33. deň: Ukrajinské sily údajne oslobodili mesto Irpiň

Predstavitelia štátov NATO odmietajú, že ich cieľom je zvrhnúť Vladimira Putina. Ukrajina žiada bezpečnostné záruky aj zvrchovanosť a územnú celistvosť. Starosta mesta Irpiň a minister vnútra vyhlásili, že ukrajinské sily získali späť kontrolu nad týmto predmestím Kyjeva. OSN vyzýva na okamžité humanitárne prímerie.

, , , 28.03.2022 05:55, aktualizované: 23:25
Ukrajina, vojna, Putin Foto: ,
Nástennú maľbu s názvom „To Ukraine with Love“ (autor Corie Mattie) je možné vidieť v štvrti Arts District v centre Los Angeles.
debata (804)

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 33. deň
  • V Mariupole zahynulo už najmenej 5000 ľudí
  • V Nemecku chcú verejne používanie písmena Z označiť za podporu vojny
  • USA aj NATO sa vyhýbajú vyhláseniam, že chcú zvrhnúť Putina
  • Lavrov označil vzťahy Číny a Ruska za najsilnejšie v histórii
  • Ukrajinské sily údajne oslobodili mesto Irpiň
  • Z Ukrajiny pred vojnou utieklo už 3,9 milióna ľudí
  • V utorok by mali začať ďalšie mierové rokovania
mier-ukrajine-2

VIDEO: Najhrozivejšie chemické zbrane.

Najhrozivejšie chemické zbrane

Video vzniklo v spolupráci s Mall.tv.

23:25 Ukrajinské úrady majú dôkazy, že ruské sily použili kazetové bomby v Chersonskej a Odeskej oblasti na juhu Ukrajiny, povedala podľa webu Ukrajinska pravda ukrajinská generálna prokurátorka Iryna Venediktovová. Z ostreľovania ukrajinských miest touto muníciou, ktorú mnoho krajín zakazuje, obvinila predtým Rusko napríklad organizácia Human Rights Watch (HRW).

Venediktovová povedala, že prokuratúra má informácie aj o použití ďalších zakázaných zbraní, ale že zatiaľ nemôže oznámiť bližšie informácie, pokiaľ nebude mať dostatočné dôkazy, ako sú črepiny alebo analýza pôdy.

Kazetové bomby v sebe nesú desiatky menších bômb, a majú tak ničivejší účinok. Niekoľko štátov podpísalo kvôli vysokému nebezpečenstvu, aké predstavujú pre civilistov, dohovor o ich zákaze, Rusko ale signatárom nie je. (ČTK)

23:10 Ukrajinské sily „oslobodili“ mesto Irpiň neďaleko Kyjeva, uviedol neskoro večer v televíznom prejave minister vnútra Denys Monastyrskyj. Informovala o tom agentúra AFP. Tvrdenie nebolo možné nezávisle overiť. „Mesto je teraz oslobodené, avšak stále je nebezpečné byť tam,“ povedal Monastyrskyj a spresnil, že v oblasti prebiehajú paralelné akcie ozbrojených síl a polície.

Starosta mesta Irpiň už v pondelok popoludní vyhlásil, že ukrajinské sily získali späť „plnú kontrolu“ nad týmto predmestím Kyjeva. „Dnes máme dobré správy – Irpiň bol oslobodený,“ povedal starosta Oleksandr Markušyn vo videu na sociálnej sieti Telegram. (TASR)

22:59 Ruské sily dnes útočili na mesto Ljubotyn v Charkovskej oblasti. Portál NEXTA na Twitteri informuje, že jedna osoba bola zabitá a sedem bolo zranených.

22:49 Najambicióznejším cieľom tohtotýždňových rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom, ktoré sa uskutočnia v Turecku, je dohoda o prímerí, vyhlásil ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. „Minimálne budeme mať na programe humanitárne otázky a maximálne to bude dosiahnutie dohody o prímerí,“ uviedol Kuleba vo vysielaní ukrajinskej televízie. Reagoval tým na otázku o rozsahu nadchádzajúcich rokovaní, ktoré by mali odštartovať v utorok 29. marca.

Kremeľ v pondelok deklaroval, že rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou zatiaľ nepriniesli žiadne výrazné úspechy či prelomy. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov však v pondelok na brífingu označil za dôležité, že sa obe strany dohodli na pokračovaní rokovaní, ktorých ďalšie kolo má byť v Istanbule.

