Za uplynulých päť rokov evidujú v Nemocnici Agel v Komárne 425 kolapsov z tepla. „Úmrtia sú zriedkavé. Vyskytujú sa najmä v prípade zanedbania starostlivosti u seniorov, kde kolaps sprevádza aj ťažká dehydratácia,“ spresnila Martina Pavliková, hovorkyňa skupiny Agel SK. Či kolapsov pribúda alebo aký je trend, neuviedla.
Podľa analýzy Vedúci! Horia obce! patrí práve Komárno k okresom najviac ohrozeným horúčavami. Priemerný ročný počet tropických dní je v tomto regióne jeden z najvyšších a zároveň tam padol absolútny rekord pre maximálnu teplotu vzduchu. V júli 2007 namerali v Hurbanove až 40,3 stupňa Celzia.
Pravda sa pokúšala získať údaje o kolapsoch z tepla aj z ďalších kriticky ohrozených regiónov na juhu Slovenska. Keďže nejde o diagnózu s priradeným kódom, kolapsy sa v štatistikách podľa vyjadrení bežne nevyskytujú. Takými dátami nedisponuje ani Národné centrum zdravotníckych informácií.
Hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB) Eva Kliská ale v pondelok uviedla, že na centrálnych príjmoch za jediný deň ošetrili desiatky pacientov so zdravotnými ťažkosťami spôsobenými zvýšenými teplotami. Za posledné dni totiž padali rekordy.
Ako informoval Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) na sociálnej sieti, najteplejšie bolo v Kuchyni, kde teplota dosiahla 36,4 stupňov Celzia, v Blahovej (36 stupňov Celzia) a v bratislavskej Mlynskej Doline (35,8 stupňa Celzia).
„V rámci strednej Európy bolo naše územie súčasťou najteplejšej oblasti spolu s priľahlým Rakúskom a Maďarskom, kde namerali podobné hodnoty maximálnej teploty vzduchu ako u nás," uviedli meteorológovia.
O kolapsoch najmä počas letných mesiacov pravidelne informujú záchranári. Podľa údajov z Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby sa každý rok pohybujú v tisícoch prípadov. Ide o počty za mesiace jún až august. V tomto roku zasahovali od začiatku júna do 10. júla pri 3364 pacientoch, ktorí skolabovali.
Za uplynulých päť rokov však čísla kolapsov kolíšu. Najviac prípadov, až 6863, zaznamenali v minulom roku. Nárast vidno aj v troch krajoch, v ktorých sa nachádzajú najrizikovejšie okresy – v Trnavskom, Nitrianskom a v Banskobystrickom kraji. Detailnejšie údaje pre okresy záchranári nemajú.
Či za vyššie čísla môžu horúčavy, sa nedá jednoznačne povedať. „Na tiesňovej linke 155 a aj v teréne v rámci prednemocničnej neodkladnej zdravotnej starostlivosti, nevieme s istotou určiť, či za kolaps môžu výlučne vysoké teploty alebo konkrétny zdravotný problém, prípadne kombinácia oboch faktorov," zdôraznila hovorkyňa operačného strediska Alena Krčová.
Počet kolapsov na Slovensku
(spolu za tri letné mesiace jún, júl, august)
- 2018 – 6376
- 2019 – 5381
- 2020 – 5977
- 2021 – 5460
- 2022 – 6863
- 2023 – 3364 (jún až 10. júl)
Zdroj: Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby
Počet kolapsov v troch krajoch
Trnavský kraj
- 2018 – 590
- 2019 – 537
- 2020 – 550
- 2021 – 456
- 2022 – 645
- 2023 (do 10. júla) – 346
Nitriansky kraj
- 2018 – 626
- 2019 – 554
- 2020 – 610
- 2021 – 582
- 2022 – 746
- 2023 (do 10. júla) – 391
Banskobystrický kraj
- 2018 – 930
- 2019 – 804
- 2020 – 839
- 2021 – 740
- 2022 – 934
- 2023 (do 10. júla) – 417
počet za tri letné mesiace jún, júl, august
Zdroj: Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby
Kolapsy pribúdajú už v máji
Dlhoročný záchranár Viliam Dobiáš potvrdzuje, že kolapsov pribúda aj pre zvyšujúcu sa teplotu. Sú tu však aj ďalšie dôvody ako nedodržiavanie pitného režimu v prípade chorých, starnutie populácie či čoraz väčší počet pacientov, ktorí užívajú lieky, najmä na znižovanie krvného tlaku.
