Dôvodom je podľa neho fakt, že ukrajinskí farmári, ktorí produkujú značné množstvo pšenice pre svetový trh, teraz bojujú proti ruským jednotkám. Už aj vysoké ceny potravín podľa neho ďalej prudko rastú.
WFP pred ruským útokom na Ukrajinu poskytovala jedlo 125 miliónom ľudí na celom svete, píše agentúra AP. Podľa Beasleyho musela táto agentúra OSN kvôli rastúcim nákladom na potraviny, pohonné hmoty a dopravu začať znižovať prídely. Napríklad ôsmim miliónom obyvateľov vojnou zbedačeného Jemenu bolo treba znížiť prídel potravín o 50 percent, uviedol šéf WFP.
Vojna na Ukrajine má podľa neho obrovské dopady nielen na jej obyvateľov, ale aj devastuje krajiny ako Egypt, ktorý bežne získava 85 percent obilia z Ukrajiny, alebo Libanon, ktorý v roku 2020 získal 81 percent obilia z východoeurópskej krajiny. Ukrajina a Rusko produkujú 30 percent svetových zásob pšenice, 20 percent kukurice a 75 až 80 percent slnečnicového oleja. Svetový potravinový program nakupuje 50 percent obilia z Ukrajiny, dodal Beasley.
Čítajte viac V Mariupole môžu byť tisíce civilných obetí. OSN sa zdráha použiť termín masové hroby
Boje na Ukrajine podľa neho zvýšia mesačné výdavky WFP o 71 miliónov dolárov kvôli rastúcim nákladom na potraviny, pohonné hmoty a dopravu. Ročne to bude viac o 850 miliónov dolárov, čo znamená, že organizácia bude môcť poskytnúť potraviny o štyri milióny menšiemu počtu ľudí. Beasley zároveň uviedol, že Svetový potravinový program teraz zásobuje potravinami asi milión ľudí na Ukrajine a ich počet sa bude zvyšovať.
Sústredenie sa na Ukrajinu by nemalo viesť medzinárodné spoločenstvo k zanedbávaniu Afriky a Blízkeho východu, pretože inak nastane „masívna migrácia“ do Európy, varoval Beasley. „Ak ukončíme konflikt a budeme riešiť potreby, môžeme sa vyhnúť hladomoru, destabilizácii národov a hromadnej migrácii,“ povedal.
Námestkyňa šéfa americkej diplomacie Wendy Shermanová vyhlásila, že ruská invázia je zodpovedná za narušenie globálnej potravinovej bezpečnosti, poznamenala AP. „Rusko bombardovalo najmenej tri civilné lode prepravujúce tovar z čiernomorských prístavov do zvyšku sveta, vrátane jedného (plavidla) prenajatého poľnohospodárskou spoločnosťou. Ruské námorníctvo blokuje prístup do ukrajinských prístavov, čím v podstate prerušuje vývoz obilia,“ uviedla Shermanová.
Ruské sily ďalej obvinila, že údajne bránia približne 94 lodiam s potravinami určenými pre svetový trh, aby preplávali do Stredozemného mora. Mnoho lodných spoločností podľa nej váha s vyslaním plavidiel do Čierneho mora, a to aj do ruských prístavov.
Vzhľadom na to, že Rusko „dusí ukrajinský vývoz“, ceny potravín prudko rastú, pričom ceny pšenice sa tento rok zatiaľ zvýšili o 20 až 50 percent, povedala Shermanová. Obáva sa najmä o vplyv na krajiny ako je Libanon, Pakistan, Líbya, Tunisko, Jemen alebo Maroko, ktoré sa do značnej miery spoliehajú na ukrajinský dovoz.
Čítajte viac Nádej pre mier? Ukrajinci navrhli systém záruk, Putin si ich preštuduje
Ruský vyslanec v OSN Vasilij Nebenzja obvinenia odmietol a uviedol, že ruská armáda nepredstavuje „žiadnu hrozbu“ pre civilné plavby. Rusko zriadilo humanitárny koridor s dĺžkou 80 námorných míľ, aby umožnilo zahraničným plavidlám opúšťať ukrajinské prístavy, tvrdí ruský diplomat.
„Skutočné dôvody, prečo svetový trh s potravinami čelia vážnym turbulenciám v žiadnom prípade nespočívajú v rokovaní Ruska, (ale) skôr v bezuzdnej sankčnej hystérii, ktorú Západ rozpútal proti Rusku,“ uviedol Nebenzja. Zrušenie sankcií je podľa neho jediný spôsob, ako stabilizovať medzinárodné poľnohospodárske a potravinárske trhy, píše AP.
„Sankcia nebráni tomu, aby obilie opustilo ukrajinské prístavy. Vojna (ruského prezidenta Vladimira) Putina áno. A sankcie zo strany USA alebo našich spojencov a partnerov sa nevzťahujú na vývoz potravín a poľnohospodárskych produktov z Ruska,“ reagovala Shermanová.