia Ďuriš Nicholsonová hovorila o internom termíne do 10. septembra – ak nebudú mať štyri percentá, z volieb odstúpia.
Čítajte viac PS stúpa rýchlejšie ako Smer, Hlas sa vyhraňuje. Aké scenáre sú v hre a čo ich môže ovplyvniť? Nie je to len o víťazoch
To sa však zmenilo. „Určite neodstúpime. Nevidíme totiž dôvod odstupovať, a to z dvoch dôvodov. Jednak preto, lebo intenzívna kampaň sa rozbieha a po druhé, to máme nechať Slovensko Smeru, Hlasu a fašistom, aby rozkradli nie len naše peniaze, ale aj demokratické hodnoty a slobody? Alebo zmenili našu krajinu zo spoľahlivého spojenca na ruskú podržtašku?“ uviedla strana v stanovisku pre Pravdu.
Líder strany Modrí, Most-Híd má za sebou búrlivý vstup do politiky. Najprv sa hovorilo o veľkom spájaní, ktorého súčasťou mal byť generál vo výslužbe a šéf ODS Pavel Macko, líder vtedajšej strany Spolu Miroslav Kollár či Ďuriš Nicholsonová. Nakoniec sa dohodol s Kollárom na vzniku Modrej koalície, čo však padlo potom, čo si Kollár vybral Eduarda Hegera a vznikli Demokrati, v ktorých skončila aj europoslankyňa Ďuriš Nicholsonová či menšia strana Šanca.
Macko sa pobral k Simonovi, ktorí sa spojil s Demokratickou stranou a ďalšími troma menšími subjektmi. Dzurinda sa nakoniec spojil s odídencami z Aliancie – časťou platformy Most-Híd. Aj keď to všetci vo svete vlastných strán interpretujú ako spájanie, v skutočnosti sa rozdrobila ponuka tak pre stredopravého voliča, ako aj pre maďarského voliča.
„O ničom takom neuvažujeme,“ povedal Simon na margo odstúpenia. Ponuka MF je podľa neho dôležitá. Volič maďarskej národnosti by nemal inú možnosť, len voliť alternatívu, ktorá by skončila pri Ficovi, čím narážal na Alianciu. Tá je na rozdiel od MF zameraná primárne na maďarského voliča. Líder strany Krisztián Forró vyzval Simona, aby sa vzdal, no sám z volieb odstúpiť neplánuje. Verí, že sa jeho strana do parlamentu dostane.
„Nemáme žiadny dôvod uvažovať nad odstúpením. Niektoré prieskumy nám ukazujú viac ako päť percent. V minulosti sa ukázalo, že prieskumy nám ukazujú menej ako je konečný výsledok,“ uviedla strana pre Pravdu. Aliancia chce v parlamente zastupovať najmä južné a východné Slovensko. Obe oblasti sú podľa nich zabudnutými časťami krajiny a slovenské strany im venujú pozornosť len pred voľbami.
Špecifický prípad ĽS NS… rastú v zabudnutí
Špecifická situácia nastala v prípade ĽS NS, ktorá sa v prieskumoch pohybuje medzi dvoma až troma percentami. Žezlo po kotlebovcoch prevzalo hnutie Republika, z ktorého sa stal relevantnejší hráč než kedysi z extrémistickej ĽS NS. A to aj vďaka tomu, že Republiku, ktorá má na kandidátke stíhaných ľudí, legitimizujú štandardné strany ako Smer či SNS, ktoré takisto tiahnu k extrému. Smer mal v spojených voľbách spoločných kandidátov s Republikou, SNS má na kandidátke bývalých kotlebovcov.
Čítajte viac Ťažký týždeň pre Republiku. Bude ju názorový obrat Uhríka a Suju stáť voličov?
Analytik spoločnosti NMS Market Research Mikuláš Hanes však v prípade ĽS NS zaznamenal rast. „Vo viacerých prieskumoch ĽS NS rastie, najmä vďaka vyhraňovaniu sa voči Republike, ktorá pred voľbami s vidinou účasti vo vláde „obrusuje hrany“ a snaží sa maximalizovať svoj koaličný potenciál,“ uviedol pre Pravdu.