Počet kolapsov sa začína podľa záchranára zvyšovať už v máji. „Akonáhle sú teploty dva až tri dni vyššie ako 20 stupňov v tieni,“ spresňuje.
Čítajte viac Horúčavy, suchá, povodne. Slovensko čaká extrémne počasie
Kolapsom sú najviac ohrození seniori, chorí, ľudia s cukrovkou, ľudia s vysokým krvným tlakom na liečbe, ale aj tí, ktorí predchádzajúci večer popili viac alkoholu. „Na druhý deň ráno sú dehydrovaní a s roztraseným žalúdkom si nevedia doplniť tekutiny,“ približuje.
Podobne ako Komárno sú na tom aj okresy Nové Zámky a Bratislava. Na centrálnych príjmoch Univerzitnej nemocnice Bratislava ošetrili v pondelok desiatky pacientov so zdravotnými ťažkosťami, ktoré spôsobilo teplo.
Ku kritickým okresom patrí tiež Šaľa a v budúcnosti sa to môže týkať aj Lučenca. Na najvyššie priečky rizikovosti ich však okrem meteorologických dát dostávajú aj ďalšie faktory. Bratislava je kritická pre svoju veľkosť, zastavanosť a hustotu osídlenia.
„V okresoch Komárno a Nové Zámky žije vysoký počet obyvateľstva vo veku nad 70 rokov, ktorí majú relatívne zlý prístup k zdravotnej starostlivosti. V niektorých obciach v Nových Zámkoch je minimálny čas cestovania do najbližšej nemocnice či polikliniky aspoň 50 minút. Počas extrémnych horúčav je preto obyvateľstvo viac zraniteľné,“ zdôrazňujú analytici envirorezortu.
Predpovede naznačujú, že kritickým môže byť v budúcnosti aj okres Lučenec. Nielen pre teploty, ale aj pre relatívne vysoký počet detí do štyroch rokov. Lučenec zároveň patrí medzi okresy, kde žije najviac rómskych komunít.
Horúčavám prispôsobujú prácu
Slovensko sa klimatickými podmienkami čoraz viac približuje k vnútrozemiu v centrálnej časti Balkánu. Ako príklad Faško uvádza údaj z jednej meteorologickej stanice v Podunajskej nížine. Priemerná ročná teplota vzduchu tam dosiahla 13 stupňov. „To je hodnota, akú zaznamenali napríklad v nížinnej časti severného Talianska,“ prezrádza klimatológ. Aj preto podľa neho vieme v zahraničí hľadať inšpiráciu, ako sa vyrovnávať s teplotami počas horúčav.
Tropické dni už aj na Orave
O horúcich letách, ktoré nás v budúcnosti čakajú, sa škriepiť nemusíme. „Jedinou neistotou je počet vĺn horúčav, aké budú výrazné a ako dlho budú trvať. V súčasnosti sa u nás vyskytuje aspoň jedna počas leta,“ hovorí klimatológ Pavol Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu.
S pribúdajúcim časom sa podľa neho zrejme nevyhneme tomu, že horúčavy budú trvať dlhšie. Potvrdzujú to aj výsledky meteorologických meraní.
„Keď sa robila analýza počtu tropických dní (maximálna denná teplota vzduchu 30 stupňov a viac), v období od roku 1981 do roku 2010 bolo na najkritickejších miestach takých dní v dlhodobom priemere menej ako 30. Po aktualizácii o najnovšie desaťročie, teda v období od roku 1991 do roku 2020, dosiahol dlhodobý priemer takmer 35 tropických dní,“ poukazuje Faško.
Čoraz častejšie sa stretávame aj so supertropickými dňami. Maximálna denná teplota vzduchu sa pri nich šplhá nad 35 stupňov. „V niektorých oblastiach Slovenska ich počas liet, ktoré prežívame, zaznamenávame každý rok. V minulosti neboli takéto vysoké teploty vzduchu samozrejmosťou. Stávalo sa to skôr výnimočne,“ dopĺňa Faško.
Otázkou nebude podľa Faška len ich počet, ale aj to, aké veľké územie bude extrémnymi teplotami zasiahnuté. Najkritickejšie je juhozápadné Slovensko a niektoré oblasti na juhu stredného Slovenska, no horúčavy sa dotýkajú už aj priľahlých regiónov.
„Týka sa to dolného Ponitria a vyskytujú sa aj vo Východoslovenskej nížine. Záleží na poveternostných podmienkach, ktorú časť prúdenie teplého vzduchu to zasahuje,“ približuje Faško.
Na otázku, ako rýchlo sa bude posúvať pomyselná hranica smerom na sever, nie je podľa klimatológa jednoznačná odpoveď. „Klimatické modely pracujú s viacerými verziami. Isté je, že územie zasiahnuté horúčavami sa bude rozširovať, no modely sa rozchádzajú v tom, ako rýchlo,“ hovorí.
Zmeny začínajú vnímať už aj na Orave, konkrétne v Oravskej Lesnej. „Pomerne pravidelne sa tam začínajú vyskytovať tropické teploty vzduchu. V niektorých letách v blízkej minulosti ich bolo aj dosť veľa,“ zdôrazňuje Faško.
„Ide napríklad o iný režim aktivít v priebehu dňa, ktorý sa podriaďuje teplotám,“ vraví Faško. Drobné zmeny v prístupe, najmä pokiaľ ide o rozvrhnutie pracovného času, je podľa neho cítiť už aj u nás. „Závisí to od konkrétneho zamestnávateľa, ale i charakteru práce,“ dodáva.
V prípade detí a seniorov nie je manažovanie času také náročné ako u pracujúcich, no pre ich zraniteľnosť im treba venovať viac pozornosti. Podľa klimatológa je to aj preto, že seniori si riziká spojené s horúčavami nie vždy dostatočne uvedomujú. Aj deťom treba trpezlivo vysvetľovať, že niektoré aktivity nemôžu robiť kde chcú a kedy chcú. (zan)
Pripravujú sa samosprávy na náročné výzvy, ktoré so sebou prináša klimatická zmena? Odborníci z Karpatského rozvojového inštitútu Michal Schvalb a Andrej Šteiner poukazujú na to, že spomedzi miest má adaptačný plán na dôsledky klimatickej zmeny menej ako 10 percent samospráv.
„Systematický adaptačný proces nie je len o ad hoc realizácii zelených či technických adaptačných opatrení. Jeho súčasťou musí byť komplexný adaptačný plán vrátane hodnotenia zraniteľnosti, ktorý neslúži len ako katalóg opatrení, ale ako reálny manažérsky nástroj,“ upozorňujú odborníci, ktorí pomáhajú samosprávam s vypracovaním klimatickej stratégie.
Málo detailné, ale užitočné
Môže pomôcť samosprávam zverejnená analýza? Podľa odborníkov z Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB), ktorí majú na starosti plánovanie rozvoja a rastu hlavného mesta, poskytuje analýza prepracovaný a odborný pohľad na danú problematiku, pričom územie Bratislavy hodnotí na úrovni piatich okresov.
„Pre samotné samosprávy je to však málo detailný udaj, ak chcú na základe neho prijímať opatrenia na úrovni objektov, ulíc, susedstiev a podobne. MIB však vníma užitočnosť tejto analýzy z hľadiska porovnateľnosti medzi obcami a mestami SR,“ poukázala Dagmar Schmucková, hovorkyňa hlavného mesta. Informácie z analýzy môže hlavné mesto využiť pre potreby nového Akčného plánu pre udržateľnú energetiku a klímu.
