Finálne rozhodnutie malo padnúť začiatkom decembra, no líder Hlasu to o mesiac posunul. Načasovanie jeho rozhodnutia môže ovplyvniť aj to, či bude mať protikandidáta i v rámci koalície. Danko dal totiž Pellegrinimu podmienku – ak sa šéf NR SR nerozhodne tento týždeň, SNS pôjde vlastnou cestou. Prežije Hlas odchod Pellegriniho? A vydrží to koalícia?
Obe tieto otázky nastolil práve Danko. Zatiaľ jediným známym kandidátom, ktorý splnil podmienky, je bývalý šéf diplomacie Ivan Korčok. Ten Pellegriniho postup kritizuje.
Pellegrini zatiaľ Dankovi neuhne
Spočiatku nič také „nešumelo“, no nakoniec Pellegrini predsa len oznámil, že zvažuje kandidatúru na prezidenta. Ani po mesiaci a pol nie je jeho postoj jasný. Rozhodnutie oznámi až po Novom roku. Dôvodom je fakt, že ho chce prebrať aj s členmi strany v regiónoch. V posledných týždňoch absolvoval viacero výjazdov, naposledy navštívil Nové Mesto nad Váhom.
Ak by kandidovať šiel, chcel by byť Pellegrini primárne nominantom Hlasu a až potom bude hľadať ďalšiu podporu. Aj keď sa o ňom v kuloároch spočiatku hovorilo ako o spoločnom koaličnom kandidátovi, postupne sa táto vízia začala rozpadať. Danka totiž prekvapilo, že sa zatiaľ o podporu SNS oficiálne neuchádzal, no rokovania medzi Hlasom a SNS boli stále v hre . V Dankovej strane totiž majú predstavu o národnom kandidátovi, ktorý bude raziť silnú vlasteneckú líniu.
Agenda Hlasu a SNS sa však v niektorých témach značne odlišuje a prienik by sa hľadal zrejme ťažko. Pellegrini však chce svoje rozhodnutie oznámiť v januári a až potom sa uchádzať o podporu, čo sa Dankovi nepáči. Líder SNS cez víkend prekvapil a svojmu koaličnému partnerovi dal ultimátum. Buď svoje rozhodnutie oznámi tento týždeň, alebo pôjde SNS vlastnou cestou.
Čítajte viac Začal sa boj o Prezidentský palác. Kto nahradí Čaputovú? Favoritmi sú Pellegrini a Korčok, kandiduje aj DrgonecS Pellegrinim sa chcel Danko stretnúť v stredu a chcel počuť jasnú odpoveď. „Núkali sme mu podporu,“ povedal Danko. Aj keď sa o podporu SNS Pellegrini uchádzať chce, trvá na svojom. „Nemôžem v tomto podliehať individuálnemu ultimátu jedného predsedu politickej strany, lebo to chce vedieť do stredy,“ uzavrel na tlačovke v Poprade líder Hlasu. Podľa informácií Pravdy sa žiadne špeciálne stretnutie medzi Dankom a Pellegrinim v stredu konať nebude. Keďže však obaja sedia v parlamente bok po boku, nie je vylúčené, že na to v práci príde reč.
Zamieša SNS kartami?
Ak sa teda Pellegrini nevyjadrí, SNS bude zháňať vlastného kandidáta, ktorého podporia. Danko dlhodobo hovorí, že najlepším prezidentom by bol premiér a šéf Smeru Robert Fico, ktorý vyjadril podporu Pellegrinimu. „Ja som Petrovi Pellegrinimu podal ruku a povedal som: Pán predseda, ak pôjdeš kandidovať na prezidenta, tak máš podporu strany Smer-SD,“ vyhlásil Fico v Sobotných dialógoch.
Druhou možnosťou je, že SNS nakoniec postaví vlastného kandidáta. Časť SNS preferuje podporu Štefana Harabina, druhá časť preferuje ako kandidáta Danka. Líder SNS zatiaľ povedie kandidátku v budúcoročných eurovoľbách a do paláca sa nechystá. O všetkom bude rozhodovať predsedníctvo, ktoré sa bude konať medzi sviatkami. „Možno keď sa nahnevám, pôjdem do toho súboja ja,“ dodal. Zatiaľ nie je jasné ani to, či Pellegrini pôjde cestou 15 hlasov od poslancov, alebo 15-tisíc podpisov od občanov.
Podľa politológa z Prešovskej univerzity Michala Cirnera môže každý silnejší kandidát s potenciálom získať aspoň pár percent ovplyvniť celkový výsledok volieb. „Voľby budú dvojkolové, každé kolo bude v niečom iné, v prvom sa stretnú mnohí politicky rozdielni kandidáti, potom to bude o dvoch víziách, dvoch osobnostiach, dvoch táboroch,“ uviedol.
Čítajte viac Vydrží koalícia štyri roky? Krehká väčšina čelí prvým problémom. Fico to bude mať ťažšie ako s Mečiarom a so SlotomPolitológ z Univerzity sv. Cyrila a Metoda Jozef Lenč si však myslí, že v prvom kole by kandidát SNS Pellegrinimu jednoznačne znížil volebný výsledok. „Ak ho, samozrejme, nezatieni nejaký iný kandidát alebo kandidáti krajnej, resp. alternatívnej pravice. V druhom kole to bude závisieť od toho, ako sa kandidát/ka SNS vymedzí voči Petrovi Pellegrinimu, resp. ako sa voči jeho osobe vyhrania voliči koalície, ktorí mentálne inklinujú k „alternatívnemu svetu“ a ku krajnej pravici,“ zhodnotil.
Podpora SNS však nemusí byť pre šéfa NR SR úplne kľúčová, dôležité bude získanie indiferentných voličov, teda tzv. tretej skupiny. „Keď niekoho podporuje politická strana, tak priaznivci politickej strany ju predsa vo voľbách nemusia poslúchnuť. Myslím si, že časť voličov SNS by mohla mať s Pellegriniho voľbou problém,“ vysvetľuje Cirner. Podľa Lenča sa s blížiacimi sa voľbami a Pellegriniho „okúňaním sa“ jeho šance postupne znižujú.
Kandidát SNS by podľa šéfa agentúry Focus Martina Slosiarika v prvom kole pravdepodobne oslovil predovšetkým voličov samotnej SNS. „Peter Pellegrini je medzi voličmi SNS len priemerne prijateľný kandidát. V podstate podobnú prijateľnosť má medzi voličmi SNS aj Štefan Harabin,“ uviedol s tým, že Harabin má nadpriemernú podporu aj medzi voličmi Smeru a Republiky.
Rozpad a koaličné plány?
S budúcoročnými prezidentskými voľbami sa spája ďalšia téma – rozpad. A to nielen Hlasu, ale aj samotnej koalície. O prvej možnosti sa hovorilo už po novembrovom sneme Smeru a aj keď ju vyvrátili poslanci Smeru aj Hlasu, stále visí vo vzduchu. Druhú možnosť načrtol Danko. Obáva sa, že ak by sa Pellegrini stal prezidentom, vláda sa rozpadne. Hlas je podľa neho Peter Pellegrini a nevidí v strane nikoho, kto by ho vedel nahradiť.
Isté politické turbulencie koniec koncov očakáva aj Fico, ktorý už začal s integráciou ľavicových síl. Hlas k nim zatiaľ nepatrí. Pellegrini akékoľvek spájanie so Smerom alebo s inými odmietol a o budúcnosť strany sa nebojí. „Odmietam akékoľvek úvahy, že by sa Hlas s niekým spájať chcel alebo plánoval. Absolútne a definitívne. Sú to špekulácie. Aj keby si to niekto myslel, tak sa tomu postavíme na odpor a budeme naďalej ako Hlas bojovať o priazeň voličov,“ povedal líder Hlasu veľmi rázne koncom novembra. Kedysi však odmietal aj vládu so Smerom.
Okrem toho sa otvorila aj téma posilnenia právomocí priamo voleného prezidenta, čo spomenul Fico, ale aj ďalšia možnosť vydláždiť si cestu na Ústavný súd (ÚS) SR. Fico to už raz skúšal, no tak ako pohorel v prezidentských voľbách v roku 2014, neuspel ani o päť rokov neskôr s ambíciou dostať sa na ÚS SR. Či by ho Pellegrini v prípade úspechu vymenoval, na to Danko odpovedať nechcel.
Ak by sa Pellegrinimu podarilo uspieť, je otázne, či bude kráčať vo Ficových šľapajách, alebo sa vyhraní, čoho následkom by mohli byť spory. Podľa Cirnera by Pellegrini nemal zásadnejšie nesúhlasiť s vládou, v ktorej dôležitou súčasťou je strana, ktorú sám zakladal, viedol a vstúpil s ňou do koalície. Náznaky nesúhlasu a konfliktu medzi Ficom a Pellegrinim však za posledné tri roky síce vidieť boli, no obaja nakoniec skončili v jednej vláde, hodnotí politológ Jozef Lenč. „Je možné, že keď si Peter Pellegrini uvedomí dôležitosť postu prezidenta republiky a fakt, že tým sa končí jeho politická kariéra, tak bude chcieť zanechať o sebe historicky aj iný dojem ako to, že bol Ficovou „podržtaškou“,“ uviedol.
Pellegriniho taktika?
Jediným oficiálnym kandidátom, ktorý splnil podmienky, je zatiaľ Korčok a keďže nie je známy termín a ani všetci kandidáti, boj o prezidentský palác sa ešte poriadne nezačal. Jediný, kto vo veľkom kampaňuje, je práve Korčok. Zatiaľ našľapuje veľmi opatrne a výraznejšie sa nevyhranil. Hra sa začne až v momente, keď do nej vstúpi Pellegrini. „Keď nastúpi do kampane Pellegrini, môže sa začať vymedzovať a využiť moment, že bude tým kandidátom, ktorý zabráni vládnej koalícii, aby obsadila všetky najdôležitejšie pozície v štáte,“ zhodnotil Cirner.
Čítajte viac Korčok: Ľudia chcú rovnováhu, preto kandidujem. Vyzývam Pellegriniho na férovú súťažPodľa Lenča Korčok zatiaľ úspešne využíva fakt, že je jediným oficiálnym kandidátom. „Tak ho oslovujú aj médiá. Inak je jeho kampaň v teréne a prípadne na sociálnych sieťach pre väčšinu verejnosti skôr neviditeľná, resp. zameraná na už presvedčené voličské publikum,“ uviedol. Bývalý minister zahraničných vecí kritizoval, že Pellegrini ešte neoznámil svoj zámer kandidovať a že ako predseda NR SR má v rukách kampaňovú výhodu toho, že vyhlasuje termín volieb.
Pellegrini sa ohradil voči tomu, že by svoju pozíciu už teraz využíval na kampaň. Ani podľa politológa z trnavskej univerzity nie je termín, keď chce líder Hlasu ohlásiť svoju kandidatúru, v poriadku. „V prvom rade to znižuje mieru férovosti volebnej kampane a samotných volieb a v druhom rade to potenciálne znižuje možný úspech Petra Pellegriniho vo voľbách,“ uviedol Lenč. Minulosť totiž ukazuje, že v prípadoch, keď sa Pellegrini nevedel rozhodnúť a rázne sa vyjadriť k témam, preferencie Hlasu výrazne klesali. „Toto sa môže stať aj v kontexte s jeho prezidentskými ambíciami,“ uviedol.
Pellegrini aktuálne cestuje po regiónoch, čo v jeho postavení nie je nič zvláštne. Ak by však šlo o kampaň, nevyzeralo by to inak. „Táto taktika, samozrejme, vyhovuje Pellegrinimu, ktorý je ako líder Hlasu zároveň jeden z lídrov vládnej koalície a je predsedom parlamentu. Je dennodenne v médiách, využíva PR na vlastnú propagáciu, je známy a každé jeho vystúpenie a výjazd v regiónoch môžu byť zároveň predvolebnou kampaňou,“ zhodnotil Cirner. V momente, keď definitívne oznámi svoju kandidatúru, všetci kandidáti na neho ako na silného súpera podľa politológa začnú útočiť. „Čo on odďaľuje – a je to dobrá taktika,“ dodal.
Jasný favorit
Okrem Korčoka sa chystá kandidovať aj diplomat Ján Kubiš, bývalý sudca Štefan Harabin, ústavný právnik Ján Drgonec, zakladateľka Iniciatívy za vymazaných rodičov Beáta Janočková, šéf strany Aliancia – Szövetség Krisztián Forró a svojho kandidáta chce postaviť aj KDH. Kresťanskí demokrati vyberajú z dvojice europoslankyňa Miriam Lexmann a bývalý šéf spravodlivosti Viliam Karas.
V súboji s Korčokom by bol Pellegrini stále jasným favoritom, celkovo by ho volilo 60 percent občanov. „Z hľadiska rozdelenia preferencií je potenciálny súboj v druhom kole medzi Pellegrinim a Korčokom zatiaľ relatívne nemenný,“ uviedol Slosiarik. Podobný pomer namerali v septembrovom prieskume. Čo sa týka voličských bášt, tie sa dajú predvídať. „Pellegrinimu sa najviac darí medzi voličmi Hlasu a Smeru, Korčok má silnú pozíciu predovšetkým medzi voličmi PS, SaS a Demokratov. Nadpriemerná je aj podpora v hnutí Slovensko a medzi voličmi KDH, ale nižšia ako v skôr spomínaných stranách,“ zhodnotil Slosiarik.
Čítajte viac Prieskum AKO: Prezidentské voľby by vyhral PellegriniPellegrini by bol favoritom aj u časti opozície, voliči Progresívneho Slovenska a SaS by ho uprednostnili len pred Harabinom. Voliči KDH a hnutia Slovenska by preferovali Pellegriniho pred Harabinom aj Kubišom. Voliči Hlasu by, naopak, po Korčokovi siahli, ak by stál proti Harabinovi, voliči Smeru a SNS by nepreferovali Korčoka ani v jednom prípade.
Podľa politológa Cirnera bude všetko závisieť od mnohých ďalších faktorov. „Ak Pellegrini ohlási kandidatúru, odvtedy sa budú mobilizovať voliči jednotlivých kandidátov a skupín. Určite sa vytvoria dve veľké proti sebe stojace skupiny voličov, ktoré budú striktne podporovať Korčoka alebo Pellegriniho. Bude existovať aj tretia pomerne veľká skupina, ktorá bude rozmýšľať nad viacerými kandidátmi, aj nad dvoma spomínanými a asi najvážnejšími kandidátmi,“ ozrejmil.
Uspieť by mohol aj ten kandidát, ktorému sa podarí získať spomínanú tretiu skupinu, prípadne spojiť sily s neúspešnými kandidátmi, ktorí sa vzdali. „Dôležitá bude mobilizácia verejnosti. Či by chceli mať všetkých ústavných činiteľov z vládnej koalície, alebo budú preferovať v podstate opozičného kandidáta Korčoka, aby vláda nemala, laicky povedané, v štáte všetko,“ hodnotí politológ. Pellegriniho dominancia v prieskumoch však môže už teraz naznačovať naozaj silné postavenie medzi voličmi.
Otázky a odpovede o prezidentských voľbách
1. Kedy je posledný deň na vyhlásenie prvého (a druhého) kola volieb?
- MV SR: Voľbu prezidenta vyhlasuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky tak, aby sa prvé kolo volieb uskutočnilo najneskôr 60 dní pred uplynutím funkčného obdobia úradujúceho prezidenta. Ak v prvom kole volieb nezískal ani jeden z kandidátov nadpolovičnú väčšinu platných hlasov voličov, koná sa do 14 dní druhé kolo volieb. Druhé kolo volieb a deň ich konania vyhlasuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Prvé kolo voľby prezidenta sa tak musí uskutočniť najneskôr v sobotu 13. apríla 2024, druhé o dva týždne, teda 27. 4. 2024.
2. Aký je finančný limit pre kandidátov?
- MV SR: Kandidát na prezidenta Slovenskej republiky môže na svoju volebnú kampaň vynaložiť najviac 500 000 eur vrátane DPH spolu pre obidve kolá volieb. Do tejto sumy sa započítavajú aj náklady vynaložené na propagáciu kandidáta, ktoré kandidát na prezidenta vynaložil v čase začínajúcom 180 dní predo dňom vyhlásenia volieb, a náklady, ktoré kandidát na prezidenta uhradil alebo má uhradiť. Ak sa politická propagácia, inzerát alebo program zverejnili alebo odvysielali bezplatne alebo za zníženú cenu u iného vysielateľa ako v Rozhlase a televízii Slovenska, započítava sa do uvedenej sumy ich obvyklá cena.
3. Čo všetko sa zarátava do kampane?
- MV SR: Za náklady kandidáta na prezidenta na volebnú kampaň sa považuje súčet všetkých finančných prostriedkov, darov a iných bezodplatných plnení oceniteľných peniazmi, ktoré kandidát na prezidenta vynaloží na úhradu platenej inzercie alebo reklamy, na úhradu politickej propagácie, na úhradu za zhotovenie reklamných plagátov, letákov, iných propagačných materiálov a predmetov a akýchkoľvek ďalších plnení spojených s volebnou kampaňou.
4. Aké je moratórium pred prezidentskými voľbami?
- MV SR: Volebná kampaň začína dňom uverejnenia rozhodnutia o vyhlásení volieb v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a končí 48 hodín predo dňom konania volieb, následne začína plynúť volebné moratórium. Zverejňovať informácie o kandidátoch na prezidenta v ich prospech alebo neprospech v rozhlasovom vysielaní, v televíznom vysielaní, v rámci audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, v periodických publikáciách, neperiodických publikáciách a v agentúrnom spravodajstve je 48 hodín predo dňom konania volieb a v deň konania volieb až do skončenia hlasovania zakázané. Uvedené platí zvlášť aj pre druhé kolo volieb prezidenta, v prípade, že sa bude konať.
5. Dokedy majú kandidáti možnosť zaregistrovať sa?
- MV SR: Uvedené závisí od termínu vyhlásenia volieb. Návrhy na kandidáta sa predkladajú predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 21 dní odo dňa vyhlásenia volieb.
6. Bude sa dať voliť zo zahraničia?
- MV SR: Zákon o podmienkach výkonu volebného práva neumožňuje pri prezidentských voľbách voliť zo zahraničia. Voliči sa musia dostaviť do volebnej miestnosti na území SR.
7. Dokedy sa bude dať vybaviť hlasovací lístok?
- MV SR: Uvedené závisí od termínu konania volieb. Volič môže požiadať o vydanie hlasovacieho preukazu osobne najneskôr posledný pracovný deň predo dňom konania volieb v úradných hodinách obce. Obec vydá hlasovací preukaz bezodkladne, najskôr však 45 dní predo dňom konania volieb. Volič môže požiadať o vydanie hlasovacieho preukazu v listinnej podobe tak, aby žiadosť o vydanie bola doručená obci najneskôr 15 pracovných dní predo dňom konania volieb. Volič môže požiadať o vydanie hlasovacieho preukazu elektronicky najneskôr 15 pracovných dní predo dňom konania volieb.