„Taliban vyhral vojnu, takže sa s ním budeme musieť porozprávať,“ povedal Borrell po mimoriadnom zasadnutí ministrov zahraničných vecí EÚ, pričom podľa agentúry AFP zdôraznil, že to neznamená, že EÚ rýchlo pristúpi k oficiálnemu uznaniu vlády Talibanu.
Podľa Borrella Únia pozastavuje platby rozvojovej pomoci Afganistanu, zvažuje však, či posilní humanitárnu pomoc pre túto krajinu. Hnutie Taliban musí podľa neho rešpektovať rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN a ľudské práva, aby získalo prístup k príspevkom. „Humanitárna pomoc bude pokračovať a možno ju budeme musieť zvýšiť“, vzhľadom na počet vysídlených Afgancov, pokračujúce sucho a dopad pandémie koronavírusu, doplnil tiež Borrell.
Čítajte viac Američania z Kábulu evakuovali rekordných 640 ľudí. Naraz
Dvadsaťsedemčlenný euroblok sa zaviazal, že v rokoch 2021 – 2024 poskytne Afganistanu asi 1,2 miliardy eur na rozvojovú pomoc.
Nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas po zasadnutí uviedol, že Západ bude hodnotiť talibov „podľa ich činov“. „Budeme veľmi pozorne sledovať vývoj situácie a tých, ktorí v súčasnosti v Afganistane majú v rukách moc, budeme súdiť podľa ich skutkov,“ povedal Maas novinárom v Berlíne. „Špeciálne sa zameriame na stabilitu v regióne. Susedné krajiny budú určite čeliť ďalším pohybom utečencov,“ dodal.
Obavy z prílevu migrantov
Mnohé európske krajiny sa obávajú ďalšieho prílevu utečencov, podobného ako zažili v roku 2015 zo Sýrie. Afganci patria, práve po Sýrčanoch, medzi najväčšie skupiny hľadajúce útočisko v Európe. Podľa niektorých európskych odhadov požiadalo od roku 2015 o azyl v EÚ približne 570-tisíc Afgancov.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa ešte v pondelok vyjadril, že Francúzsko, Nemecko a ďalší európski partneri budú rýchlo pracovať na „robustnej reakcii“ na akýkoľvek nový prílev nepovolených migrantov z Afganistanu. Zdôraznil pritom, že spoločné úsilie by malo zahŕňať aj tranzitné krajiny, ktoré by Afganci mohli využiť, ako napríklad Turecko. „Európa nemôže sama prevziať následky,“ skonštatoval Macron.
Rakúsko zároveň plánuje v stredu na stretnutí ministrov vnútra EÚ navrhnúť, aby zriadili deportačné centrá v krajinách susediacich s Afganistanom.
Čítajte viac Ako má EÚ zatlačiť na Taliban? Ekonomikou to nepôjde
Príchod viac ako milióna migrantov v roku 2015, najmä zo Sýrie a Iraku, vyvolal jednu z najväčších kríz 27-členného bloku, keď sa krajiny dohadovali, ako najlepšie reagovať na ich prílev.
Žiadosti o azyl zo strany afganských občanov od februára vzrástli o tretinu. V máji úrady prijali viac ako 4 648 žiadostí, pričom úspešná zvykne byť asi polovica. Väčšina Afgancov pritom s najväčšou pravdepodobnosťou ujde skôr do Iránu, Pakistanu alebo k severným susedom, ako sú Uzbekistan alebo Tadžikistan.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová a ďalší vrcholní nemeckí predstavitelia varovali pred možnou novou vlnou utečencov a vyzvali na pomoc afganským susedom, aby mohli ľudia zostať blízko svojich domovov. „Toto je v prvom rade o pomoci susedným krajinám, do ktorých by mohli ísť afganskí utečenci,“ povedala Merkelová.
Čítajte viac Taliban vyhlásil amnestiu pre predstaviteľov vlády a pozval ženy do vlády
Hovorca Talibanu Zabíhulláh Mudžáhid v utorok na svojej prvej tlačovej konferencii vyhlásil, že talibovia budú rešpektovať práva žien, ale v medziach noriem islamského práva, že zaručia bezpečnosť Afganistanu, že sa nesnažia pomstiť a že každého omilostili, aj keď spolupracoval s bývalou vládou alebo so zahraničnými vládami alebo silami v krajine. Taktiež uviedol, že Taliban chce, aby súkromné médiá „zostali nezávislé“. Zdôraznil však, že novinári „by nemali pracovať proti národným hodnotám“.
Bojovníci Talibanu obsadili v nedeľu afganské hlavné mesto Kábul prekvapujúco ľahko a zvrhli vládu, dve desaťročia vojensky podporovanú Spojenými štátmi a alianciou NATO. Afganský prezident Ašraf Ghaní krátko predtým utiekol z krajiny.
Čítajte aj Korčok: Situácia v Afganistane je zlomová aj pre medzinárodné spoločenstvo