Čítajte viac V zariadení pre seniorov v Radvani vyschla studňa. K vode sa musia prekopať
Metropolitný inštitút v súčasnosti pracuje na aktualizácii dokumentu, ktorý popisuje zraniteľnosť Bratislavy prejavmi klimatickej zmeny (Atlas zraniteľnosti). „Problematické je nielen husto zastavané centrum, ale aj rozsiahle plochy občianskej vybavenosti v širšom centre a na perifériách, keďže je tam nízke zastúpenie prvkov ochladzujúcej zeleno-modrej infraštruktúry,“ spresnila Schmucková.
Analýza IEP nepredvída, že by mala Bratislava problém so zrážkami. „My však vieme, a aktualizované výstupy to opäť potvrdili, že problémové budú lokality v terénnych zníženinách,“ doplnila hovorkyňa. Aktualizovaný Atlas zraniteľnosti bude analytickým podkladom pre prípravu spomínaného Akčného plánu pre udržateľnú energetiku a klímu.
Jedným z mnohých adaptačných opatrení je sprístupnenie vodného toku na Vrančovičovej ulici v Lamači. „Po rokoch sa obnoví koryto Vrančovičovského potoka, ktorý roky zakrývali betónové panely. Voda sa tak čiastočne vráti do koryta potoka, čím sa spríjemní lokálna mikroklíma,“ objasňuje hovorkyňa. Zdôraznila, že podpora mestskej biodiverzity, zelenej i modrej infraštruktúry, sa začína už pri plánovaní.
Aby štát pomáhal adresne
Prínos analýzy vidia aj v Lučenci. „Môže byť varovným prstom najmä pre mestá o obce, ktoré doposiaľ opatrenia nevykonávali aj z dôvodu chýbajúcich financií, a tiež pre štát, aby adresne a efektívne vyčleňoval viac finančných prostriedkov na zmierňovanie negatívnych dopadov zmeny klímy podľa problémov, s ktorými sa jednotlivé okresy stretávajú," poukázala hovorkyňa mesta Lučenec Michaela Baboľová.
Radnica nemá samostatný strategický dokument, ktorý by sa venoval klimatickej zmene a opatreniam na jej zmiernenie. „Samosprávy nemajú formálnu povinnosť vypracovať si adaptačné stratégie a plány. Mesto Lučenec má vypracované viaceré dokumenty, ktoré reagujú na zmeny klímy," doplnila hovorkyňa. Týkajú sa údržateľného územného rozvoja, nízkouhlíkovej stratégie či oblasti tepelnej energetiky.
„V uplynulých rokoch mesto Lučenec realizovalo a naďalej realizuje niekoľko projektov v súvislosti s adaptáciou na zmenu klímy. Ide napríklad o budovanie zelenej a modrej infraštruktúry, rekonštrukciu mestských budov, vnútroblokov či verejných priestranstiev," pripomenula Baboľová.
Zmierňovať dosahy vysokých teplôt sa snažia niekoľkými spôsobmi, a to podľa možností jednotlivých lokalít. „Osobitným prínosom z hľadiska biodiverzity sú mestské ovocné sady, ktoré v uplynulých dňoch získali envirocenu. V mestských ovocných sadoch sme vysadili rozmanité ovocné stromy, kríky či bylinky. Súčasťou je aj apidomček s ôsmimi včelstvami," dodala na záver.
Namiesto holorubu prímestský park
Plán, ako sa „popasovať“ s klimatickými hrozbami pripravuje momentálne Šaľa. Ide o súčasť projektu na zmiernenie dosahov klimatických zmien, na ktorý získali zdroje z Nórskych fondov. „Tento rozsiahly dokument je v prípravnom štádiu,“ prezradila hovorkyňa radnice Erika Kollerová.
Časť z dotácie využije radnica na revitalizáciu lesoparku, ktorý má mesto od roku 2018 v dlhodobom prenájme. „Tým, že mesto vzalo lesopark do dlhodobého prenájmu, zabránilo holorubu na ploche približne 10 hektárov, ku ktorému by došlo,“ priblížila hovorkyňa. V lesoparku prebehla prebierka i výrub náletových drevín, teraz ho čaká premena na prímestský park.
„V súčasnosti sme tesne pred odovzdaním staveniska zhotoviteľovi. V lesoparku bude vytvorené takzvané suché jazierko, kde sa bude zachytávať dažďová voda a tiež voda zo zelenej strechy objektu, ktorý sa tam vybuduje,“ opísala Kollerová.
Čítajte viac Letá už trvajú viac ako tri mesiace a sú extrémne suché. Máme ešte šancu na návrat k normálu?
Na prejavy klimatickej zmeny sa magistrát snaží podľa jej slov reagovať krátkodobými i dlhodobými opatreniami, ktoré sa financujú najmä z eurofondov. Základom je rozširovanie zelených plôch a projekty zamerané na zníženie emisií či energetickej náročnosti budov.
Radnica sa chystá využiť aj smart technológie. „S ich pomocou bude prebiehať monitoring niektorých ukazovateľov životného prostredia. Okrem bežných dát ako je teplota či vlhkosť, sa bude monitorovať napríklad aj prašnosť. Aj na ich základe budeme môcť prijímať ďalšie opatrenia,“ uzavrela.
Ministerstvo životného prostredia poukazuje na to, že zavedenie adaptačných opatrení na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy predstavuje dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje aktívny prístup naprieč všetkými zložkami politického spektra. „Tento proces pritom bude trvať celé desaťročia,“ zdôrazňuje.
Adaptačné opatrenia by sa podľa envirorezortu mali opierať o viaczdrojové financovanie. „Aktuálne poskytovaná podpora by sa preto mala dopĺňať nielen rozpočtovými prostriedkami viacerých rezortov, ale aj prostriedkami z rozpočtov žúp, miest a obcí, a v neposlednom rade aj súkromnými finančnými prostriedkami,“ uviedlo tlačové oddelenie ministerstva.
Včasné varovanie pred horúčavami
Mnohé krajiny v zahraničí, ktoré zápasia s veľkými horúčavami, požiarmi či povodňami, využívajú v rámci prevencie systém včasného varovania. Na Slovensku zatiaľ nič podobné v súvislosti s horúčavami neexistuje. Meteorológovia zverejňujú na svojom webe len výstrahy pred vysokými teplotami.
„Ide o výstrahu pre konkrétny nebezpečný jav v daný deň, ktorý je v danej ročnej dobe a oblasti veľmi zriedkavý. Predpokladaná intenzita nebezpečného javu je pritom veľmi či až extrémne vysoká,“ podotýka klimatologička Lívia Labudová zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).
To sa však má zmeniť. SHMÚ sa nedávno zapojil do stredoeurópskeho projektu Clim4Cast. „Jeho súčasťou bude podrobnejšie zhodnotenie vĺn horúčav. Pôjde o komplexnejšiu charakteristiku, ktorá hovorí o strese z tepla na živé organizmy,“ približuje Labudová. Zahŕňať bude aj sucho a požiarne nebezpečenstvo.
„Neskôr je plánovaná predpoveď výskytu týchto nebezpečných javov, a to aj na strednodobej úrovni,“ dopĺňa klimatologička. Popri tom bude prebiehať mapovanie súčasnej legislatívy týkajúcej sa sucha a prírodných požiarov vo všetkých siedmich krajinách zapojených do projektu a budú sa hľadať príklady riešení problémov, ktorými by sa mohlo Slovensko inšpirovať.
Výsledkom celého snaženia by mali byť národné akčné plány. „Mali by mať odporúčací charakter pre inštitúcie, ktoré sú zodpovedné za rozhodovacie procesy na národnej i regionálnej úrovni,“ spresňuje Labudová. Nevylučuje, že v budúcnosti to môže viesť k prepojeniu viacerých zložiek, ktoré by sa v prípade potreby aktivizovali a mohli by v prípade kritickej situácie zasiahnuť.
(zan)