„Teraz to v podstate držia okolo tej stovky s tým, že po nástupe armády sa veci začali meniť,“ potvrdil prednosta Mestského úradu vo Veľkom Krtíši Marián Balko súčasný stav s migrantmi. Hovorí, že v rámci celého Slovenska nasadili na výpomoc v tejto veci približne tristo vojakov, pričom možno tretinu z nich pridelili do Krtíša. „Ide však len o výpomoc policajtom v hliadkovej činnosti, nie o stráženie hraníc,“ zdôraznil.
Situácia sa však trochu zmenila. „Zistenia, ktoré sme deklarovali, aj nedostatky v súvislosti s hygienou či zdravotným zabezpečením v tej hale, začali postupne odstraňovať. Naše stanovisko ale zostáva nemenné, keďže ako samospráva, ani občania, sme sa k tomu nemali možnosť vyjadriť,“ vraví Balko s tým, že naďalej nesúhlasia s postupom ministerstva vnútra a umiestnením „tábora“ pre utečencov v ich meste. „K dnešnému dňu máme takmer dvetisíc podpisov pod petíciou, ktorú organizujeme a hodláme v tom pokračovať. Nepoľavíme ani náhodou, lebo takýmto spôsobom sa to nerobí. Sme demokratická krajina, občania majú právo vyjadriť svoj názor,“ podčiarkol.
Vtiahnutí do krízy?
Prednosta pokračoval, že z Krtíša utečencov zvážajú autobusmi na oddelenia cudzineckých polícií, kde prebieha ich registrácia. „Vlastne ich rozptýlili po celom Slovensku. Problém teda vidieť vo väčších mestách ako sú Nitra, Prešov, Žilina či Banská Bystrica, kde po registrácii môžu voľne odísť a potom sa im zgrupujú na verejných priestranstvách,“ povedal. Vzápätí pripomenul, že migračná vlna neprechádzala priamo územím ich mesta. „Pri riešení krízovej situácie sme do nej boli umelo vtiahnutí. Problém sa vyskytol na hranici, takže riešiť sa mal tam – v okolitých obciach. My sme od hraničného priechodu vzdialení, vzdušnou čiarou, šestnásť kilometrov,“ spresnil.
Balko upozornil, že denne od nich vozia, po zvyšných oddeleniach cudzineckých polícií, niekoľko autobusov, čo nie je lacná záležitosť. „Veď to sú od nás vzdialenosti vyše dvesto kilometrov. Zdroje, ktoré sú do toho investované, mohli byť použité inak,“ mieni. Je podľa neho na zváženie, v súvislosti s rečami, že zabezpečenie hliadkovej činnosti na hraniciach je drahé, či by predsa len nebolo praktickejšie radšej posilniť stráženie hraníc.
Čítajte aj Pročko ostal po vajíčkovom incidente v Lučenci s krčným golierom a piskotom v ušiach
Problém s migrantmi riešia aj na severe Slovenska. Primátor Kysuckého Nového Mesta Marián Mihalda uviedol, že mnohí z nich majú strach. Píšu mu to vraj do správ, niektorí mu aj telefonujú. Všetkých ale ubezpečuje, že samospráva urobí maximum pre udržanie pokoja. „Máme ich po celom meste. Denne nám tu vykladajú jeden, niekedy dva alebo tri autobusy,“ povedal Pravde primátor. Túto situáciu dáva za vinu nezvládnutej migračnej politike.
„Za všetkým sú tie nepochopiteľné papieriky s povolením na pobyt, ktorým nerozumejú ani v okolitých štátoch. Už sa párkrát stalo, že im ich roztrhali. Samozrejme, keď s tým prídu na hranice s Českom či Poľskom, dajú ich do nejakej miestnosti a potom pošlú rovnakým autobusom zase k nám,“ tvrdí s tým, že ide o začarovaný kruh. Má obavy, že migranti nám tu nakoniec môžu zostať, lebo svojím spôsobom „sme si ich tu zabetónovali.“
Primátor radí: Nekontaktujte ich
Nahnevaný je primátor na fakt, že v Kysuckom Novom Meste zriadili zhruba pred týždňom cudzineckú políciu. Pred niekoľkými rokmi ju pritom odtiaľ presťahovali do Žiliny. „Toto bolo teraz urobené narýchlo, aby sa niečoho zbavili niekde inde,“ prízvukuje. „Keď sa napríklad robia daňové priznania a ja požiadam žilinský daňový úrad, aby tu aspoň na nejaké tri dni urobili vysunuté pracovisko, nech k nim ľudia nemusia cestovať s tlačivami, nie je na to čas ani priestor. Štát sa k nám vtedy správa macošsky, ale takéto niečo vedia zariadiť zo dňa na deň,“ zhodnotil. Napriek tomu to vraj rešpektuje, ale na základe toho, čo sa začalo diať s migrantmi, ktorí si k nám chodia pre „papieriky“, vo veľkom ich vidieť v kysuckých uliciach.
„Zdržia sa tu nejakú dobu – čakajú na prevádzačov či dopravu. Niektorí sú tu len hodinu, dve, iní celú noc. Práve preto som požiadal povereného ministra vnútra, aby posilnil štátnu hliadku o ďalších príslušníkov,“ povedal Mihalda. O bezpečnosť v celom okrese, ktorý má stovky kilometrov a 33-tisíc obyvateľov, sa totiž starajú len dvaja štátni policajti. „Chceme predchádzať problémom, pričom posilnením hliadok sa aj naši občania budú cítiť bezpečnejšie. Keby videli v uliciach viac policajtov, boli by pokojnejší,“ zdôvodnil svoj krok.
Pred pár dňami primátor vyzval obyvateľov, aby s migrantmi radšej nekomunikovali a nekontaktovali sa s nimi. Za tieto slová ho niektorí kritizovali, lebo to vnímali tak, že radí miestnym, aby utečencom nepomáhali. „Trochu sa to dezinterpretovalo. Povedal som, nech s nimi hovoria len v prípade, že ich vyslovene sami požiadajú o pomoc. Vo vreckách majú totiž dosť peňazí a prichádzajú aj s telefónmi. Netreba ich na ceste zbytočne zdržiavať,“ poznamenal.
Na jeho list, ktorým žiadal ministerstvo vnútra o posilnenie hliadok, rezort pár dní nereagoval. Teraz sa mu už vraj ozvali. „V stredu ráno máme pracovné stretnutie s políciou. Dúfam, že nám pomôžu, kým sa to nejako neupokojí,“ doplnil Mihalda.
Námatkové kontroly
Či primátorovi vyhovejú a ako hodnotia situáciu v Kysuckom Novom Meste, sme sa pýtali rezortu vnútra. Naše otázky odtiaľ však preposlali Prezídiu Policajného zboru. Tam nám zase odporučili obrátiť sa na príslušné krajské policajné riaditeľstvo.
Žilinská policajná hovorkyňa Gabriela Kremeňová nám v stredu potvrdila, že stretnutie medzi primátorom a vedením okresného policajného riaditeľstva v Čadci sa uskutočnilo. Uviedla, že ich hliadky vypomáhajú v riešení krízy zvýšeným počtom policajtov, ktorí zabezpečujú prevoz a ostrahu migrantov v spolupráci s Úradom hraničnej a cudzineckej polície policajného prezídia. „V spolupráci s Mestskou políciou Kysucké Nové Mesto dohliadame na ochranu života, zdravia a majetku osôb a zabezpečujeme dohľad nad verejným poriadkom,“ reagovala.
K téme migrantov sa na tlačovej konferencii ešte v utorok vyjadril policajný prezident Štefan Hamran. Oznámil, že ročne dokážu zadržať zhruba dvesto prevádzačov, ktorí sú stíhaní väzobne. „Kolíše to podľa toho, aká je nelegálna migrácia. V tomto ukazovateli je Slovenská republika mimoriadne úspešná,“ tvrdí. Spomenul tiež opatrenia, ktoré polícia robí, aby sa k nám prevádzači nedostávali.
Čítajte aj Luxusné nebo: prelety nad Slovenskom sú najdrahšie v regióne. Dôvodom sú „zlaté padáky” v štátnom podniku
„Keďže hraničné kontroly zavedené neboli, snažíme sa operovať v blízkosti štátnych hraníc. Robíme námatkové kontroly, zvyšujeme počet policajtov, ktorí operujú v tomto prostredí,“ pokračoval Hamran. „Aj vďaka tomu, že bola nasadená armáda, sa nám uvoľňujú nejaké sily a prostriedky. Skupiny nelegálnych migrantov, ktorých zadržíme, sa snažíme čo najskôr vybaviť v rámci našich informačných systémov, aby sme zistili, či predstavujú bezpečnostné riziko,“ vysvetlil.
Papier, čiže tlačivo, ktoré podľa neho robí problémy, a na územie Slovenska láka utečencov, dávajú tým, čo spomínané riziko nepredstavujú. „Keďže sa tu môžu slobodne pohybovať, z územia Slovenskej republiky nám miznú do 24 hodín,“ uzavrel.