„Denník Pravda do volieb zverejní analýzu všetkých strán, ktoré sa dostali nad hranicu troch percent a majú šancu dostať sa do parlamentu. Analýzy budeme na webe publikovať vždy v nedeľu, v pondelok, v utorok a vo štvrtok ráno. Druhým subjektom zo série je hnutie Sme rodina.“
Základné údaje o hnutí
- vznik: 6. júl 2011 (ako SOS), 10. november 2015 (ako SME RODINA – Boris Kollár),
- predseda a volebný líder: Boris Kollár
- motto predsedu: „Ten, kto mal v živote to šťastie, že sa mu darí a oproti ostatným má viac, mal by sa s tým, čo získal vedieť podeliť.“
- hlavné priority strany: štátne potraviny za normálnu cenu, bezúročné rodinné mikropôžičky do 1 000 eur a istota strechy nad hlavou
Vzali dve strany, uspeli s Marčekovou
História hnutia Sme rodina siaha do októbra 2011, keď bývalý člen Hnutia za demokraciu (HZD) Peter Marček viedol Stranu občanov Slovenska (SOSKA). Na jej čele kandidoval vo voľbách v roku 2012, no neúspešne.
Pred parlamentnými voľbami 2016 Marček ponúkol svoju stranu Borisovi Kollárovi. Ten sa už predtým pokúšal neúspešne prebrať stranu Náš kraj. Obe strany prevzal v rovnakom čase. Za predsedu Nášho kraja bol zvolený terajší podpredseda parlamentu Peter Pčolinský, ktorý potom post štatutára prepísal na Kollára a zo strany sa stala na dva týždne Sme rodina. Pčolinský však v strane figuroval až do septembra 2018.Bývalé vedenie strany Náš kraj sa od procesu dištancovalo. Kollár podľa nich prevzal stranu na základe „fingovaného“ snemu.
Kým s prvou stranou to nevyšlo, poistka v podobe strany SOSKA sa vyplatila. Kollár sa po prevzatí Marčekovej strany vyhol povinnosti vyzbierať 10-tisíc hlasov na založenie strany a koncom novembra 2015 vzniklo hnutie SME RODINA – Boris Kollár (neskôr len Sme rodina).
Do politiky sa líder Sme rodiny pokúsil neúspešne vstúpiť už v roku 2010 ako kandidát číslo sedem za stranu Únia – strana pre Slovensko, ktorá vznikla tesne pred voľbami zlúčením troch strán. Projekt na čele s Branislavom Záhradníkom, ktorý dnes kandiduje za Sme rodinu, získal len 0,7 percenta.
Veľký nástup ochrancu rodín
Do politiky vstúpil vo veľkom a pasoval sa za „ochrancu rodín“. Nikdy neskrýval svoj netradičný životný štýl a u voličov mu to prešlo napriek tomu, že sa jeho hnutie presadzuje tradičný a konzervatívnejší spôsob života.
Čítajte viac Volebný seriál: KDH je na scéne 30 rokov. Pretrhne smolnú šnúru? Jeho šancu ohrozujú Majerského prehreškySvoje hnutie nepovažuje ani za ľavicové, ani za pravicové, ale za neštandardnú politickú silu s cieľom „ochrániť rodiny pred ohrozením zvonku aj zvnútra“. Podľa niektorých odborníkov nie je hnutie ideologicky nijako ukotvené, je skôr pravicová a demokratická. Iní ju dokonca označili za krajne pravicovú a populistickú.
V minulosti prijal v Bratislave členku krajne pravicového francúzskeho hnutia Marine Le Pennovú. Podľa politológa z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Jozefa Lenča ide o subjekt, ktorý prioritne napĺňa záujmy a potreby Borisa Kollára a rieši „agendu rodiny Pčolinských“.
„Budí dojem konzervatívno-prorodinnej strany, ktorá akože pomáha všetkým. Stranu volia tí, ktorí veria imidžu Borisa Kollára – úspešného podnikateľa, ktorý pomáha. Tí, ktorí veria, že Krajniak a Pčolinský ochránia Slovensko (a ich rodiny) pred údajnými hrozbami liberalizmu,“ uviedol Lenč.
„Ideovo môžeme Sme rodina zaradiť k stranám pravicového populizmu, ktoré sú podľa potreby antisystémové, euroskeptické či konzervatívne, prípadne naopak, ak im zmena postoja prinesie nových voličov,“ zhodnotil politológ.
Z opozície do vlády
Prvú predvolebnú kampaň absolvoval pred voľbami 2016. Ostro kritizoval najmä financovanie strany Sieť Radoslava Procházku. Za štyri mesiace sa dokázal podľa dát z prieskumov agentúry Focus dostať z 1,1 percenta na 7,8. Do parlamentu sa mu podarilo dostať so ziskom viac ako 6,6 percenta. Sme rodina mala v opozícii 11 kresiel.
Za hnutie kandidovala aj kontroverzná bývalá moderátorka Martina Šimkovičová (dnes kandiduje za SNS, pozn. red.), ktorú nakoniec spolu s Rastislavom Holúbkom a „darcom strany“ Petrom Marčekom, vylúčil zo strany. Dôvodom bolo to, že sa nezúčastňovali rokovaní poslaneckého klubu a opakovane hlasovali inak ako zvyšok strany.
Vo voľbách do VÚC v roku 2017 strana pohorela, podobne aj v prezidentských voľbách, ale aj v eurovoľbách o dva roky neskôr. Väčšie personálne otrasy už hnutie nezažila a v čele kandidátky sú od vzniku Sme rodiny rovnaké tváre. Tento rok k nim pribudol bývalý saskár Martin Klus.
V parlamentných voľbách sa im však darilo aj naďalej a z volieb 2020 vyšli ako tretia najsilnejšia strana so ziskom viac ako osem percent hlasov. So 17 mandátmi vstúpili do koaličných rokovaní s víťazom volieb – hnutím OĽaNO, ktoré viedol Igor Matovič. Na spolupráci sa nakoniec dohodli so stranou SaS a Za ľudí, napriek tomu, že líder poslednej menovanej Andrej Kiska nebol zo spolupráce s Kollárom nadšený.
Zo Za ľudí aj z politiky nakoniec odišiel. Sme rodina získala Slovenskú informačnú službu (SIS), rezort práce, rezort dopravy, Kollár sa stal predsedom parlamentu a Štefan Holý podpredsedom vlády pre legislatívu a strategické plánovanie.
Štyri priority v programe
Najväčším predvolebným sľubom z kampane pred voľbami 2020 bola výstavba 25-tisíc štátnych nájomných bytov s nájmom okolo dvesto eur. Masívna výstavba sa mala začať v roku 2021, nakoniec Kollár neodovzdá ani jeden byť. Hnutiu sa však podarilo prijať zákon o štátnej podpore nájomného bývania a za tri roky vybudovali systém, ktorý by v minulosti nejaké byty priniesť mohol. Okrem toho zriadili novú agentúru, ktorá bude o konkrétnych projektoch rozhodovať. V tejto kampani však už masívnu výstavu hnutie nepripomína.
Podľa sociológa a šéfa prieskumnej agentúry Focus Martina Slosiarika sa voliči Sme rodina častejšie zdôrazňujú sociálne témy. „Ochrana ľudí pred výrazným zdražovaním, pomoc dôchodcom a sociálne slabším, zlepšovanie zdravotníctva. Nadpriemernú podporu medzi nimi má aj podpora tradičných hodnôt či ochrana Slovenska pred prílivom utečencov,“ zhodnotil.
Program Sme rodina je aktuálne v podobe štyroch priorít, ktoré sa zameriavajú na štátom podporovanú pomoc občanom a podnikateľom. „Je to program, ktorý je výrazne etatistický s akcentom na štát, ktorý pomáha má bližšie k ľavicovým populistickým stranám, než k pravici,“ uviedol Lenč.
Kauzy, styky s mafiou a problémy so ženami
Kollár je na očiach verejnosti dlhé roky. Pochádza z chudobnej rodiny a podnikať začal pred novembrom 1989 a o desať rokov neskôr sa stal vlastníkom Fun Radia. Pár dní po voľbách v roku 2016 poslal anonym do médií dnes notoricky známe fotografie, na ktorých je Kollár spolu s Tomášom Rajeckým, známym z mafiánskych zoznamov, a Jurajom „Piťom“ Ondrejčákom, bývalým bosom bratislavského podsvetia. Kollár najskôr tvrdil, že šlo o náhodné stretnutie počas dovolenky na Kube.
Počas antikampane pred tohtoročnými predčasnými voľbami však Rajecký ukázal ďalšie fotografie s tým, že šlo o spoločnú plánovanú dovolenku. Kontroverzný podnikateľ Marian Kočner, dnes odsúdený v kauze zmenky, upozornil aj na Kollárove styky s bývalým bosom bratislavského podsvetia Petrom Steinhübelom. Styky s mafiou mu mnohí vyčítajú dodnes.
Aktuálne čelí Kollár antikampani zo strany jednej z jeho expartneriek Barbory Richterovej, ktorá ho dlhodobo obviňuje z toho, že sa nestaral o deti a že ju mal pred viac ako desiatimi rokmi brutálne zbiť. Po tejto informácii Kollár prelomil mlčanie a priznal sa, že medzi nimi došlo k potýčke, no „pár faciek“ Richterovej uštedril preto, aby ochránil ich dieťa.
Kollárovi pre voľbami nepomohlo ani video dcéry bývalého bosa nitrianskeho podsvetia Ľuboša Ferusa Emy Ferusovej, ktorá tvrdí, že ju prinútil ísť dvakrát na potrat. Kollár sa voči tomu ohradil a tvrdí, že za to, aby ho kompromitovala jej zaplatil podnikateľ Zoroslav Kollár 40-tisíc eur. Ferusová tvrdí, že peniaze od neho dostala za predaj dvoch kusov brnenia a obrazu.
Kollár podal trestné oznámenie a za všetko podľa neho môže organizovaná skupina na čele so Zoroslavom Kollárom a Tomášom Rajeckým. Obaja to odmietajú. Z. Kollára malo údajne k pomste vyprovokovať to, že ho NAKA zadržala a bol vo väzbe, vraj to mal mať na svedomí práve B. Kollár, čo líder Sme rodina vo zvukovej nahrávke odmieta.
Kollár však čelil viacerým kauzám. Skopírovanej diplomovej práci, k čomu sa priznal a pre pokoj v koaličnej rodine sa rozhodol do volieb nepoužívať svoj titul. Známy je aj svojou homofóbnou rétorikou, ale aj komunikáciou s toho času maloletým drogovo závislým dievčaťom z resocializačného zariadenia Čistý deň, ktorej dával sexuálne návrhy. V roku 2020 unikla komunikácia, vrátane niekoľkých nahých fotiek, Borisa Kollára s transrodovou modelkou Paris Nemec. Na Kollára sa zniesla kritika za jeho pokrytectvo, keďže sám dlhodobo odsudzuje LGBTI komunitu.
Počas diskusie Denníka N k „anti LGBTI+“ rétorike pridal aj Krajniak, keď súhlasil s výrokom lídra KDH Milana Majerského o „pliage“. Takisto si myslí, že ideológia je rovnako škodlivá ako korupcia, neospravedlnil by sa a použil by rovnaký výraz. Podľa politológa však ide najmä o Krajniakovu iniciatívu.
„Ak sa pozrieme na jej agendu je zrejmé, že sa snaží osloviť konzervatívnych voličov, ktorí veria rôznym konšpiráciám o LGBTIQ+ ideológii, geneder ideológii či transgender ideológii, ktoré údajne ohrozujú tradičnú rodinu,“ myslí si Lenč. „Krajniakovi to prešlo aj preto, že po ich vyslovení „nespanikáril“ ako Majerský a trval si na svojom,“ dodal na margo jeho vyjadrení.
Kollár okrem toho zdieľal na sociálnej sieti viacero nenávistných statusov voči určitým skupinám vrátane ukrajinských utečencov. O niekoľko mesiacov neskôr v čase covidu a zákazu vychádzania, bol Kollár účastníkom dopravnej nehody v jeho služobnej limuzíne. Spolu s ním sa v aute viezla maskérka a bývalá finalistka Miss Universe Miroslava Fabušová.
Po nehode bol Kollár na niekoľko dní hospitalizovaný v Nemocnici sv. Michala. Personál nemocnice sa sťažoval na sústavné „papalášske“ správanie Kollára a jeho priateliek, ktoré nedodržiavali žiadne pravidlá. Vrchná sestra napomenula Kollára, ktorý si zavolal riaditeľa. Dve sestry a vrchná sestra prišli o odmeny.
Bez Kollára nie je Sme rodina
Paradoxom je, že Kollár nepoprel ani jednu z káuz, priznal sa aj ku komunikáciám, aj k diplomovej práci, ktorú si zľahčil či k „pár fackám“. Nepoprel ani vzťah s Ferusovou, odmietol len, že ju poslal na potrat. Mal by vyvodiť personálne dôsledky?
„Mal. Už dávno. Lenže akékoľvek vyvodenie osobnej zodpovednosti – odchod z vedenia Sme rodina či stiahnutie sa z volieb budú znamenať politickú derniéru pre Kollárovu Rodinu a všetkých jej členov a kandidátov,“ myslí si Lenč.
U voličov mu jeho naratív „ja som Boris Kollár, poznáte ma“ zatiaľ prechádza. Kto volí Sme rodinu? Prevahu v elektoráte majú ženy. „Dominantná je stredná veková kategória 35 – 54-ročných (dve pätiny až polovica) a potom mladšia veková kategória do 35 rokov (cca tretina),“ uviedol Slosiarik. Najmenšie zastúpenie má v kategórii viac ako 55 rokov.
Zhruba polovica voličov sa často zaraďuje do stredovej pozície a liberálna a konzervatívna pozícia je zastúpená približne rovnako pätinou voličov. „Relatívne najčastejšie sa hlásia k sociálno-demokratickému štýlu politiky (cca 40 percent),“ uviedol Slosiarik. Naopak okrajový je progresívny typ politiky.
Sme rodina má však od začiatku veľmi zaujímavý elektorát. Zo všetkých strán a hnutí ho má najviac migrujúci – síce mu voliči odídu, no prídu noví. „Je to veľmi volatilný (premenlivý) elektorát. Napr. vo voľbách v roku 2020 sa ukázalo, že len necelá tretina ich voličov vo voľbách 2020 volila Sme rodina aj v roku 2016. A aj dnes sa ukazuje, že tomu nebude veľmi inak, teda, že ten elektorát sa časom dosť významne obmieňa,“ zhodnotil šéf agentúry Focus.
Ktorým smerom?
O možnej voľbe Kollárovho hnutia častejšie uvažujú voliči OĽaNO a Hlasu, v menšom aj Progresívne Slovensko (PS), SaS a KDH. „Samotní voliči Sme rodina ako druhú voľbu najčastejšie uvádzajú Hlas a opäť v menšom aj OĽaNO, Hlas a SaS,“ dodal.
Čítajte viac PS stúpa rýchlejšie ako Smer, Hlas sa vyhraňuje. Aké scenáre sú v hre a čo ich môže ovplyvniť? Nie je to len o víťazochV minulosti dokázal kauzám čeliť, no po aktuálnom škandále spojenom s jeho dvoma expartnerkami sa zdá, že časť voličov, ktorá odišla, už nedokáže osloviť. Aktuálne zaznamenáva Sme rodina klesajúci trend. Vo Focuse zaznamenal pokles od mája zo 6,6 percenta na 5,1 percenta v auguste. Agentúra Ipsos mu v máji namerala 7,5 percent, v auguste od rovné dve percentá menej.
Súčasné kauzy sú podľa politológa horšie v tom, že sú intenzívne a mediálne aj pre verejnosť zaujímavé. „Horšie sú preto, že prekrývajú priestor, ktorý chcela strana využiť na prezentovanie svojich programových priorít,“ myslí si.
Môže silná antikampaň spôsobiť to, že tretíkrát päťpercentnú hranicu neprekročí? „Je to dosť pravdepodobné, pretože aktuálne kauzy cielia na podstatu imidžu Borisa Kollára – zodpovedného otca rodiny, ktorý sa postará a pomáha. Je to práve Boris Kollár, kto je Sme rodina. Je to Boris Kollár, ktorý prináša percentá pre hnutie,“ skonštatoval Lenč.
Bez Kollára hnutie pohorelo aj v eurovoľbách či prezidentských voľbách. „Je preto možné, že ak sa nepodarí Kollárovi napraviť si renomé v očiach voličov (a najmä voličiek) budú najbližšie voľby pre Sme rodina fiaskom,“ uviedol politológ s tým, že bez Borisa Kollára nemá Sme rodina budúcnosť.
Je nespochybniteľné, že to, aký výsledok sa podarí Sme rodine dosiahnuť, rozhodne aj o tom, ako bude budúca vláda vyzerať. Sme rodina pôjde tam, kde dostane lepšiu ponuku. Zo spolupráce nikoho nevylúčil, no Kollár sa jasne vyjadril, že so Smerom do koalície nevstúpi a najbližšie má k lídrovi SaS Richardovi Sulíkovi a predsedovi Hlasu Petrovi Pellegrinimu.
No nevstúpi ani do vlády, v ktorej by bol predseda PS Michal Šimečka premiérom. Pred voľbami 2020 bol Kollár drahou nevestou, dnes hovorí, že chce byť rozumnou nevestou. Pri formovaní budúcej vlády by mohol byť jazýčkom na váhe, keďže má jeho hnutie jeden z najvyšších koaličných potenciálov. Uvidíme, ktorým smerom sa nakoniec líder Sme rodina vydá a či mu to voliči umožnia.
V ďalšej časti seriálu vám predstavíme stranu Szövetség – Aliancia.
Účasť Sme rodina v Národnej rade SR
- 2016 – 2020: v opozícii
- 2020 – 2023: v koalícii OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí