„Nálezca je povinný takýto predmet označiť, aby sa dal nájsť, ak od neho musí odísť. Následne by mal nález oznámiť na polícii a počkať pri ňom alebo v jeho blízkosti až do príchodu policajnej hliadky,“ vysvetľuje správny postup skúsený pyrotechnik Jaroslav Horník z Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru.
Dvaja školáci z Trenčianskych Teplíc našli nedávno v miestnom potoku časť munície z čias druhej svetovej vojny. Išlo o takzvanú mínometku. Aká je to zbraň?
Je to slangový výraz pre delostrelecký granát, ktorý sa vystreľuje zo špecifickej zbrane – z mínometu.
Z vody vybrali len stabilizačné krídelká z mínometky kalibru 120 milimetrov, no jej telo sa nenašlo.
Strela sa skladá z dvoch častí. Ide o aktívnu časť, ktorá v mieste dopadu vybuchuje. V zadnej časti sa nachádza rúrka so stabilizačnými krídelkami. Vo vnútri rúrky je takzvaná základná náplň strelného prachu, ktorá slúži na vystrelenie strely z mínometu, a krídelká zabezpečujú počas letu strely stabilitu smeru.
Môže nebezpečenstvo predstavovať aj samotná stabilizačná časť?
Je to individuálne, odborník sa na to musí pozrieť priamo na mieste. Stabilizačná časť môže obsahovať základnú náplň schopnú výbuchu, ktorá slúži na vystrelenie, ale aj nemusí.
Čítajte viac Muníciu už mali bratia vo zveráku, otec prišiel v pravej chvíli
Hrozí výbuch aj vtedy, ak munícia či jej časť ležala vo vode alebo sa s ňou dostala do kontaktu?
Ak by aj v náleze z Trenčianskych Teplíc základná náplň bola, dlhodobým pobytom vo vode by sa znefunkčnila. Všeobecne sa však nedá vychádzať z predpokladu, že ak bola munícia ponorená vo vode, tak bude nefunkčná. Existuje veľa druhov výbušnín, ktoré sú proti vode odolné. Ich funkčnosť nezanikne tým, že sú vystavené vlhkosti. Pri každom náleze treba postupovať mimoriadne opatrne a počítať s tým, že je nebezpečný. Nálezca s muníciou v žiadnom prípade nesmie manipulovať ani ju premiestňovať.
V čom spočíva účinok mínometky?
Účinok sa skladá z dvoch faktorov. Na jednej strane je to tlakový účinok výbuchu samotnej výbušniny a na druhej strane je to črepinový účinok či už zo samotného obalu výbušniny, alebo okolitého predmetu, ktorý výbušnina roztrhá.
Do akej vzdialenosti dokážu byť hrozbou letiace črepiny?
Sortiment delostreleckých mín je pomerne široký, najmä pokiaľ ide o ich veľkosť. Začínajú na rozmere približne 50 milimetrov v priemere a končia na rozmeroch rádovo stoviek milimetrov. Od toho sa odvíja množstvo výbušniny vo vnútri, a teda aj ich ničivý účinok. Aj pri tých najmenších mínach sú črepiny nebezpečné až do vzdialenosti približne 100 metrov. Nebezpečný účinok tlakovej vlny sa počíta na metre.
Často sa v praxi stretávate s tým, že ľudia s podozrivým nálezom manipulujú alebo ho prenášajú na iné miesto, kde hrozí väčšie riziko následkov, ak by došlo k explózii?
Z času na čas sa taký prípad vyskytne. Niekedy sú ľudia takí aktívni, že nález sami prinesú. Je to však trochu nelogické. Na jednej strane si asi uvedomujú, že by to mal niekto profesionálne vyriešiť – a na druhej strane s tým bez znalostí manipulujú.
Ak človek nájde predmet, pri ktorom má podozrenie, že by mohlo ísť o starú muníciu, ako by mal správne postupovať?
Zákon o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii myslí v jednom ustanovení aj na takúto situáciu. Nálezca je povinný takýto predmet označiť, aby sa dal nájsť, ak od neho musí odísť. Následne by mal nález oznámiť na polícii a počkať pri mieste nálezu alebo v jeho blízkosti až do príchodu policajnej hliadky.
Prečo je dôležité miesto označiť?
Týka sa to najmä prípadov, keď je munícia nájdená napríklad v lese. Ľudia od miesta nálezu odídu, keď napríklad nemajú signál a nález chcú telefonicky ohlásiť. To miesto sa potom niekedy znova ťažko hľadá.
Máte nejakú radu, ako na to?
Nie je to úplne jednoduché. Do určitej miery to bude závisieť od istej invencie nálezcu. Treba však vychádzať z toho, čo máme k dispozícii. V lese je to drevo, takže predmet možno ohradiť konármi. V prípade listnatých lesov sa dá využiť vrstva opadaného lístia, do ktorého možno pomerne jednoducho napríklad pomocou konára vyznačiť šípky, ktoré umožnia návrat na miesto nálezu.
Stalo sa, že sa pyrotechnik k miestu nálezu ani nedostal?
Nespomínam si na konkrétny prípad, že by sa niečo nenašlo, ale určite sa stalo, že boli problémy s nájdením miesta nálezu.
Čítajte viac Pri stavbe košického obchvatu R2 našli vojnovú muníciu
Obávajú sa ľudia, že vás zavolajú zbytočne, ak si nie sú istí, či ide o muníciu?
Chcel by som zdôrazniť, aby sa ľudia nebáli zavolať. Aj keby to bolo 50 na 50. Nikto im nebude vyčítať, pokiaľ to nebude munícia a ani im nikto nebude zosobňovať výjazd na miesto. Radšej nech zavolajú dvakrát zbytočne, akoby malo niekde zostať niečo nebezpečné.
Čo sa deje od momentu, keď pyrotechnik dorazí na miesto nálezu?
V prvom rade sa snažíme od nálezcu zistiť všetko o predmete – ako vyzerá, kde bol nájdený. Následne sa pyrotechnik musí na predmet pozrieť a identifikovať, o aký typ munície ide. Na základe typu munície a jej stavu posúdi, či je, alebo nie je schopná prepravy. Pokiaľ vyhodnotí, že stav munície umožňuje jej bezpečnú prepravu, munícia je za dodržania bezpečnostných opatrení vyzdvihnutá a prevezená do skladu. Tam si počká na likvidáciu. Munícia sa štandardne nelikviduje hocikde. Slúžia na to špeciálne trhacie jamy, kde sa takáto munícia spravidla raz do mesiaca privezie a zničí.
Aký je postup, ak muníciu nie je možné prepraviť?
Tu sú opäť dve možnosti. Prvou je likvidácia priamo na mieste, kde bola nájdená. Pre pyrotechnika je to najbezpečnejšie, pretože s predmetom nemusí manipulovať. Nie vždy je to možné, pretože miesta nálezov môžu byť rôzne. Je rozdiel nájsť niečo v lese a v hlavnom meste. Ak nie je možné zneškodnenie munície priamo na mieste nálezu, pyrotechnik musí nájsť najbližšie vhodné miesto na jej likvidáciu a nejakým spôsobom ju naň prepraviť, či už v rukách, alebo na nejakom vozíku. Do značnej miery tam nastupuje aj improvizácia v daných podmienkach. V tomto prípade je nutné urobiť oveľa viac bezpečnostných opatrení v podobe evakuácií či uzatvorenia ciest.
Dostali ste sa vy osobne do takejto situácie?
Takýto problém je najmä pri leteckých bombách. Osobne som bol pri dvoch takýchto prípadoch, keď sme bombu presúvali len pár stoviek metrov, aby sa zneškodnila.
Likviduje sa munícia vždy tak, že ju úplne zničíte, alebo sú prípady, kedy sa ju snažíte iba znefunkčniť?
Muníciu sa snažíme vždy najskôr znefunkčniť a prepravovať ju v takomto stave, ak znefunkčnenie nepredstavuje väčšie nebezpečenstvo ako preprava. V Nových Zámkoch sa nedávno našla veľká letecká bomba, z ktorej sa nám podarilo vybrať oba zapaľovače, tým sa stala nefunkčnou. Bude z nej učebno-historický exponát. Pri výučbe pyrotechnikov potrebujeme mať aj pomôcky a takúto bombu nám dnes už nikto nevyrobí.
Ako často prichádzate k nálezom starej munície?
Je to veľmi ovplyvnené regiónom. Sú oblasti, kde sú nálezy munície niekoľkokrát do týždňa. Najviac ich je tam, kde prebiehali vojnové boje – na strednom Slovensku, pri Štúrove na južnom Slovensku či v okolí Dukly na východnom Slovensku. Bratislava je zas špecifická tým, že bola pomerne silno bombardovaná a boli tu objavené letecké bomby celkom veľkého kalibru.
Ktorý druh vojenskej munície sa u nás vyskytuje najviac?
Najčastejším nálezom je práve delostrelecká mína. Pre mňa je najzaujímavejšia bomba z Nových Zámkov, ktorá bola atypicky vo veľmi malej hĺbke a bola tiež vo veľmi zachovanom stave. Je to zaujímavé najmä z historického hľadiska. Máme vec, ktorú môžeme bezpečne znefunkčniť a potom s ňou dobre manipulovať.