Foto: TASR, Jakub Kotian
Podobne je to aj v meraniach agentúry Ipsos. Podľa sociológa Ipsosu Romana Pudmarčíka zrejme mierny nárast ĽS NS súvisí s poklesom podpory Republiky. Ani jeden z politológov či odborníkov, s ktorými Pravda potenciálnu situáciu po voľbách analyzuje, však nepredpokladá, že by ĽS NS do parlamentu dostala. Na to, aby to bolo reálne, by totiž musela podpora Republiky klesať a ĽS NS by musela navyše získavať ich voličov.
„Dáta však naznačujú, že pravdepodobnejší scenár pri možnom poklese Republiku môže byť odliv ich voličov k Smeru, prípadne k SNS. Republiku a Smer totiž súčasne zvažuje výrazne väčší podiel potenciálnych voličov, ako je to pri dvojici Republika a ĽSNS,“ skonštatoval Pudmarčík. Na otázky Pravdy, či sa plánujú vzdať kandidatúry, ĽS NS neodpovedala.
Odstúpenie by malo byť dobre načasované
Ani jedna z preferenčne menších strán nerokuje o ďalšom postupe s niektorou z „tých silnejších“. Líder PS Michal Šimečka na malé strany tlačiť nebude. Líder SaS Sulík so žiadnou zo strán o odstúpení takisto nekomunikuje, no nemal by problém preplatiť časť nákladov, ak by sa niekto rozhodol odstúpiť v ich prospech.
V histórii Slovenska sa to už stalo, keď sa v roku 2002 Ľudovít Kaník so svojou Demokratickou stranou (DS) rozhodol odstúpiť v prospech SDKÚ Mikuláša Dzurindu, čo koniec koncov viedlo k vzniku druhej pravicovej vlády pod vedením SDKÚ.
S kým zdieľajú preferenčne slabšie strany voličov?
- Demokrati: PS, koalícia OĽaNO
- ĽS NS: Republika, Smer
- Modrí, Most-Híd: PS, SaS, OĽaNO
- Aliancia: Maďarské fórum
- Maďarské fórum: Aliancia
Za všetkým bola dohoda o tom, že Dzurinda preplatí pätinu sumy, ktorú SDKÚ získa od štátu za hlasy voličov, ak sa DS vzdá v ich prospech. Okrem toho sa dohodli sa aj na spolupráci. „Prípad DS v roku 2002 však bol špecifický, lebo po ňom nasledovala fúzia zo SDKÚ a zároveň bývalí predstavitelia DS získali významné pozície v politike. Bol to teda výsledok obojstranne výhodnej dohody,“ povedal pre Pravdu politológ Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied (SAV) Juraj Marušiak.
Kaník urobil podobné gesto v roku 2016, keď sa vzdal kandidatúry a odporučil voliť SaS. „Kaníkova strana v roku 2016 bola skutočne marginálna formácia, takže ak aj jej priaznivci skutočne podporili SaS, nebol to žiadny reálny prínos,“ uviedol Marušiak.
Foto: FB/Miroslav Kollár
Podľa politológa z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Jozefa Lenča je odstúpenie na zvážení každej strany, no musí byť dobre načasované, musí mať pre tieto politické subjekty zmysel a malo by mať význam pre výsledok volieb ktorý bude prospešný pre Slovensko.
„Ak sa strana okolo jedného percenta v zdá v prospech strany, ktorá je odlišne ideologicky vymedzená, alebo ak toto vzdanie sa významne neovplyvní výsledok volieb, tak je v podstate zbytočné,“ skonštatoval Lenč. Podľa Marušiaka môže mať odstúpenie aj svoje úskalia v tom, že mnohí voliči by mohli naopak zostať doma.
Kľúčové by bolo aj odporúčanie
Podľa sociológa agentúry Ipsos sa väčšinou strany vzdávajú kandidatúry v niekoho prospech a toto odporúčanie môže voličov výrazne ovplyvniť. „Ak by sme ale brali do úvahy možnosť, že by takéto odporúčanie neprišlo alebo by na výber ďalšej strany nemalo žiaden vplyv, v prípade vzdania sa Demokratov by to pomohlo najmä PS a koalícii OĽaNO,“ vysvetlil pre Pravdu s tým, že takýto scenár je vysoko nepravdepodobný.
