Zakladateľ slovenskej výtvarnej moderny prvej polovice 20. storočia odkázal štátu svoju základnú umeleckú zbierku s tisíckami diel, ktoré sa nachádzajú v jeho martinskom dome. Ten „vyrástol“ v metropole Turca v roku 1958, projektoval ho architekt Ivan Klein. Umelec v ňom prežil svoju poslednú dekádu, nasťahoval sa tam ako 71-ročný. Už vtedy ho sprístupnil širokej verejnosti. Vestibul s galériou dvakrát do týždňa otváral školám, Martinčanom, komukoľvek, kto mal záujem vidieť jeho diela. Keď mal čas, sám ich aj sprevádzal.
Kvôli zlému technickému stavu dom vo februári 2019 uzavreli a odštartovali veľkú obnovu. Celkovo stála 1 014 145 eur, z toho 910-tisíc získalo múzeum z dotácie od ministerstva kultúry a 104 145 eur použilo z vlastných zdrojov.
Zachovaný duch
Generálny riaditeľ Slovenského národného múzea Branislav Panis povedal, že sa snažili zachovať autenticitu interiéru a zároveň ducha veľkého majstra. „Pristupovali sme k tomu citlivo, no bolo veľmi obtiažne umiestniť sem rôzne moderné technológie, nové elektroinštalácie, klimatizáciu či depozitár,“ hovorí. Podčiarkol, že interiéru zostala osobitá atmosféra tak, ako si to maliar želal vo svojej poslednej vôli.
Riaditeľ Slovenského národného múzea v Martine Radovan Sýkora potvrdil, že rekonštrukcia bola náročná. „V čase, keď sme to tu zatvárali, bolo múzeum v havarijnom stave. Najhoršie na tom bolo zastrešenie, ale aj elektroinštalácia, vnútorné a vonkajšie rozvody, chýbalo návštevnícke zázemie. V nevyhovujúcom stave boli tiež okná, objemové vybavenie depozitárnych priestorov, vrátane nevhodných klimatických podmienok pre uloženie zbierkových predmetov,“ objasnil Sýkora. „Celé to komplikovala pandémia, neskôr ozbrojený konflikt na Ukrajine a energetická kríza,“ pripomenul.
Kurátorka Múzea Martina Benku Monika Váleková potvrdila, že všetko v dome zariadili a kreovali tak, ako si to sám želal v testamente.
„Čiže je v takej podobe, ako keď ho maliar obýval. Všetko, čo tu vidíte, sám používal a patrilo mu to. Nábytok je zo šesťdesiatych rokov minulého storočia – súčasťou je aj majstrov pracovný stôl. Záležalo mu na tom, aby bol vždy uprataný, takže aj takýmto spôsobom napĺňame jeho priania,“ ukázala na spomínaný predmet. Vysvetlila, že vo vile majú zhruba 13-tisíc zbierkových predmetov.
„Celý svoj majetok odkázal štátu, takže sme múzeum, ktorého zbierkový fond sa nekreoval postupne, ale všetko to jadro sme dostali darom od majstra. Po jeho smrti sme zakúpili ešte 50 olejomalieb,“ podotkla.
Čítajte aj Čech choval nelegálne levov afrických, hodnota zvierat sa pohybuje v desaťtisícoch eur, hrozí mu dlhoročné väzenie
Miloval aj hudbu
Návštevníci však expozíciu nenájdu v úplne rovnakej podobe, ako sa nachádzala pred obnovou. Na základe štúdií a fotografií sa do jednotlivých priestorov snažili dostať predmety, ktoré tam v čase zatvorenia múzea nemali. K takým patrí koberec či polica nad klavírom v ateliéri. Biele steny dostali na niektorých miestach pôvodnú farbu – v izbe maliara je napríklad nebesky modrá.
Pribudli tiež interiérové doplnky ako svietidlá, ktoré podľa fotografií zdobili priestory umelcovej domácnosti. Medenú strechu zase, po dohode s pamiatkarmi, nahradila škridlová. Vila má tiež novú fasádu a náter.
Interiér okrem známych obrazov približuje aj ďalšie tvorivé činnosti maliara – napríklad dizajn písma a úžitkových predmetov či lásku k hudbe. Jeho vášňou boli husle, často vo svojom dome organizoval, v komornom kruhu svojich priateľov, sláčikové koncerty. Neraz hostil známych Martinčanov, jeho pravidelnou návštevníčkou bola slávna herečka Naďa Hejná.
Kurátorka múzea vysvetlila, že Benkova vila je architektonicky a funkcionalisticky zaujímavá, vymyká sa zo zástavby okolitých mestských domov. V zadnej časti prízemia bol takzvaný domovnícky byt. Žila v ňom rodina, ktorá sa o bezdetného maliara starala. Domáca pani mu varila, upratovala, prala, žehlila. Jej manžel sa staral o celý areál a dvor, v prípade potreby šoféroval Benkovi auto. To však umelec využíval minimálne.
Čítajte aj Nevídané divadlo. Slovákom v Splite vyrazila dych najväčšia americká bojová loď (+video)
Slovensko ho inšpirovalo
Martin Benka sa narodil v roku 1888 v záhoráckej obci Kostolište. Bol najmladší zo šiestich súrodencov. V rokoch 1909 až 1939 žil v Prahe, kam odišiel kvôli štúdiu u českého impresionistu Alojsa Kalvodu. Vytvoril si tam ateliér, ale od roku 1919 pravidelne navštevoval Slovensko, kde zbieral bohaté inšpirácie. Najradšej mal Liptov, často chodieval aj na Horehronie či Oravu. Svojím rozsiahlym dielom vyznal lásku, úctu a obdiv k Slovensku a jeho prírode. Dôraz kládol na vzťah k tradíciám, rád zobrazoval ľudí na poliach, lúkach, rúbaniskách a v horách.
Maliar sa venoval aj grafike a ilustrátorstvu. Známe sú jeho obálky kníh, ktorým okrem kresieb dával svoju pečať aj osobne vytvoreným písmom. Od detstva tiež rád hrával na husliach. V júni 1971 zomrel v Malackách, pochovaný je v hrobke na Národnom cintoríne v Martine. Keďže nemal potomkov a jeho súrodenci žili v zahraničí, všetko daroval štátu. Zanechal mu aj finančnú hotovosť, ktorú vrátane autorských práv spravuje Komisia pre správu pozostalosti Martina Benku pri Fonde výtvarných umení.