Smer zvolal na sobotu o jedenástej hodine tlačovú konferenciu, na ktorej kritizoval hlavu štátu za stretnutie s generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom z augusta 2021. Prezidentka chcela podľa Fica ovplyvňovať prípad stíhania bývalého policajného prezidenta Petra Kovaříka. Šéf Smeru avizoval, že strana chce podať návrh na jej obžalobu na prvej schôdzi nového parlamentu, ktorá má byť do 30 dní od vyhlásenia výsledkov volieb, ktoré budú už o týždeň – v sobotu 30. septembra.
O podaní obžaloby rozhoduje Národná rada a návrh musí schváliť trojpätinová väčšina všetkých poslancov, teda 90 zákonodarcov. Následne pôjde návrh na Ústavný súd.
Dávame do pozornosti Profily všetkých 25 strán a ich kompletné kandidátky
Politológ Štefančík hodnotí načasovanie Ficovho oznámenia ako súčasť volebnej kampane. „Predstavitelia Smeru aj naďalej polarizujú spoločnosť a vyzerá to tak, že nemienia urobiť nič pre zmierenie jednotlivých segmentov spoločnosti,“ okomentoval pre Pravdu.
Na akého voliča mieri Smer svojím plánom sedem dní pred voľbami? Štefančík sa domnieva, že strana týmto krokom len prehĺbi odhodlanie svojich kmeňových voličov. „Možno tým osloví potenciálnych voličov Republiky, prípadne SNS,“ skonštatoval. Nemyslí si však, že by Ficovi v tomto prípade išlo o to, aby krátko pred voľbami prebral časť elektorátu strany Hlas. Strana Petra Pellegriniho podľa neho neartikuluje negatívny postoj k Zuzane Čaputovej, preto by Ficov plán nemal mať vplyv na voličov Hlasu.
Podľa posledného prieskumu agentúry Ipsos pre denník Pravda by Smer skončil na prvom mieste a volilo by ho niečo vyše 20 percent opýtaných. Na druhom mieste by skončilo Progresívne Slovensko (PS) so ziskom 17,2 percenta. Hlas by skončil tretí s 13,1 percentami.
Smer nedávno nepriamo zaútočil na voličov Hlasu, keď Fico vo videu na sociálnej sieti vyzval každého ľavicového a sociálnodemokratického voliča, aby zvážil, či si želá, aby bol jeho hlas „zneužitý na vytvorenie pravicovej vlády zloženej z Hlasu, PS, liberálov a ktoviekoho ešte iného“. Fico vytkol Pellegrinimu, že je po voľbách pripravený sa spojiť s PS. Predseda Hlasu totiž dovtedy nevylúčil možnú povolebnú spoluprácu s progresívcami.
Čítajte viac Ako tajní tunelovali? Detaily uznesenia NAKA: Za vyprané peniaze kupovali byty, milióny končili na súkromných účtoch
Šéf prokurátorov Žilinka sa o stretnutí s prezidentkou vyjadril na nedávnej tlačovke, z ktorej Fico prehral v sobotu úryvok. Žilinka na nej vysvetľoval okolnosti stretnutia s Čaputovou. Pár dní po vznesení obvinenia v roku 2021 mala hlava štátu povedať, že ak svoj postup prokuratúra pred súdom neobháji, treba rátať s tým, že to na ňu vrhne veľmi zlé svetlo. Žilinka to vtedy označil za nevhodné vyjadrenie. Tvrdí, že prezidentka s ním mala rozoberať skutkovú podstatu trestného činu zneužívania právomocí verejného činiteľa v kontexte stíhaného skutku. Čaputová mu mala povedať, že sa o téme zhovárala aj so špeciálnym prokurátorom Danielom Lipšicom. Žilinka jej na tom mal povedať, že do živej trestnej veci zasahovať nebude.
Štefančík si myslí, že Smer so svojou ambíciou podať obžalobu na hlavu štátu neuspeje. „Nemožno vylúčiť, že ak Smer vyhrá voľby a podarí sa mu zostaviť vládu, od tohto kroku ustúpi,“ uviedol. Nepamätá si, že by sa v minulosti podobný krok podarilo dostať do finále.
Čaputová: Je to ďalšie z Ficových klamstiev
Prezidentka akékoľvek ovplyvňovanie trestnej kauzy prostredníctvom generálneho prokurátora odmieta. Vyjadrenia šéfa Smeru považuje za klamstvo a jeho predvolebnú kampaň. Prezidentská kancelária priblížila, že dôvodom stretnutia prezidentky so špeciálnym a následne aj generálnym prokurátorom v auguste 2021 boli napäté vzťahy medzi nimi. „Je to iba jedno z ďalších klamstiev Roberta Fica, pre ktoré na neho prezidentka prednedávnom podala žalobu, a potvrdzuje, kam je až schopný zájsť pre mobilizáciu svojich voličov,“ uviedol pre TASR riaditeľ odboru komunikácie prezidentskej kancelárie Jozef Matej.
Prezidentka sa so špeciálnym prokurátorom Lipšicom a následne generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom stretla pre ich napäté vzájomné vzťahy, ktoré v tom čase začali prerastať do otvoreného konfliktu medzi nimi a ich inštitúciami. „Keďže prezidentka zodpovedá za riadny chod ústavných orgánov, považovala za primerané pýtať sa na dôvody, povahu a intenzitu ich sporu,“ priblížil Matej.
Ak by teraz generálny prokurátor tvrdil, že prezidentka chcela ovplyvňovať trestné stíhanie, nemohol by podľa hlavy štátu čakať dva roky. „Musel by konať, inak by sa sám spreneveril funkcii generálneho prokurátora,“ odkázal Matej.
Šimečka: Fico by mal radšej vrátiť diplom
Na avizovaný krok Smeru reagovalo aj hnutie Progresívne Slovensko, ktoré Fico tiež na tlačovke spomínal. Prezidentku označoval za symbol PS a kritizoval aj vyjadrenia predsedu PS Michala Šimečku o práci polície. Šimečka v reakcii pre Pravdu uviedol, že ostro odmieta snahy Smeru podať obžalobu na prezidentku. Fico podľa neho účelovo zneužíva očierňovanie Čaputovej na predvolebný boj.
„Obžalobu na prezidentku je možné podať iba za vlastizradu, alebo za úmyselné porušenie ústavy. Ak si pán Fico myslí, že sem spadá rozhovor s generálnym prokurátorom, mal by radšej vrátiť právnický diplom,“ reagoval Šimečka.
Čítajte viac Drsná tlačovka Smeru: Matovič kopol Kaliňáka, dostal päsťou do tváre. Zasiahnuť musela polícia
Strana Demokrati poukázala v reakcii na Smer na to, že Fico bráni Žilinku. Považuje to za šancu, aby sa politické strany vyjadrili, či súhlasia a podporia takúto žalobu na prezidentku, „a tak sa pridajú k útokom na hlavu štátu a obrane Žilinku“. Strana sa pýta, prečo sa Smer ozval až teraz, keď k stretnutiu malo dôjsť v roku 2021.
Poslanec OĽANO a exminister vnútra Roman Mikulec v sobotu na tlačovke reagoval, že hnutie OĽANO a priatelia by v parlamente nepodporilo návrh na podanie obžaloby prezidentky. Zároveň tvrdí, že za vlády Smeru si Fico nechal nosiť živé spisy a zaujímal sa o živé prípady. Preto považuje jeho krok za pokrytectvo. Treba podľa neho brať do úvahy súdne rozhodnutia, podľa ktorých ľudia zo systému „našich ľudí“ hovorili o kradnutí a ovplyvňovaní vyšetrovaní. Dodal, že polícia má v súčasnosti rekordne najvyššiu dôveryhodnosť občanov.
O obžalobu sa pokúšali aj v minulosti
Pred desiatimi rokmi sa o návrh na obžalobu prezidenta Ivana Gašparoviča pokúšala opozícia. Iniciovala ho strana SaS a podporili ju KDH, SDKÚ, Most a časť OĽaNO. Pod návrh na obžalobu za úmyselné porušenie Ústavy SR sa vtedy podpísalo 44 poslancov zo všetkých piatich opozičných poslaneckých klubov. Vtedajší predseda KDH Ján Figeľ vtedy uviedol, že Gašparovič svojvoľným konaním nezabezpečil riadny chod štátnych orgánov. Išlo o reakciu na to, že prezident nevymenoval zákonne zvoleného generálneho prokurátora Jozefa Čentéša. Obžaloba mala byť odpoveďou vtedajšej opozície na aroganciu Smeru a vtedajšieho prezidenta.
Parlamentu sa vtedy žalobu na prezidenta Gašparoviča nepodarilo podať. Opozičný návrh podporilo v tajnom hlasovaní len 45 poslancov z prítomných 133.