„V prípade odstúpenia strany Modrí, Most-Híd by mohlo najviac benefitovať PS, ale do istej miery aj SaS a OĽaNO. Ak by sa kandidatúry vzdalo MF, pravdepodobne by sa ich voliči mohli presunúť k Aliancii,“ ozrejmil sociológ. Ani v týchto prípadoch však podľa neho nejde o automatické presuny voličov a v realite by boli ovplyvnené najmä odporúčaním strany, ktorá odstúpila.
Ak by sa Modrí, Most-Híd alebo Demokrati podľa politológa Lenča vzdali v prospech KDH, mohlo by im to pomôcť, aby sa po dvoch volebných obdobiach dostali znova do parlamentu. „Ak by sa koalícia MF a ODS vzdala v prospech Sasky, mohlo by jej to zaručiť miesto v parlamente a v oboch prípadoch dať aspoň nádej na vytvorenie vlády bez Smeru,“ myslí si. Ak by sa tieto tri strany dohodli a vzdali sa v prospech jedného z nich, možno by sa tento subjekt mohol dostať do parlamentu. Možností je viacero.
Aké sú aktuálne ich šance?
Keďže sa strany vzdať nechystajú, Pravda zhodnotila, aké sú aktuálne ich šance. Podľa aktuálnych prieskumov majú najväčšiu šancu dostať sa do parlamentu strany Demokrati, prípadne Aliancia. Strana Eduarda Hegera je stále považovaná za stranu druhej voľby a zároveň majú nízke voličské jadro. Na druhej strane však majú relatívne široký volebný potenciál (okolo 11 percent), z ktorého môžu čerpať.
Čítajte viac PS dobieha Smer, útoky sa stupňujú. Uškodí mu fotka s Hamranom? Strany cítia hrozbu, tvrdí politológ
Čo sa týka Aliancie, kľúčové pre stranu môže byť to, ako sa im podarí zmobilizovať voličov maďarskej národnosti a zároveň ich presvedčiť. „Ľudia maďarskej národnosti na Slovensku nevolia iba strany, ktoré sa profilujú ako maďarské alebo menšinové. Z našich dát vieme, že aktuálne spomedzi ľudí maďarskej národnosti zvažuje voľbu Aliancie zhruba polovica tejto skupiny. Najčastejšie následne zvažujú voľbu koalície OĽaNO, ale aj Smeru, Hlasu alebo PS,“ vysvetľuje sociológ Ipsosu.
Demokrati môžu naopak prekvapiť výraznejšie, vďaka pomerne dobrému širokému potenciálu ľudí, ktorí ich zvažujú. „Aby sa podarilo Demokratom túto šancu využiť je však potrebné, aby v poslednom mesiaci kampane presvedčili potenciálnych voličov o tom, prečo majú byť oni ich prvou voľbou. Budú teda potrebovať napríklad silnú tému, úspechy v diskusiách, alebo prešľapy spomínaných konkurenčných strán,“ zhodnotil pre Pravdu sociológ agentúry Ipsos Roman Pudmarčík.
Ak nedôjde k výraznejším otrasom na politickej scéne, aktuálne čísla podľa sociológa naznačujú, že sa do parlamentu s vysokou pravdepodobnosťou nedostanú Modrí, Most-Híd a ani Maďarské fórum. „Aby získali v septembrových voľbách päť percent, museli by ich voliť všetci ľudia, ktorí ich aktuálne zvažujú a okrem toho by museli získať aj značnú časť úplne nových voličov,“ skonštatoval sociológ.
„V niektorých prípadoch by sme pokojne mohli hovoriť o zázraku,“ hovorí Lenč. Politológ SAV Marušiak si naopak myslí, že Aliancia má väčšiu šancu ako Demokrati. Okrem mobilizácie príslušníkov maďarskej menšiny môže Aliancia získať podporu médií z Maďarska či slovenských médií v maďarskom jazyku. Príslušníci maďarskej menšiny sú podľa neho po dvoch volebných obdobiach bez zastúpenia v parlamente veľkou neznámou.
Miešanie povolebných kariet…
Hlasy sú na stredopravom spektre bezpochyby rozdrobené, čo môže po voľbách spôsobiť komplikácie. Kým totiž na opačnom brehu má líder Smeru Robert Fico vo svojich potenciálnych partneroch, najmä v SNS, zatiaľ relatívnu istotu, jeho hlavný vyzývateľ a líder Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka by to mohol mať oveľa zložitejšie.
Čítajte viac Víťazstvo na úkor spojencov? Smer a PS oslabujú Hlas. Šimečka berie aj nerozhodutých, Smer voličov Republiky
V prípade PS je totiž ohrozených viac potenciálnych partnerov, vrátane najvýznamnejšieho partnera – strany SaS. Nepomáha ani prelietavosť hnutia Borisa Kollára Sme rodina. Ako by zmenilo pomer síl, ak by sa do parlamentu dostali Demokrati a Aliancia?
V prvom rade nechcú Demokrati nechať krajinu napospas Igorovi Matovičovi, Sulíkovi ani Kollárovi. Pod vedením „neskúseného PS“ by si zo Slovenska vraj spravili „boxerský ring“. To však vyvoláva ďalšiu pochybnosti o tom, s kým sú vlastne Demokrati ochotní spolupracovať. Minimálne bez liberálov by sa zrejme pri skladaní koalície nepohli.
Foto: TASR/František Iván
Demokrati ako jedni z mála vylúčili okrem trojice Smer, ĽS NS a Republika aj Hlas, bez ktorého by malo PS podľa aktuálnych modelov veľký problém pri skladaní vlády. Ak by sa do parlamentu dostalo OĽaNO, takisto by šlo o nezanedbateľný mandát, možno aj vyšší než by dosiahla SaS, Sme rodina, SNS či potenciálne Demokrati alebo Aliancia, ktorá je podľa Cirnera málo čitateľná.
„Myslí si, že za účasť na moci by bola ochotná spolupracovať takmer s hocikým, možno s výnimkou Republiky, ale ani to nie je isté. Demokrati by spolupracovali s PS a ďalšími podobnými stranami, ale problém by mali s SNS, Smerom, Republikou,“ zhodnotil.
„Čo sa Aliancie týka, nebol by som si istý jej pozíciou v súčasnosti. V minulosti SMK patrila medzi strany s jednoznačne prozápadnou orientáciou. V súčasnosti, aj v dôsledku vplyvu Fideszu a Viktora Orbána, táto pozícia nie je úplne rovnaká,“ uviedol Marušiak s tým, že by sme mohli byť z rozhodnutí strany Aliancia prekvapení.
Veľa bude závisieť od toho, či sa do parlamentu dostanú aj ďalšie strany. „Nevylúčil by som, že v noci z 30. septembra na 1. októbra sa strany budú uchádzať aj o podporu OĽaNO,“ dodal Marušiak. Povolebnými kartami by to určite zamiešal vstup akejkoľvek strany, ktorej šance sú dnes nízke. Skôr však v negatívnom zmysle. „Znamenalo by to, že by sa vytvoril veľmi fragmentovaný parlament a zvýšila by sa pravdepodobnosť neúspechu pri zostavovaní novej koalície a vlády,“ myslí si Lenč.
Pravdepodobnosť, že by sa do parlamentu dostali všetky naraz, je takmer nulová. „Je to náhoda, ktorej pravdepodobnosť je porovnateľná s príchodom mimozemšťanov. Samozrejme, bola by to fragmentácia. Videli sme, ako zložito fungovala štvorkoalícia, ktorá bola de facto ešte početnejšia, po roku 2020. Nie je to iba parciálny problém ambícií jednotlivých lídrov,“ zhodnotil politológ SAV.
Vládnutie v zložení viacerých subjektov vnímajú strany podľa Marušiaka skôr ako nutné zlo. Pri zostavovaní koalícií hľadajú možnosť, ako vládnuť s čo najmenším počtom partnerov. Koniec koncov, aj Fico sa vyjadril, že politika, ktorá vyžaduje obrovské množstvo kompromisov „škodí tejto krajine“. Zo skúsenosti vieme, že ani jednofarebná vláda jej neprospieva. Ak by však po predčasných voľbách vznikla koalície podobného rozsahu ako po roku 2020 Slovensko by s najväčšou pravdepodobnosťou čelilo politickému patu a hrozili by ďalšie predčasné voľby.