„Ukrajinská vláda je pripravená uskutočniť ústavnú reformu, ktorá poskytne širšie právomoci regiónom (…). Súhlasíme s udelením osobitného postavenia ruštine a zaručujeme ochranu tohto jazyka,“ povedal Jaceňuk. „Chceme, aby na Ukrajine zavládla zhoda (…). Naša vláda je vládou Donecka, Ľvova, Luhanska aj Simferopolu. Sme schopní zachovať ukrajinský štát,“ dodal.
Prejav k národu nasledoval po štvrtkovej dohode zo ženevskej schôdzky šéfov diplomacií Ukrajiny, Ruska, USA a Európskej únie o riešení ukrajinskej krízy. Dohoda počíta s ústavnou reformou.
Prísľuby ústavnej a administratívnej reformy, smerujúce k decentralizácii a k súhlasu s používaním ruštiny, sa objavili aj na internetových stránkach ukrajinskej vlády a parlamentu. Týmito prísľubami kyjevský kabinet čelí tlaku na federalizáciu, ktorú požadujú vodcovia proruských radikálov na východe krajiny za podpory Moskvy.
Kyjev ale presadzuje koncepciu unitárneho štátu a federalizáciu spája s hrozbou rozdelenia krajiny.
Proruským separatistom zrejme decentralizácia nebude stačiť
Podľa ukrajinských médií je nepravdepodobné, že východ Ukrajiny bude o decentralizácii diskutovať. Separatisti z Doneckej oblasti, ktorú už fakticky celú ovládajú proruské organizácie, majú v úmysle vyhlásiť referendum o federalizácii či priamo o odtrhnutí od zvyšku krajiny. Rovnaké plány majú aj proruskí radikáli v susednej Luhanskej oblasti.
Prozápadný režim v Kyjeve, nastolený po zvrhnutí proruského prezidenta Viktora Janukovyča, zrušil zákon umožňujúci v rusky hovoriacich regiónoch používať ruštinu v úradnom styku. Nový prezident síce zakrátko túto zmenu vetoval, ale medzitým už vypukli na juhu a východe krajiny nepokoje.
Dianie poslúžilo ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi k tomu, aby získal od ruských zákonodarcov súhlas s prípadným nasadením ruských vojsk na Ukrajine na ochranu ruskojazyčného obyvateľstva.