Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 797 dní
- Nelegálne pokusy opustiť krajinu stáli od roku 2022 život asi 30 Ukrajincov
- Estónsko tvrdí, že Rusko rušením signálu GPS porušuje medzinárodné predpisy
- Podpredsedníčka ukrajinskej vlády: Ukrajina nebude vynucovať návrat občanov s brannou povinnosťou
- V Kyjeve zadržali osoby podozrivé z prevádzkovania proruskej farmy trolov
- Bieloruskí hackeri nabúrali web KGB, zverejnili udania aj ponuky, tiež z Česka
Čítajte viac 796. deň: Rusi raketami zabíjali na juhu Ukrajiny: Zomreli štyria civilisti, 30 je zranených
**23:37 Poľsko nebude chrániť Ukrajincov, ktorí sa vyhýbajú odvodom do ozbrojených síl, uviedol v utorok námestník poľského ministra zahraničných vecí Andrzej Szejna. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Ukrajina po vyše dvoch rokoch ruskej invázie zápasí aj s nedostatkom vojakov. Nedávno schválila mobilizačný zákon, ktorým sa majú zvýšiť mobilizačné kapacity a sprísniť tresty pre tých, ktorí sa odvodu vyhýbajú.
Kyjev tiež minulý týždeň oznámil, že v zahraničí prestane vydávať pasy niektorým mužom v mobilizačnom veku. Pozastavil aj konzulárne služby pre mužov vo veku 18 až 60 rokov žijúcich mimo Ukrajiny, čo podnietilo rozhorčenie medzi ukrajinskými emigrantmi. Podľa OSN sa v Poľsku nachádzajú desiatky tisíc Ukrajincov, ktorých sa týka branná povinnosť.
Čítajte viac Poľsko chce poslať Ukrajincov domov bojovať. Podľa ministra sú Poliaci pobúrení, keď vidia mladých z Ukrajiny vysedávať v ich kaviarňach
V Poľsku „rozhodne nebudeme chrániť tých, ktorí sa vyhýbajú odvodom,“ uviedol Szejna pre televíziu TVP. Dodal však, že Varšava nedostala od Ukrajiny žiadnu oficiálnu žiadosť týkajúcu sa mužov v mobilizačnom veku. Ak sa tak stane, Poľsko bude podľa neho konať v súlade so štátnym aj európskym právom.
Ministri obrany Poľska a Litvy minulý týždeň vyhlásili, že by mohli pomôcť s návratom mužov na Ukrajinu, ak o to sama požiada.
23:09 Lotyšsko poskytne Ukrajine ďalší balík vojenskej pomoci vrátane protilietadlových zbraní a pozorovacích dronov. Oznámila to v utorok lotyšská premiérka Evika Siliňová, informuje TASR podľa agentúry DPA.
„Musíme zabezpečiť, aby Ukrajina vo vojne zvíťazila, je to v záujme Ukrajiny, ale aj európskej bezpečnosti a svetového poriadku,“ napísala Siliňová na platforme X. Zbrane aj drony budú pochádzať zo zásob lotyšskej armády.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa na platforme X Lotyšsku poďakoval za najnovšiu pomoc, ako aj dlhodobú „neochvejnú“ podporu.
DPA v tejto súvislosti pripomína, že Lotyšsko nedávno podpísalo s Ukrajinou bilaterálnu bezpečnostnú dohodu, na základe ktorej sa zaviazalo poskytnúť jej ročnú vojenskú pomoc v hodnote štvrť percenta zo svojho HDP.
22:33 Ukrajinská vláda sa rozhodla zvýšiť finančnú čiastku vyčlenenú na nákup dronov, a to o ďalších 15,5 miliardy hrivien (približne 367 miliónov eur). Oznámil to ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ.
„Vďaka dnes vyčleneným prostriedkom bude našim bezpečnostným a obranným silám dodaných 300.000 dronov,“ povedal Šmyhaľ na zasadnutí vlády v Kyjeve. Doteraz mala Ukrajina na nákup dronov podľa jeho slov pre tento rok vyčlenených 43,3 miliardy hrivien (viac než miliardu eur).
Ukrajina pod tlakom ruskej invázie v ostatnom čase výrazne rozšírila vývoj aj výrobu bezpilotných lietadiel rôznych typov. V uplynulých týždňoch nimi zároveň čoraz častejšie útočí aj na ruské územie.
Ruské ministerstvo obrany v utorok informovalo, že nad ruskou pohraničnou Belgorodskou a Kurskou oblasťou boli zneškodnené tri ukrajinské bojové drony. Gubernátor Kurskej oblasti Roman Starovojt zároveň oznámil, že pri ukrajinskom ostreľovaní, ktoré bližšie neopísal, zahynula v pohraničnej obci jedna žena a jedna ďalšia utrpela zranenia.
21:55 Nórsko sa rozhodlo zvýšiť vojenskú a humanitárnu pomoc, ktorú tento rok vyhradilo pre Ukrajinu, a to o sedem miliárd nórskych korún (takmer 600 miliónov eur) na celkových 22 miliárd korún (1,86 miliardy eur). Oznámil to nórsky premiér Jonas Gahr Störe.
Zmienených sedem miliárd nórskych korún sa na tento rok presunie z balíka v hodnote až 75 miliárd korún (6,34 miliardy eur), ktorý Nórsko prisľúbilo Ukrajine na vojenskú a humanitárnu pomoc pre roky 2023 až 2027 a ktorého celková výška sa nezmení.
„Pre obyvateľov Ukrajiny je to otázka života a smrti,“ povedal na margo zrýchlenej pomoci novinárom Störe. Zároveň zdôraznil, že Rusko na Ukrajine zámerne bombarduje nemocnice, obytné oblasti a elektrárne. „Je to aj otázka bezpečnosti a stability v Európe, a teda aj v Nórsku,“ dodal v súvislosti s pomocou.
Z presunutých siedmich miliárd nórskych korún je šesť určených na vojenskú pomoc, predovšetkým na protivzdušnú obranu a muníciu, ktoré Ukrajina naliehavo potrebuje. Nórsko podľa slov premiéra prispeje na financovanie nemeckej aj českej iniciatívy v týchto dvoch oblastiach.
Zo 75-miliardového balíka určeného pre Ukrajinu odčerpá Nórsko do konca roka 2024 približne 39,5 miliardy nórskych korún.
Čítajte viac Demonštrácia sily NATO. Najväčšia lietadlová loď sveta priplávala do Osla
Nórsko je významným svetovým producentom ropy a zemného plynu, z čoho po ruskej invázii na Ukrajinu v dôsledku nárastu ich cien aj značne profitovalo. Táto severská krajina je však podľa Kielského inštitútu pre svetovú ekonomiku zároveň aj jedným z najväčších finančných podporovateľov Ukrajiny, odkedy ju vo februári 2022 napadlo Rusko.
21:19 Kyjevské úrady začali s demontážou pamätníka postaveného počas sovietskej éry na počesť podpísania tzv. Perejaslavskej dohody z roku 1654, ktorou ukrajinskí kozáci prisľúbili vernosť ruskému cárovi, informuje stanica Rádio Sloboda (RFE/RL) a agentúra AFP.
Pamätník bol postavený v roku 1982 a znázorňuje signatárov zmienenej dohody. Nachádza sa v parku v centre Kyjeva pod Oblúkom slobody ukrajinského národa, ktorý sa pred inváziou nazýval Oblúk priateľstva národov, pričom bol vnímaný ako oslava priateľstva Ukrajiny s Ruskom. Odhalený bol totiž v rámci osláv 1500. výročia založenia Kyjeva a 60. výročia vzniku ZSSR na pamiatku znovuzjednotenia Ukrajiny s Ruskom.
Demontáž podľa vyjadrenia kancelárie kyjevského starostu Vitalija Klička zrejme potrvá niekoľko dní, keďže ide o pomerne masívny pamätník pozostávajúci z približne 20 častí, z ktorých každá váži šesť až sedem ton. Pamätník prevezú do ukrajinského Štátneho múzea letectva v Kyjeve.
Obyvatelia Kyjeva sú v otázke jeho odstránenia rozdelení, uvádza AFP. Vyslovovali sa za demontáž, ale našli sa aj takí, ktorí jej finančnú nákladnosť považovali v čase vojny za nevhodnú a apelovali, aby sa peniaze použili radšej na armádu.
Mestskí pracovníci demontujú pamätník sovietskeho vojenského vodcu Nikolaja Ščorsa v Kyjeve na Ukrajine v sobotu 9. decembra 2023.
Ide už o druhý pamätník zo sovietskej éry, ktorý demontujú spod zmieneného oblúka. Prvý – pamätník pozostávajúci z dvoch bronzových sôch ruského a ukrajinského robotníka – kyjevské úrady odstránili už v apríli 2022, teda dva mesiace po vpáde ruskej armády na Ukrajinu.
19:56 Ukrajina vstúpi do NATO len po porážke ruskej armády, ktorá na ňu útočí. Povedal to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas diskusie na Národnej univerzite obrany v Kyjive. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.
Zelenskyj pritom vyjadril nádej, že víťazstvo v boji proti ruskej invázii pomôže dosiahnutiu úplnej dohody všetkých krajín Severoatlantickej aliancie o prijatí Ukrajiny za jej člena.
Čítajte viac Výdavky na zbrojenie rekordne rastú. Vojna na Ukrajine rozhýbala NATO
19:32 Ukrajinskí vojaci zničili dva ruské protilietadlové raketové systémy Buk počas prieskumu na fronte v Sumskej oblasti na severovýchode krajiny. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje utorkovú správu tlačovej služby ukrajinských špeciálnych síl.
„Nepriateľský objekt zasiahli útočné drony. Na evakuáciu zasiahnutého systému Buk prišiel ďalší a naši operátori opäť udreli. Výsledkom je zničenie dvoch ruských protilietadlových raketových systémov,“ uviedli ukrajinské špeciálne sily.
19:02 Slovensko dodalo Ukrajine štyri špeciálne drony určené na vyhľadávanie mín a nevybuchnutej munície pod vodnou hladinou. TASR o tom informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR s tým, že Slovensko naďalej pokračuje v poskytovaní humanitárnej pomoci Ukrajine.
Ministerstvo pripomenulo, že veľvyslanectvu Ukrajiny na Slovensku poskytlo v minulom roku finančný príspevok vo výške 750-tisíc eur na nákup dvoch odmínovacích systémov Božena na účely humanitárneho odmínovania v Chersonskej oblasti. Ich dodanie a zaškolenie tímu je podľa neho plánované v septembri tohto roka. V rámci poskytnutého príspevku boli aktuálne navyše dodané štyri špeciálne drony určené na vyhľadávanie mín a nevybuchnutej munície pod vodou.
Rezort diplomacie deklaroval, že aj touto pomocou chce Slovensko podporiť zneškodnenie čo najväčšieho počtu výbušných zariadení a urýchliť tak proces obnovy ukrajinských vôd. „Potreby Ukrajiny v oblasti humanitárnej pomoci každý deň narastajú, a preto sa chceme sústrediť na konkrétne projekty pomoci. Chceme podporiť tie, ktoré prispejú k ochrane životov obyvateľov,“ zdôraznil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár.
18:48 Hackeri sympatizujúci s opozíciou proti autoritárskemu režimu bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka prenikli na server tajnej politickej polície KGB a sprístupnili na internete 40-tisíc udaní, ako aj ponuky dobrovoľnej spolupráce, a to aj od Bielorusov žijúcich v Česku a ďalších krajinách. Uviedol to dnes server The Moscow Times s odvolaním sa na vyhlásenie skupiny hackerov, ktorí si hovoria Kyberpartizáni. V Bielorusku si tajná služba ponechala sovietsky názov KGB.
Sprístupnené udania pochádzajú z rokov 2014 až 2023 a udavači ich posielali KGB práve cez portál, ktorý hackeri napadli. Týkala sa Bielorusov používajúcich zakázané bielo-červeno-biele vlajky, účastníkov protivládnych protestov či opozičných skupín na sociálnych sieťach. Prišla aj udania na Bielorusov, ktorí bojujú na strane Ukrajiny proti ruským vojskám.
Dobrovoľnú spoluprácu KGB ponúkali Bielorusi žijúci v Rusku, Portugalsku, Bulharsku, Švédsku, Česku, Izraeli, Ukrajine a ďalších krajinách. V ponukách uvádzali informácie, ktoré by tajnú políciu mohli zaujímať, napísal web The Moscow Times a dodal, že server KGB je už dva mesiace mimo prevádzky.
18:04 Lotyšsko schválilo novú vojenskú pomoc Ukrajine vrátane protilietadlových zbraní krátkeho dosahu a prieskumných dronov. Oznámila to na mikroblogovacej sieti X lotyšská premiérka Evika Siliňová. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.
„Vláda práve schválila dodávku protileteckých zbraní, taktických bezpilotných prieskumných lietadiel a ďalšieho nevyhnutného materiálu a techniky ukrajinskej armáde. Pomôže to zlepšiť protivzdušnú obranu a prieskumné schopnosti Ukrajiny," napísala Siliňová.
17:34 Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) zadržala v Kyjeve dvoch ľudí podozrivých z vytvárania falošných účtov vedenia ukrajinských tajných služieb, ktoré mali poslúžiť v rámci ruskej dezinformačnej kampane. V utorok o tom informovala britská stanica BBC s tým, že zadržaným hrozí sedem rokov väzenia, uvádza TASR.
BBC pripomenula, že Rusko je podozrievané zo šírenia dezinformácií a propagandy, ktorých cieľom je ovplyvňovanie verejnej mienky v cudzích štátoch. Tieto snahy sa zintenzívnili od vypuknutia vojny proti Ukrajine.
Dvojica zadržaných údajne šírila nepravdivé tvrdenia o vojne na Ukrajine s cieľom diskreditovať ukrajinské bezpečnostné zložky. Na tento účel na sociálnych sieťach a v mobilných aplikáciách na posielanie správ vytvorili falošné účty náčelníka hlavnej správy vojenskej rozviedky (HUR) ukrajinského ministerstva obrany Vasyľa Maľuka a šéfa kontrarozviedky (SBU) Kyryla Budanova. Na zvýšenie dôveryhodnosti týchto stránok tam často zverejňovali skutočné príspevky z oficiálnych účtov SBU a HUR.
Okrem toho podozriví, vydávajúc sa za Ukrajincov, údajne každý deň vytvorili viac ako 1000 falošných účtov na sociálnych platformách Facebook, X, Instagram, VKontakte a Odnoklassniki, čím de facto prevádzkovali farmu proruských botov. Podľa SBU zadržaní dostávali pokyny od príslušníkov ruských spravodajských služieb.
17:23 Na päť vzrástol počet obetí pondelkového ruského útoku na juhoukrajinský prístav Odesa, jeden z 32 zranených zomrel v nemocnici. Na telegrame to dnes oznámil šéf správy Odeskej oblasti Oleh Kiper.
"Počet mŕtvych včera ruského raketového útoku vzrástol na päť. Muž, ročník 1960, zomrel v nemocnici, "uviedol Kiper. Viac ako 20 zranených podľa neho zostáva v starostlivosti lekárov, štyria z nich vo veľmi vážnom stave, vrátane štvorročného dievčatka, osem z nich je vo vážnom stave.
16:58 Ukrajina sa nebude snažiť vynútiť si návrat svojich občanov zo zahraničia, na ktorých sa vzťahuje branná povinnosť. V rozhovore pre stanicu Deutsche Welle (DW) to uviedla podpredsedníčka ukrajinskej vlády pre európsku a euroatlantickú integráciu Oľha Stefanišynová. Rozhovor si všimla britská stanica BBC, z ktorej čerpala agentúra TASR.
Ukrajinská vicepremiérka objasnila, že poskytnutie aktuálnych osobných údajov pre potreby územne príslušných vojenských správ a odvodových centier neznamená automatickú mobilizáciu na front.
Podľa jej slov pri tomto postupe ide primárne o „stanovenie mobilizačného potenciálu“ – do akej miery je možné počítať s náhradou za vojakov, ktorí v radoch ukrajinskej armády bojujú na fronte, niektorí aj od začiatku ruskej invázie vo februári 2022.
Stefanišynová uviedla, že komisárka EÚ pre vnútorné záležitosti a migráciu Ylva Johanssonová v máji zavíta na Ukrajinu, aby tam prediskutovala otázku ďalšieho právneho postavenia Ukrajincov v zahraničí. Súčasný mechanizmus ich dočasnej ochrany v EÚ platí do marca 2025.
„Nebudú preto žiadne obmedzenia ani nútený návrat ukrajinských občanov akéhokoľvek pohlavia a veku do krajiny vo vojnovom stave,“ ubezpečovala v rozhovore pre DW ukrajinská politička, pričom však pripomenula, že počas vojny sa nerobia príjemné rozhodnutia. „Nezabúdajme, že vojna pokračuje a musíme v nej zvíťaziť,“ povedala Stefanišynová.
16:45 Estónsko obvinilo Rusko z porušovania medzinárodných pravidiel o vzdušnom priestore tým, že ruší signály navigačného systému GPS. Estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna sa touto otázkou plánuje zaoberať so svojimi partnermi v NATO a Európskej únii. TASR sa odvoláva na utorkovú správu agentúry Reuters.
„Rušenie GPS v estónskom vzdušnom priestore zo strany Ruskej federácie ovplyvnilo civilnú leteckú dopravu v našom regióne. Rusko tým porušuje medzinárodné predpisy,“ napísal šéf estónskej diplomacie Tsahkna na sociálnej sieti X v pondelok neskoro večer. Svoje tvrdenie však nepodporil žiadnymi dôkazmi.
Kremeľ ani ruské ministerstvo obrany podľa Reuters bezprostredne nereagovalo na žiadosť o vyjadrenie.
Fínska letecká spoločnosť Finnair v pondelok oznámila, že na jeden mesiac pozastavuje lety z Fínska do estónskeho mesta Tartu. Toto rozhodnutie podľa nej súvisí s prerušovaním signálu navigačného systému GPS na trase lietadla. Dva lety spoločnosti Finnair museli byť minulý týždeň odklonené, pretože z dôvodu rušenia GPS sa nemohli k Tartu priblížiť, pripomína Reuters.
16:08 Moskovský súd vzal do väzby štyroch mladíkov a dievča, obvinených zo zapálenia vrtuľníka Ka-32 na moskovskom letisku Ostafjevo v noci na 26. apríla. O zničení vrtuľníka v Moskve minulý piatok informovala na telegrame ukrajinská vojenská rozviedka, ktorá tiež zverejnila zábery zo zapálenia stroja bez toho, aby sa k zodpovednosti za akciu priamo prihlásila.
Stanislav Chamidulin, Daniil Jamskov, Nikita Bulgakov, Roman Jakovec a Anastasija Molčalinová čelia podľa oznámenia súdu obvineniu zo spáchania teroristického činu v organizovanej skupine. Za to im v prípade odsúdenia hrozí až 20 rokov väzenia.
15:16 Islandský parlament schváli rezolúciu o dlhodobej pomoci Ukrajine v rokoch 2024 až 2028. Cieľom rezolúcie je podporiť nezávislosť a suverenitu Ukrajiny, konštatuje vyhlásenie parlamentu. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.
Islandská vláda v marci vyčlenila dva milióny eur na nákup munície pre Ukrajinu v rámci iniciatívy pod českým vedením, ktorej cieľom je dodať Kyjivu veľmi potrebné delostrelecké projektily. Island zároveň sľúbil, že pre ženy slúžiace v ukrajinskej armáde nakúpi vybavenie v hodnote 500 tisíc eur. Vlani sa Island zapojil do činnosti dvoch koalícii na pomoc Ukrajine, z ktorých jedna sa zameriava na podporu v oblasti informačných technológií a druhá na odstraňovanie mín z ukrajinského územia.
14:48 98-ročná Ukrajinka urazila pod paľbou desať kilometrov, keď cez frontovú líniu utekala z Ruskom kontrolovaných častí Očeretyne v ukrajinskej Doneckej oblasti na území v držbe Kyjeva.
Čítajte viac Takmer storočná Ukrajinka prešla podľa polície desať kilometrov z okupovaného územia
14:33 Ruské systémy protivzdušnej obrany zostrelili šesť rakiet ATACMS americkej výroby, oznámilo dnes ruské ministerstvo obrany. Na ruské územie ich podľa neho za uplynulý deň odpálila Ukrajina, informuje agentúra TASS. Pred nevybuchnutou muníciou na Ruskom anektovanom Krymskom polostrove predtým varoval Sergej Aksjonov, ktorý je šéfom tamojšej okupačnej správy.
Ruské ministerstvo obrany nezverejnilo, nad akým územím obrana rakety zostrelila. Jeho tvrdenie nemožno nezávisle overiť, ukrajinské úrady vec nekomentovali.
„Ruská protivzdušná obrana zostrelila desať ukrajinských bezpilotných lietadiel, šesť rakiet ATACMS vyrobených Spojenými štátmi a dve navádzané letecké bomby HAMMER francúzskej výroby,“ uviedlo ruské ministerstvo vo vyhlásení.
13:21 V Tambovskej oblasti v strednom Rusku ľudia priviezli do výkupu železa prieskumný dron Orlan-10, informoval telegramový kanál Baza. Drony sa po zime našli tiež v Moskovskej oblasti. Zamestnanci zberných surovín v Pervomajskom okrese kvôli príjmu neobvyklého tovaru zavolali políciu a pyrotechnikov. Úrady sa snažia zistiť, ako sa dron k týmto ľuďom dostal. Po vyšetrovaní ho pošlú do Moskvy.
Server The Moscow Times k svojmu ruskému servisu k tomuto prípadu napísal, že Orlan-10 patrí k najnovším ruským bezpilotným lietadlám. Vyrába ho petrohradské Špeciálne technologické centrum (STC) a je určený hlavne na prieskum a sledovanie. Na začiatku ruskej invázie na Ukrajinu ministerstvo obrany v Moskve informovalo, že armáda ho používa aj v útočnom variante.
13:18 Estónske ministerstvo vnútra neplánuje vyhostenie ukrajinských mužov s brannou povinnosťou, ktorí sa legálne zdržiavajú na jeho území. Tallin ich nevyhostí ani v prípade, že ich cestovné pasy už budú neplatné. Uviedla to poradkyňa oddelenia migračnej politiky estónskeho ministerstva vnútra Anneli Viksová.
„Ministerstvo vnútra nemá žiadny plán na nútenú repatriáciu ukrajinských občanov legálne sa zdržiavajúcich v Estónsku, ktorí utiekli pred vojnou, vrátane ukrajinských občanov, ktorí patria k cieľovej skupine možnej ukrajinskej mobilizácie," povedala Viksová, ktorú citoval estónsky vysielateľ ERR. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.
12:20 V Tambovskej oblasti v strednom Rusku ľudia priviezli do výkupu železa prieskumný dron Orlan-10, informoval telegramový kanál Baza. Drony sa po zime našli tiež v Moskovskej oblasti. Zamestnanci zberných surovín v Pervomajskom okrese kvôli príjmu neobvyklého tovaru zavolali políciu a pyrotechnikov. Úrady sa snažia zistiť, ako sa dron k týmto ľuďom dostal. Po vyšetrovaní ho pošlú do Moskvy.
Server The Moscow Times k svojmu ruskému servisu k tomuto prípadu napísal, že Orlan-10 patrí k najnovším ruským bezpilotným lietadlám. Vyrába ho petrohradské Špeciálne technologické centrum (STC) a je určený hlavne na prieskum a sledovanie. Na začiatku ruskej invázie na Ukrajinu ministerstvo obrany v Moskve informovalo, že armáda ho používa aj v útočnom variante.
Okolo desať dronov sa našlo v lesoch v Moskovskej oblasti, keď sa roztopil sneh, informoval v nedeľu server The Moscow Times. Ministerstvo obrany kvôli tomu vyzvalo občanov, aby boli bdelí. „Na milovníkov prírody môžu čakať nepríjemné prekvapenia: Namiesto prvých kvetov môžete naraziť na rozmrznutý dron,“ odkázal ľuďom rezort obrany. Tieto „vtáčiky“ podľa nich zneškodnili prostriedky elektronického boja.
12:02 Poľský premiér Donald Tusk v utorok povedal, že Európa je v súčasnosti v oblasti bezpečnosti závislá od Poľska.
„Dávno už neplatí, že Západ je tu na to, aby nás – pre to, že sme Západ – chránil pred akoukoľvek hrozbou, najmä tou prichádzajúcou z Východu,“ uviedol Tusk pri príležitosti 20. výročia vstupu do EÚ v roku 2004. Poľsko sa podľa jeho slov stáva silnou krajinou, silným a rozumným národom, zodpovedným za obranu Poľska a aj celej Európy.
Premiér dodal, že 20-ročné členstvo jeho krajiny v EÚ nie je cieľová čiara a Poľsko si musí presadiť svoje miesto v Európe a vo svete. „Musíme sa starať o Európu a naše miesto v Európe, o Západ, o NATO – každý deň,“ zdôraznil. „Buď sa budeme o našu bezpečnosť, o európsku jednotu, o dlhovekosť NATO starať, alebo sa to všetko rozpadne na kúsky,“ dodal.
11:25 Nemecko v rámci ďalšej zásielky vojenskej pomoci Ukrajine dodalo desať bojových vozidiel pechoty Marder s muníciou a náhradnými dielcami, muníciu pre tanky Leopard 2 a 7 500 kusov 155-milimetrovej delostreleckej munície. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje internetovú stránku nemeckej vlády.
Súčasťou novej nemeckej pomoci ukrajinskej armáde je napríklad aj protilietadlový raketový systém SKYNEX s muníciou, takmer 30-tisíc projektilov pre samohybné protilietadlové systémy Gepard a bližšie nešpecifikované množstvo rakiet pre systém protivzdušnej obrany IRIS-T SLM.
11:06 Na čo sa dá využiť jarné upratovanie? Na prípravu protileteckých krytov. Určite to platí pre Lotyšsko. Podľa portálu Euractiv vyzvali miestne úrady obyvateľov, aby využili každoročný Deň veľkého upratovania na premenu pivníc na protiletecké kryty.
Čítajte viac Príprava na ruské bomby? Lotyši majú z pivníc urobiť protiletecké kryty
10:38 Jeden človek zomrel a sedem ďalších utrpelo zranenia pri dnešnom ruskom útoku na Charkov. Úrady v druhom najväčšom ukrajinskom meste informovali, že zasiahnuté boli civilné ciele.
„V Kyjevskej štvrti rovnako ako včera (v pondelok) bola zasiahnutá obytná štvrť,“ uviedol na telegrame starosta Charkova Ihor Terehov. V pondelok večer zranenia pri ruskom útoku utrpela jedna žena. Podľa gubernátora regiónu Oleha Synehubova ruská armáda dnes na mesto zaútočila riadenými leteckými bombami KAB. Synov varoval, že ďalšie údery môžu prísť.
10:10 Najmenej štyria ľudia zahynuli a ďalších 29 bolo zranených pri pondelňajšom ruskom raketovom útoku na Odesu, ktorý poškodil civilnú infraštruktúru. Referuje o tom web Kyiv Independent s odvolaním sa na štátnu pohotovostnú službu.
Ako uviedol gubernátor Odeskej oblasti Oleh Kiper, medzi mŕtvymi sú tri ženy a jeden muž. Medzi zranenými boli dve deti a podľa miestnych úradov bol zabitý aj pes. Psychológovia poskytli na mieste útoku pomoc 63 ľuďom.
Správy médií uviedli, že jedným zo zranených bol Serhij Kivalov, zdiskreditovaný spojenec niekdajšieho proruského prezidenta Viktora Janukovyča, ktorý bol zosadený po protestoch v roku 2014.
Kivalov, bývalý zákonodarca a šéf Ústrednej volebnej komisie, žije v kaštieli, ktorý v dôsledku ruského útoku zachvátil požiar. Tento kaštieľ je miestnym známy ako Kivalovov kaštieľ alebo Kaštieľ Harryho Pottera. Štátna pohotovostná služba informovala, že hasiči likvidovali požiar strechy budovy.
Foto: SITA/AP, Victor Sajenko
10:00 Deväťdesiatosemročná Ukrajinka z obce Očeretyne v Doneckej oblasti v čase ťažkých bojov a ostreľovania prešla za pomoci drevených palíc desať kilometrov do bezpečia. Informovalo o tom v pondelok ukrajinské ministerstvo vnútra.
Starenka Lydia Stepanivnová vo videu zverejnenom na webe ukrajinského rezortu vnútra povedala, že kráčala bez jedla a vody a niekoľkokrát spadla, no pre svoju povahu pokračovala ďalej. „Prežila som (druhú svetovú) vojnu, ale táto je horšia… Počas druhej svetovej vojny v našej dedine nezhorel ani jeden dom – teraz už nezostalo nič. Nezostalo mi nič, ale opustila som svoju Ukrajinu na nohách,“ uviedla.
Ukrajinské ministerstvo vnútra vo vyhlásení informovalo, že starenku našla ukrajinská armáda a odovzdala ju polícii, ktorá ju previezla do centra pre evakuované osoby. Dodalo, že úrady v súčasnosti hľadajú jej príbuzných.
9:51 V poľských ozbrojených silách sa zakrátko opäť objavia husári. Nie však ako ťažká kavaléria, ktorej jazdci majú na chrbte atrapy krídiel a ktoré v minulosti zahnali turecké vojská od Viedne. Títo husári budú mať krídla skutočné. Husarz (husár) bude totiž poľský názov pre najnovšie stíhačky F-35. Rovnaké stíhačky si objednalo aj Česko, v počte 24 kusov a zhruba štyri roky po Poľsku.
Čítajte viac Do poľského vojska sa vracajú husári, tentoraz však ako najmodernejšie stíhačky F-35
9:45 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 468 720 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas pondelka prišli Rusi o 1250 vojakov, 22 tankov, 39 bojových obrnených vozidiel či 26 delostreleckých systémov.
Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 7307 tankov, 14046 bojových obrnených vozidiel, 16 142 vozidiel a palivových nádrží, 12011 delostreleckých systémov, 1053 odpaľovacích raketových systémov, 779 systémov protivzdušnej obrany, 325 vrtuľníkov, 348 lietadiel, 9 531 dronov, 2126 striel s plochou dráhou letu, 26 lodí, jednu ponorku a 1977 kusov špeciálnej techniky.
9:02 Približne 30 ukrajinských mužov zomrelo od februára 2022 pri pokuse o nelegálne prekročenie ukrajinských hraníc v snahe vyhnúť sa bojom vo vojne s Ruskom, povedal hovorca ukrajinskej pohraničnej služby Andrij Demčenko tlačovej agentúre Ukrinform.
„Niektorí prišli o život, keď sa pokúšali prekonať horskú rieku alebo prejsť hory,“ uviedol Demčenko. „Od začiatku plnohodnotnej invázie zomrelo pri pokuse o nelegálne prekročenie hraníc celkom asi 30 ľudí.“
Ukrajinskí muži vo veku od 18 do 60 rokov nesmú až na výnimky opustiť krajinu, pretože podľa ukrajinského vojnového práva môžu byť mobilizovaní. Ukrajinská štátna pohraničná služba v pondelkovom vyhlásení na sociálnych sieťach uviedla, že len pri pokusoch o prekročenie rieky Tisa na ukrajinsko-rumunskej hranici zahynulo 24 mužov.
Demčenko uviedol, že od začiatku vojny pohraničníci odhalili 450 zločineckých skupín, ktoré sa pokúšali prevádzať ľudí cez hranice. „K pokusom o nelegálne prekročenie hraníc dochádza denne,“ povedal.
„Väčšina z nich sa odohráva mimo hraničných priechodov na hraniciach s Moldavskom a Rumunskom. Najväčší počet pokusov s falšovanými dokladmi sme potom zaznamenali na hraniciach s Poľskom,“ dodal. Demčenko v apríli v ukrajinskej štátnej televízii povedal, že každý deň je pri pokuse o nelegálne opustenie Ukrajiny zadržaných v priemere asi desať mužov.
Minulý týždeň Ukrajina pozastavila do 18. mája konzulárne služby pre svojich občanov mužského pohlavia vo vojenskom veku. Kritizovala pritom Ukrajincov s pobytom v zahraničí, ktorí podľa Kyjeva očakávajú pomoc od štátu bez toho, aby mu pomáhali v boji o prežitie vo vojne proti ruskému agresorovi.
Čítajte viac Zelenskyj zháňa posily. Čo čaká Ukrajincov v zahraničí bez pomoci vlasti a porušil Kyjev ich práva?
Stanica BBC vlani v novembri vo svojej správe založenej na údajoch z Rumunska, Moldavska, Poľska, Maďarska a Slovenska o nelegálnych prechodoch hraníc uviedla, že od začiatku vojny utieklo z Ukrajiny takmer 20-tisíc mužov, aby sa vyhli odvodu. (reuters, ukrinform.net, čtk)
6:30 Ruské sily majú možnosť vybrať si spomedzi viacerých taktických smerov pre budúce útoky v blízkosti Avdijivky, ale zatiaľ nie je jasné, kam zamerajú svoje úsilie v blízkej budúcnosti, uviedol americký Inštitút pre štúdium vojny.
Stabilizujú svoje sily severozápadne od Avdijivky, takže môžu ísť západným smerom na Pokrovsk, alebo viesť doplnkové útočné operácie na severe a zamerať sa na Časiv Jar.
Ruské sily postúpili v pondelok na miestach pozdĺž frontovej línie na Ukrajine, obsadili dedinu Semenivka, získali lepšie pozície v Charkovskej oblasti a odrazili množstvo ukrajinských útokov, informovalo podľa agentúry Reuters ruské ministerstvo obrany. Ukrajinci zase hovoria, že odrazili veľa ruských útokov, vrátane tých pri Semenivke. Agentúre Reuters sa nepodarilo overiť situáciu na bojisku ani na jednej strane. Obe strany obmedzujú prácu novinárov, ktorí sa venujú konfliktu.
Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského začali v malom množstve na Ukrajinu prúdiť životne dôležité americké zbrane, ale dodávky musia byť rýchlejšie, pretože postupujúce ruské jednotky sa snažia využiť nedostatok zbraní a munície na ukrajinskej strane.
„Včasná podpora pre našu armádu. Dnes v tejto veci ešte nevidím nič pozitívne. Dodávky sú pomaly spustené, ale proces treba urýchliť,“ poznamenal Zelenskyj počas návštevy šéfa NATO Jensa Stoltenberga, ktorý neohlásene v pondelok prišiel do Kyjeva.
Ukrajinský prezident opäť zdôraznil, že od rýchlosti západnej vojenskej pomoci závisí stabilizácia situácie od frontu vo chvíli, keď Rusi pripravujú ďalšiu ofenzívu. Za najnaliehavejšie označil dodávky delostreleckých nábojov kalibru 155 milimetrov a protileteckých zbraní, ako je systém Patriot.
„Budem tiež veľmi úprimný k prezidentovi Zelenskému a tiež k Rade, že spojenci NATO nesplnili to, čo sme za posledné mesiace sľúbili,“ povedal podľa Reuters Stoltenberg v pondelok vo vlaku, ktorý ho odvážal do Kyjeva. „Spojené štáty strávili šesť mesiacov, aby sa dohodli na balíku a európski spojenci nedodali muníciu, ktorú sme sľúbili. Teraz som však presvedčený, že sa veci zmenia,“ povedal.
Povedal, že Rusi zaplatili „vysokú cenu za marginálne územné zisky“ a Ukrajina môže ešte veci zvrátiť.
„Ešte nie je neskoro, aby Ukrajina zvíťazila. Ale preto je také naliehavé, aby spojenci NATO teraz skutočne urobili to, čo sme sľúbili, a aby sme tieto záväzky premenili na skutočné dodávky zbraní a munície, a teraz som presvedčený, že sa to stane,“ povedal Stoltenberg.
Rusko má pod kontrolou približne 18 % Ukrajiny – na východe a juhu – a od neúspechu kyjevskej protiofenzívy z roku 2023 získava. Ruský prezident Vladimir Putin vo februári nariadil ruským jednotkám, aby sa po páde mesta Avdijivka posunuli ďalej na Ukrajinu, kde podľa neho boli ukrajinské jednotky nútené utiecť v chaose. Ukrajina uviedla, že z Avdijivky sa stiahla, píše Reuters.
Západ a Ukrajina tvrdia, že si neoddýchnu, kým nebudú ruské sily porazené, a hovoria o vojne ako o zaberaní územia v imperiálnom štýle, ktorého cieľom je prinútiť Ukrajinu, aby sa vrátila späť na obežnú dráhu Moskvy. Ale Rusko sa vyzbrojuje rýchlejšie ako Západ, má väčšiu armádu ako pred inváziou a má niekoľkonásobne väčšiu populáciu ako Ukrajina, ktorá sa snaží do svojej armády povolať viac mužov, konštatuje Reuters.
Rusko tvrdí, že dosiahne všetky svoje ciele v rámci takzvanej „špeciálnej vojenskej operácie“, ako nazýva vojnu na Ukrajine, ktorej časť teraz považuje za ruské územie. Rusko predstavuje vojnu ako bitku so Západom, ktorý podľa Putina ignoroval pokus Moskvy o priateľstvo po páde Sovietskeho zväzu v roku 1991 a snažil sa získať kontrolu nad Ukrajinou a zároveň rozširovať vojenskú alianciu NATO na východ.