Pôvodne sa očakávalo, že tieto rozhovory odštartujú už v pondelok. Peskov však povedal, že pravdepodobne sa tak stane až v utorok, keďže vyjednávači budú do Turecka v priebehu pondelka ešte len prichádzať. (TASR/Reuters)

22:22 Americké ministerstvo obrany oznámilo, že vyšle do Európy šesť lietadiel, ktoré sa špecializujú na elektronický boj, a približne 240 príslušníkov námorných síl USA na posilnenie obrany na východnom krídle NATO. Lietadlá amerického vojenského námorníctva typu EA-18G Growler majú v pondelok doraziť na leteckú základňu Spangdahlem v Nemecku, kde budú umiestnené. Tieto stroje pritom nie sú určené na použitie na Ukrajine, zdôraznil v oznámení hovorca Pentagónu John Kirby.

Medzitým nemenovaný predstaviteľ amerického rezortu obrany pre AP uviedol, že na základe posúdenia amerických tajných služieb možno konštatovať, že situácia v konflikte na Ukrajine sa len mierne zmenila. Podľa zdroja ostávajú ruské jednotky v obrannej pozícii v oblastiach okolo ukrajinského hlavného mesta Kyjev, pričom v iných častiach krajiny zaznamenali mierny postup. (TASR/AP)

22:04 Británia chce zvýšiť ekonomický tlak na Rusko. V pondelok to povedal britský premiér Boris Johnson počas telefonátu s ukrajinským prezidentom Zelenským. „Prezident Zelenskyj poskytol aktuálne informácie o rokovaniach a obaja lídri sa dohodli na úzkej koordinácii v nasledujúcich dňoch,“ informoval úrad britského premiéra.

„Predseda vlády zopakoval, že Spojené kráľovstvo bude udržiavať a zvyšovať ekonomický tlak na režim (ruského prezidenta Vladimira) Putina,“ dodal Johnsonov úrad. Ďalšie kolo mierových rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom sú naplánované na utorok a stredu. Delegácie sa majú stretnúť osobne v Turecku. (TASR/Reuters)

21:31 Európska únia musí „motivovať“ Ukrajincov v Poľsku, ktorí utiekli pred vojnou vo svojej krajine, aby sa presunuli aj do ďalších krajín bloku. Vyhlásila to komisárka EÚ pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová, ktorú cituje tlačová agentúra AFP.

Poľsko, najväčšia zo štyroch členských krajín EÚ, ktoré hraničia s Ukrajinou, prijalo už 2,3 milióna ľudí utekajúcich pred týmto konfliktom. Ide o 60 percent z celkovo 3,8 milióna Ukrajincov, ktorí opustili svoju vlasť po spustení ruskej invázie, tvrdí Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR).

Je „dôležité motivovať utečencov, aby opustili Poľsko a snažili sa ísť aj do iných členských štátov (EÚ), pretože inak situácia nebude udržateľná“, uviedla Johanssonová. (TAS­R)

21:20 Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan oznámil, že sa v utorok „nakrátko“ stretne s delegáciami Ruska a Ukrajiny pred tým, ako začnú v Istanbule ďalšie kolo mierových rozhovorov.
Erdogan takisto povedal, že telefonické rozhovory, ktoré absolvuje osobitne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a šéfom Kremľa Vladimirom Putinom, sa vyvíjajú „pozitívnym smerom“. Podrobnosti však neuviedol. Ruskí a ukrajinskí vyjednávači majú v utorok v Istanbule osobne začať ďalšie kolo mierových rokovaní. (TASR/AP)

20:58 Ukrajinská vojenská rozviedka zverejnila mená a kontaktné údaje 620 ľudí, ktorí sú podľa nej dôstojníkmi ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) zapojenými do „kriminálnych aktivít“ v Európe. Tvrdenie ukrajinských úradov nebolo možné nezávisle overiť. Spravodajské oddelenie ukrajinského ministerstva obrany na svojej internetovej stránke publikovalo zoznam ľudí, o ktorých tvrdí, že ide o pracovníkov FSB zaregistrovaných v sídle agentúry v Moskve.

„Zamestnanci ruskej FSB zapojení do kriminálnych aktivít agresorského štátu v Európe,“ znie nadpis verejne dostupného článku, pod ktorým je zoznam 620 mien spoločne s dátumom a miestom ich narodenia či ďalšími údajmi, akými sú číslo pasu, telefónne číslo alebo evidenčné číslo vozidla, ktoré dotyčný používa.

Agentúra Reuters nedokázala tieto tvrdenia Kyjeva bezprostredne overiť. Rusko zoznam mien nekomentovalo. Zoznam tiež neobsahuje zločiny, ktorých sa mali títo údajní agenti FSB v Európe dopustiť. (TASR/Reuters)

20:50 Organizácia Spojených národov (OSN) požaduje humanitárne prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou, povedal v pondelok generálny tajomník OSN António Guterres. Generálny tajomník OSN vyzval na okamžité humanitárne prímerie s cieľom umožniť napredovanie politických rokovaní, píše AFP. Ukončenie bojov podľa neho takisto pomôže riešiť globálne následky tejto vojny.

Guterres podľa svojich slov požiadal námestníka generálneho tajomníka OSN pre humanitárne záležitosti Martina Griffithsa, aby s krajinami zúčastnenými na konflikte bezodkladne hľadal možnosti, ako dosiahnuť na Ukrajine humanitárne prímerie. Guterres vyjadril presvedčenie, že Griffiths do Moskvy a do Kyjeva vycestuje čo najskôr po tom, ako sa vráti zo svojej misie v Afganistane. (TASR/AFP)

20:26 Nemecký kancelár Scholz na tlačovej konferencii, ktorá sa konala po jeho stretnutí so švédskou premiérkou Magdalenou Anderssonovou, vyhlásil, že Rusko porušilo všetky pravidlá medzinárodného poriadku, keď použilo silu v snahe posunúť hranice štátu, a že za toto počínanie bude niesť následky, píše agentúra Reuters.

„Na toto existuje iba jedna odpoveď. Po prvé vyzývame Rusko, aby skončilo vojnu. Po druhé zariadime, aby sme boli takí silní, že nepríde k útoku na krajiny EÚ alebo NATO, pretože budeme dosť silní na to, aby sme naň odpovedali,“ uviedol Scholz. (TASR)

20:13 Zelenskyj hovoril s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom o prebiehajúcich rokovaniach medzi Ukrajinou a Ruskom. Ukrajinský prezident o tom informoval na sociálnej sieti Twitter.

„Hovoril som s kancelárom Olafom Scholzom o smerovaní rokovacieho procesu. Informoval som ho o pokroku v boji proti agresii a zločinom Ruskej federácie. Vyjadril som vďačnosť za pomoc, ktorú poskytlo Nemeckom. Nátlak na Rusko musí pokračovať, sankcie musia byť zosilnené,“ napísal Zelenskyj.

19:56 Ruský oligarcha Roman Abramovič a ďalší vyjednávači na rusko-ukrajinských mierových rozhovoroch mali po rokovaní začiatkom tohto mesiaca príznaky ako pri otrave. Informoval o tom v pondelok denník The Wall Street Journal (WSJ), ktorý sa odvolal na viaceré zdroje oboznámené s incidentom.

Roman Abramovič Čítajte viac WSJ: Abramovič a ukrajinskí vyjednávači mali po rokovaniach príznaky otravy. Kyjev to poprel

19:30 Najmenej 5000 ľudí už zahynulo v ukrajinskom prístavnom meste Mariupol, odkedy ho začali obliehať ruské jednotky. TASR správu prevzala od agentúr Reuters a AFP. „Približne 5000 ľudí bolo pochovaných. Pochovávať sa však prestalo pred desiatimi dňami pre pokračujúce ostreľovanie,“ uviedla pre AFP poradkyňa ukrajinského prezidenta Teťana Lomakinová, ktorá má v súčasnosti na starosti humanitárne koridory.

Celkový počet obetí je podľa nej možné iba odhadovať, keďže množstvo tiel ostáva uväznených pod troskami. Podľa Lomakinovej môže celkový počet obetí dosahovať aj 10 000. Pri obliehaní Mariupola bolo podľa štátik miestnej administratívy poškodených už 90 percent budov a približne 40 percent ich bolo zničených.

Humanitárna situácia je najhoršia na juhu Mariupola, kde sa podľa Ukrajiny nachádza asi 160 000 ľudí obkľúčených ruskými jednotkami, ktorí zúfalo potrebujú vodu, jedlo a lieky.

19:15 Ministri energetiky zo skupiny siedmich najbohatších ekonomík sveta (G7) v pondelok odmietli požiadavku ruského prezidenta Vladimira Putina, aby „nepriateľské“ krajiny platili za ruský plyn v rubľoch. Vyhlásil to nemecký minister Robert Habeck po pondelňajšom rokovaní so svojimi partnermi zo skupiny G7, ktorej aktuálne predsedá Nemecko.

Russia Putin Čítajte viac Platba v rubľoch je neprijateľná, odkázala Kremľu skupina siedmich najbohatších ekonomík sveta

18:44 Zelenskyj hovoril s talianskym premiérom Mariom Draghim o tom, ako Taliansko pomôže s vytvorením systému, ktorý poskytne Ukrajine bezpečnostné záruky a ochráni ju pred budúcimi hrozbami. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.

„Hovorili sme o smere vzdorovania ruskej agresii. Poďakoval som za dôležitú obrannú a humanitárnu pomoc. Ukrajinskí ľud si to zapamätá. Ceníme si ochotu Talianska pripojiť sa k vytvoreniu systému bezpečnostných záruk pre Ukrajinu,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti Twitter.

Podľa kancelárie talianskeho premiéra vyjadril Draghi počas telefonátu so Zelenským „úplnú ochotu prispieť k medzinárodným krokom smerovaným k ukončeniu vojny a k podpore trvácneho riešenia krízy na Ukrajine“.

18:21 Lekári v niektorých častiach Ukrajiny zaznamenali v uplynulých týždňoch dvoj- až trojnásobne vyšší počet predčasných pôrodov. Môže to súvisieť so stresom a zdravotnými problémami, ktoré u rodičiek vznikli počas konfliktu.

Podľa lekárky Iryny Kondratovovej z pôrodnice v Charkove teraz predčasné pôrody tvoria až 50 percent zo všetkých pôrodov. „Zápaly, nedostatočná zdravotná starostlivosť, zlá výživa, tieto všetky faktory – vojna vedie k riziku predčasného pôrodu,“ vymenovala Kondratovová. Dodala, že v jej pôrodnici bola miera predčasných pôrodov vysoká už predtým, lebo tam chodili rodiť pacientky z Donecka a Luhanska.

Podľa Kondratovovej mnoho žien počas vojny trávi čas v preplnených podzemných priestoroch, kde sa šíria infekcie. Budúce matky tam majú tiež sťažený prístup k lekárskej pomoci. (TASR/BBC)

18:00 V areáli bývalej dočasnej autobusovej stanice na Bottovej ulici v Bratislave otvorili veľkokapacitné asistenčné centrum pomoci pre utečencov z Ukrajiny. Zriadilo ho hlavné mesto v spolupráci so štátom, neziskovým a súkromným sektorom. Centrum bude fungovať nepretržite a utečencom poskytne kompletnú pomoc.

Bratislava centrum utečenci Čítajte viac V Bratislave otvorili veľkokapacitné centrum pomoci pre utečencov z Ukrajiny

17:40 Starosta mesta Irpiň, ktoré sa nachádza neďaleko Kyjeva, v pondelok uviedol, že ukrajinské sily získali späť „plnú kontrolu“ nad mestom. TASR správu prevzala od agentúry Reuters. Tvrdenie starostu však nebolo možné nezávisle overiť. „Dnes máme dobré správy – Irpiň bol oslobodený,“ povedal starosta Oleksandr Markušyn vo videu na sociálnej sieti Telegram. „Sme si vedomí toho, že útokov na naše mesto bude viac, a budeme ho odvážne brániť,“ dodal.

Mesto Irpiň ležiace na predmestí Kyjeva zažívalo jedny z najkrutejších bojov s ruskými jednotkami v blízkosti ukrajinského hlavného mesta. Po ruskej invázii na Ukrajinu sa stalo miestom ťažkých bojov medzi ukrajinskou a ruskou stranou. Ukrajinská armáda zničila tamojší most, aby zabránila postupu ruského agresora. Trosky mosta však zostali jedinou cestou, ktorou sa civilisti môžu dostať preč z nebezpečnej oblasti.

17:00 Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v pondelok povedal, že Moskva sa chystá obmedziť vstup na územie Ruskej federácie pre občanov „nepriateľských štátov“, medzi ktoré patria všetky krajiny Európskej únie. Okrem toho budú nové vízové opatrenia platiť aj voči občanom z Británie či Spojených štátov. TASR o tom informovala na základe informácií od agentúry AFP.

„Pripravuje sa návrh prezidentského dekrétu o odvetných vízových opatreniach v reakcii na nepriateľské kroky viacerých cudzích štátov,“ uviedol Lavrov. „Tento zákon zavedie množstvo obmedzení na vstup do Ruska,“ dodal šéf ruskej diplomacie.

Ruská vláda zverejnila zoznam cudzích štátov, o ktorých sa domnieva, že sa dopúšťajú „nepriateľských činov“, ešte 7. marca. Zoznam bol vytvorený ako reakcia na bezprecedentné sankcie Západu v dôsledku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu. Ruským aerolíniám bol napríklad zakázaný vstup do vzdušného priestoru EÚ, Spojeného kráľovstva a Spojených štátov a cestovanie do a z Ruska je teraz obmedzené.

16:52 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že niektorých ukrajinských starostov, unesených ruskými okupantmi, našli mŕtvych, iných zase nemožno nájsť vôbec. Uviedla to agentúra Unian s odvolaním sa na rozhovor, ktorý šéf štátu poskytol týždenníku The Economist. Zelenskyj v interview zdôraznil, že Rusko používa rovnaké metódy, po ktorých siahlo v roku 2014 na Donbase na východe Ukrajiny pri vytváraní separatistických „republik“.

„Unášajú starostu našich miest. Zabili niekoľko z nich. Niektorých z nich nemôžeme nájsť. Niektorých sme už našli a boli mŕtvi,“ citoval Unian prezidenta.

Podpredsedníčka ukrajinskej vlády Iryna Vereščuková v piatok uviedla, že Rusi sa zmocnili starostov 14 ukrajinských miest. Oslobodenie týchto rukojemníkov sa podľa nej rieši na medzinárodnej úrovni.

Vicepremiérka podľa agentúry Unian v televízii upozornila, že Rusi si želajú výmenu zajatcov iba na základe parity, teda zajatých vojakov za zajatých vojakov, pohraničníkov za pohraničníkov alebo námorníkov za námorníkov. „A tak mám logickú otázku: za koho vymeníme starostu miest, ktorých Rusi majú ako rukojemníkov už 14,“ poznamenala Vereščuková. Predtým ukrajinské úrady vymenili starostu okupovaného Melitopolu za deväť ruských vojakov.

15:55 Kazachstan si neželá dostať sa za žiadnu železnú oponu, akú by sa mohlo pokúsiť vytvoriť Rusko. Uviedol to v pondelok námestník ministra zahraničných vecí Kazachstanu Roman Vasilenko. Agentúra AFP napísala, že Kazachstan sa momentálne snaží nájsť rovnováhu medzi dištancovaním sa od invázie na Ukrajine a nenahnevaním svojho severného suseda a spojenca. Vasilenko v rozhovore pre nemecký denník Die Welt ďalej naznačil, že jeho krajina odhodlane pokračuje v reformách a nemá v úmysle vrátiť sa k politickému usporiadaniu z obdobia studenej vojny. „Ak bude nová železná opona, nechceme byť za ňou,“ povedal.

Na margo zmienených reforiem, zahŕňajúcich aj obmedzenie právomocí prezidenta, Vasilenko ďalej uviedol, že jeho krajina tieto reformy nepodniká v snahe „zapáčiť sa niekomu vrátane Západu“. K reformám podľa neho Kazachtan pristupuje preto, „lebo náš prezident vie, že to je jediná cesta vpred“. Vasilenko sa vyjadril aj na margo investorov, ktorí opustili Rusko, s tým, že Kazachstan by ich privítal. Dodal, že to „nie je pre to, aby sme sa vyhli sankciám voči Rusku“. Podľa jeho slov ide skôr o to, že Kazachstan takto „uvíta“ všetky spoločnosti s dobrou povesťou, ktoré sa v ňom budú chcieť usadiť.

Kazašské ministerstvo zahraničných vecí vo februári signalizovalo svoju nestrannosť v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu. Zároveň uviedlo, že neuvažuje o uznaní nezávislosti dvoch separatistických oblastí na východe Ukrajiny. Kazašské úrady súčasne povolili aktivistom usporiadať demonštráciu proti invázii, na ktorej sa zúčastnilo vyše 2000 ľudí. Pokus o ďalšiu demonštráciu však zamietli.

15:15 Z Ukrajiny už pred vojnou utieklo takmer 3,9 milióna ľudí. Viac ako 2,2 milióna utečencov prekročilo hranice do Poľska. V novej bilancii to uviedol Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), podľa ktorého za posledných 24 hodín z Ukrajiny utieklo viac ako 40-tisíc ľudí.

Úrad k pondelku eviduje 3 862 797 utečencov z Ukrajiny. Od 22. marca sa prílev utečencov výrazne spomalil, aj keď sa už blíži štyrom miliónom, ktoré UNHCR predpokladal na začiatku invázie. Od 22. marca klesol počet ľudí, ktorí utekajú pred vojnou, najskôr pod 100 000 denne, v posledných dňoch spadol pod 50 000 za jediný deň. Približne 90 percent utečencov sú ženy a deti. Podľa Detského fondu OSN (UNICEF) je medzi utečencami viac ako 1,5 milióna detí.

Celkovo muselo svoje domovy opustiť vyše desať miliónov ľudí, teda viac ako štvrtina z 37 miliónov obyvateľov Ukrajiny. OSN odhaduje, že v krajine je takmer 6,5 milióna vnútorne vysídlených osôb. Ruská invázia na Ukrajinu vyvolala podľa OSN najväčšiu utečeneckú krízu od druhej svetovej vojny. Najväčšiemu náporu čelí Poľsko. Už pred touto krízou žilo v Poľsku približne 1,5 milióna Ukrajincov, z ktorých väčšina prišla do krajiny Európskej únie za prácou.

13:50 Vzťahy Ruska s Čínou sú najsilnejšie v histórii, vyhlásil ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Jeho vyjadrenie prišlo v situácii, keď sa západné krajiny snažia izolovať Moskvu bezprecedentnými sankciami kvôli vpádu na Ukrajinu, píše agentúra Reuters.

Peking sa opakovane vyjadril proti sankciám, ktoré západné krajiny zaviedli proti Rusku v súvislosti s Ukrajinou, a trvá na tom, že bude s Ruskom udržiavať normálnu hospodársku a obchodnú výmenu. Čína tiež odmietla odsúdiť ruský vpád do susednej krajiny. Čínske ministerstvo obrany podľa agentúry TASS vyzvalo na dialóg a rokovania, ktoré sú podľa Pekingu jedinou cestou k vyriešeniu „ukrajinskej krízy“. Všetky zapojené strany by mali byť zodpovedné za svoje vyhlásenia a k situácii pristupovať konštruktívne, odpovedal hovorca čínskej diplomacie na otázku ohľadom vyjadrenia amerického prezidenta Joea Bidena na adresu Vladimira Putina.

Biden cez víkend pri návšteve Poľska vyhlásil, že Putin nemôže zostať pri moci. Biely dom vzápätí prišiel s vysvetlením, že Biden nevyzýval na zmenu režimu v Rusku, ale hovoril o tom, že je potrebné, aby Putin stratil moc nad ukrajinským územím aj v širšom regióne.

13:19 Poľská armáda ešte tento rok dostane turecké bezpilotné lietadlá Bayraktar TB2, oznámil v pondelok minister obrany Mariusz Błaszczak. Poľskí vojaci by podľa ministra mali tento rok získať aj prvé batérie amerického systému protiraketovej obrany Patriot av budúcom roku americké raketomety HIMARS. „Naším cieľom je, aby poľské vojsko malo 300-tisíc vojakov,“ vyhlásil Blaszczak podľa televízie TVN 24.

USA Poľsko armáda lietadlo vojaci ukrajina Čítajte viac Poľsko chce mať špičkové zbrane. Získa drony Bayraktar a systémy Patriot

12:08 Schôdzka prezidentov Ruska a Ukrajiny Vladimíra Putina a Volodymyra Zelenského bude potrebná až keď bude jasné riešenie všetkých kľúčových otázok, uviedol šéf ruskej diplomacie Lavrov v rozhovore so srbskými médiami podľa agentúry TASS.

„Hlavné je teraz prestať pritakávať Ukajincom, ktorí chcú len vytvoriť zdanie rozhovorov a riešení. V tom sú veľmi úspešní, keď sabotovali minské dohody hneď od ich uzavretia vo februári 2015 a nakoniec vyhlásili, že ich nebudú plniť,“ vyhlásil ruský minister.

sergej lavrov Čítajte viac Stretnutie Putin - Zelenskyj? Podľa Lavrova až na konci

11:24 Podľa hlásenia ukrajinského generálneho štábu z rána, o ktorom informovala ruská verzia BBC, zničila za posledný deň ukrajinská armáda štyri ruské lietadlá, jeden vrtuľník a dva bezpilotné lietadlá. Ruské sily podľa Moskvy za posledný deň zostrelili päť ukrajinských lietadiel. Ukrajinské jednotky hlásia aj čiastkové územné úspechy z okolia Kyjeva, ruské jednotky podľa ukrajinskej strany aj zistenia britských spravodajcov zásadne nepostúpili.

„Situácia je pod kontrolou a výrazne sa nezmenila,“ napísal ukrajinský generálny štáb, podľa ktorého ruské vojská vďaka obrancom doteraz neuspeli v snahe obsadiť kľúčové cesty a časti metropoly Kyjeva.

Rozloženie ruských síl na Ukrajine sa za posledných 24 hodín výrazne nezmenilo, uviedla v pravidelnom hodnotení britská vojenská rozviedka. Rusku sa však podľa britského ministerstva obrany podarilo získať ďalšie územie na juhu Ukrajiny, v okolí prístavu Mariupol.

Hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov oznámil, že ruské vzdušné sily nad Černihivskou oblasťou zostrelili štyri ukrajinské bombardéry Su-24. Stíhacie lietadlo Su-27 ruská armáda zostrelila nad Doneckou oblasťou.

Ukrajinská strana zároveň aktualizovala straty ruskej armády, ktorá podľa nej od začiatku invázie prišla o zhruba 17-tisíc vojakov, 586 tankov, bezmála 1 700 obrnených vozidiel, 123 lietadiel a 127 vrtuľníkov. Tieto údaje nie je možné nezávisle overiť.

Dve taktické skupiny ruských síl sa podľa ukrajinského generálneho štábu stiahli z oblasti Kyjeva späť do Bieloruska, informovala v noci na pondelok agentúra DPA. Podľa nej má aj ukrajinská rozviedka správy o doplňovaní ďalších striel na ruské odpaľovacie rampy v Bielorusku v rámci príprav na ďalšie raketové útoky na ukrajinské mestá.

10:51 V nedeľu prišlo na Slovensko 3427 ľudí z Ukrajiny. Z toho bolo 657 mužov, 1816 žien a 954 detí. O dočasné útočisko požiadalo 673 osôb. TASR o tom informoval tlačový odbor Ministerstva vnútra (MV) SR.

Činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 190 policajtov, 61 hasičov, 114 colníkov, 379 vojakov, dvaja duchovní, 204 dobrovoľníkov a 59 príslušníkov zahraničných zložiek.

„Zároveň bolo vypravených 45 autobusov, ktoré prepravili 705 osôb na rôzne miesta v rámci Slovenskej republiky a sedem vlakov, ktoré prepravili 779 utečencov,“ priblížilo ministerstvo. Súčasne v nedeľu ubytovali 45 ľudí, voľných lôžok je 9602.

Celkovo Slovensko zaznamenalo od vypuknutia vojny na Ukrajine 282 886 utečencov. O dočasné útočisko požiadalo od 1. marca celkovo 54 585 osôb.

10:32 Na Ukrajine nebudú dnes žiadne humanitárne koridory na evakuáciu civilistov z obliehaných miest, uviedla podpredsedníčka ukrajinskej vlády Iryna Vereščuková. Starosta obliehaného Mariupolu Vadym Bojčenko uviedol, že na evakuáciu bolo pripravených 26 autobusov, ale ruské sily im odmietli zaručiť bezpečný odchod.

„Rusko sa s nami hrá,“ vyhlásil podľa agentúry Reuters starosta. Mesto je podľa neho na hrane humanitárnej katastrofy a evakuovať by potrebovalo všetkých zvyšných 160-tisíc obyvateľov prístavu, ktorý mal pred vojnou asi 340-tisíc obyvateľov.

Ukrajinská rozviedka varovala pred možnými provokáciami z ruskej strany na trase humanitárnych koridorov, a tak sa kvôli bezpečnosti obyvateľov dnes žiadne neotvoria, vysvetlila vicepremiérka podľa portálu Kanal 24.

9:17 Niektoré nemecké spolkové krajiny oznámili, že verejné používanie písmena „Z“, ktorým označuje svoje vozidlá časť ruských inváznych vojsk na Ukrajine, bude považované za podporu ruskej agresie a bude trestné. V pondelok to oznámila šéfka rezortu vnútra krajinskej vlády hlavného mesta Berlín Iris Sprangerová. TASR správu prevzala od agentúry DPA.

Sprangerová v rozhovore pre denník Tagesspiegel odkázala na článok 140 Trestného zákona, ktorý hovorí o trestnej zodpovednosti za schvaľovanie určitých trestných činov. Za jeho porušenie môže hroziť pokuta alebo trest odňatia slobody až na tri roky.

Už v piatok spolkové krajiny Bavorsko a Dolné Sasko oznámili, že budú použitie písmena „Z“ kriminalizovať. V meste Stuttgart a v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko sa miestni zákonodarcovia prikláňajú k zákazu jeho používania.

„Symbol fašizmu ruského prezidenta Vladimira Putina v podobe písmena "Z“ by mali zakázať v celom Nemecku," vyhlásil minister pre utečencov v Severnom Porýní-Vestfálsku Joachim Stamp.

8:35 Ruské jednotky sa v okolí okupovanej jadrovej elektrárne Černobyľ správajú nezodpovedne, uviedla podpredsedníčka ukrajinskej vlády Iryna Vereščuková. V uzavretej zóne okolo odstavenej elektrárne podľa nej na niekoľkých miestach horí, napísala dnes agentúra Reuters. Informáciu potvrdili aj úrady v Moskve, nebezpečenstvo však podľa nich nehrozí. Ruské sily zároveň opustili severoukrajinské mesto Slavutyč, kde žije mnoho pracovníkov elektrárne, uviedol tamojší starosta.

„V kontexte jadrovej bezpečnosti predstavuje nezodpovedné a neprofesionálne správanie ruských vojakov veľmi vážnu hrozbu nielen pre Ukrajinu, ale aj pre stovky miliónov Európanov. Preto požadujeme, aby Bezpečnostná rada okamžite prijala opatrenia na demilitarizáciu uzavretej zóny okolo černobyľskej elektrárne a vyslala špeciálnu misiu,“ uviedla Vereščuková.

„V uzavretej zóne prepuklo niekoľko požiarov, čo môže mať naozaj vážne následky,“ dodala vicepremiérka. Ruskí vojaci okolo elektrárne prevážajú staré a zle udržiavané zbrane a riskujú tak poškodenie krytu postaveného okolo štvrtého reaktora. Bránia vraj aj hasičom v prístupe do zóny.

6:00 Americký prezident Joe Biden v nedeľu povedal, že nevyzýval na zmenu režimu v Rusku, keď v sobotu tvrdil, že ruský prezident Vladimir Putin „nemôže zostať pri moci“. „Nie,“ odvetil Biden podľa Sky News pri odchode z bohoslužby vo Washingtone na otázku jedného z reportérov, či vyzýval na zmenu režimu v Rusku.

Americký prezident počas sobotňajšej návštevy Poľska nazval ruského prezidenta „mäsiarom“, a uviedol, že nemôže zostať pri moci. Biely dom neskôr poprel, že by sa snažil o „zmenu režimu“ v Moskve, zatiaľ čo Kremeľ uviedol, že Bidenove vyjadrenia by mohli poškodiť bilaterálne vzťahy.

„Preboha, tento muž nemôže zostať pri moci,“ uviedol v Poľsku Biden. Biely dom vzápätí prišiel s vysvetlením, že Biden nevyzýval na zmenu režimu v Rusku, ale hovoril o tom, že je potrebné, aby Putin stratil moc nad ukrajinským územím aj v širšom regióne.

Nemecký kancelár Olaf Scholz ubezpečil, že zmena režimu v Rusku nie je cieľom Severoatlantickej aliancie a že nič také nemal na mysli ani Biden.

„Musíme byť natoľko silní, aby si nás nikto netrúfol napadnúť,“ vysvetlil kancelár snahu svojej vlády viac investovať do armády. Súčasťou investícií má byť aj inštalácia protiraketového dáždnika nad Nemeckom. Berlín vraj tiež robí všetko, čo je v jeho silách, aby podporilo Ukrajinu, vrátane dodávok zbraní.

Russia Ukraine War Čítajte viac Mal by sa Západ usilovať o zmenu režimu v Rusku? Odpovedá expert

5:55 Prioritami Ukrajiny na ďalšom ukrajinsko-ruskom kole rokovaní v Turecku tento týždeň budú „zvrchovanosť a územná celistvosť“, povedal Volodymyr Zelenskyj vo svojom nočnom videopríhovore. Informovala o tom podľa TASR stanica Sky News.

„Naše priority na rokovaniach sú známe: zvrchovanosť a územná celistvosť Ukrajiny sú nespochybniteľné,“ povedal ukrajinský prezident.

„Účinné záruky bezpečnosti sú nevyhnutnosťou. Naším cieľom je, samozrejme, mier a čo najrýchlejší návrat do normálneho života v našej krajine,“ dodal.

Zelenskyj predtým varoval, že na mierových rozhovoroch sa nevzdá ukrajinského územia, pričom poznamenal, že jeho jednotky zasadili inváznym silám „silné údery“.

804 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy