64. deň: Rusi ostreľovali Kyjev v čase návštevy šéfa OSN

OSN robí všetko, čo je v jej silách, aby umožnila evakuáciu z Mariupolu. Po stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským to povedal generálny tajomník organizácie António Guterres. V ukrajinskom hlavnom meste boli počas Guterresovej návštevy hlásené výbuchy a oznámený letecký poplach. Ukrajina označila toto najnovšie ostreľovanie Kyjeva za "ohavný čin barbarstva". Najmenej jeden človek prišiel o život.

, , , 28.04.2022 05:30, aktualizované: 23:50
ukrajina kyjev Foto: ,
Záchranné zložky na mieste explózie po ruskom ostreľovaní v Kyjeve. 28. apríl 2022
debata (744)

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 64. deň
  • V Kyjeve sa Zelenskyj stretol so šéfom OSN
  • Rusi ostreľovali Kyjev, Mykolajiv a Odesu
  • Biden požiadal Kongres o ďalších 33 miliárd pre Ukrajinu
  • Do Ruska násilne deportovali už viac ako 30-tisíc obyvateľov Mariupoľa
  • Zelenskyj vyčíslil škody pre inváziu na 600 miliárd dolárov
  • Kanadský parlament nazval činy Ruska na území Ukrajiny genocídou
  • Rusko následne zakázalo vstup do krajiny takmer 600 Kanaďanom vrátane premiéra
mier-ukrajine-2

VIDEO: Nemci ponúkajú Ukrajine Gepardov, výkonný protilietadlový systém.

23:50 Za pokus o „poníženie“ Organizácie Spojených národov označil ukrajinský prezident Zelenskyj ruské útoky, ktoré vo štvrtok zasiahli obytnú oblasť Kyjeva v čase návštevy generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa.

„Ruské rakety dnes zasiahli mesto bezprostredne po ukončení našich rozhovorov,“ povedal Zelenskyj a dodal, že išlo o päť rakiet. To podľa jeho slov veľa napovedá o úsilí ruského vedenia ponížiť OSN a všetko, čo táto organizácia predstavuje. Tento krok Ruska si podľa ukrajinského prezidenta vyžaduje adekvátne ráznu reakciu. (tasr/afp)

zväčšiť Generálny tajomník OSN António Guterres a... Foto: SITA/AP
guterrez zelenskyj Generálny tajomník OSN António Guterres a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v Kyjeve. 28. apríl 2022

23:20 Ukrajinskí vyšetrovatelia identifikovali viac než 8000 prípadov podozrení z vojnových zločinov od začiatku ruskej vojenskej ofenzívy na Ukrajine, uviedla vo štvrtok ukrajinská generálna prokurátorka Iryna Venediktovová pre nemeckú televíznu stanicu Deutsche Welle. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

„V skutočnosti je to 8600 prípadov len o vojnových zločinoch a viac než 4000 prípadov spojených s vojnovými zločinmi,“ spresnila.

Venediktovová vyšetruje a zhromažďuje množiace sa podozrenia zo zločinov ruských jednotiek od 24. februára, keď Rusko spustilo ofenzívu voči Ukrajine, píše AFP. Ako dodala, v súčasnosti zhromažďuje dôkazy v teréne viac než 8000 vyšetrovateľov vrátane štátnych bezpečnostných služieb, ukrajinskej polície a zahraničných vyšetrovateľov.

22:39 Generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) António Guterres a jeho tím sú „šokovaní“ blízkosťou ruských útokov na centrum ukrajinskej metropoly Kyjev v čase ich oficiálnej návštevy. Všetci sú však „v bezpečí“, uviedol vo štvrtok hovorca humanitárneho úradu OSN Saviano Abreu.

„Je to vojnová zóna, ale je šokujúce, že sa to stalo blízko nás,“ povedal Abreau, ktorý však nešpecifikoval, ako blízko bola delegácia OSN k bodu dopadu. Jedna strela zasiahla obytnú budovu v centre Kyjeva a tri osoby utrpeli zranenia. (tasr/afp)

22:28 Najmenej jeden človek prišiel v dôsledku ruského útoku na Kyjev vo štvrtok o život a niekoľko ďalších utrpelo zranenia vrátane tých, čo uviazli pod troskami, píše agentúra AP s odvolaním sa na vyjadrenia záchranných zložiek. (tasr)

22:16 Rusko uviedlo, že zakazuje vstup do krajiny takmer 600 kanadským občanom vrátane kanadského premiéra Justina Trudeaua pre „nepriateľské kroky“ kanadskej vlády proti Rusku. Medzi 592 Kanaďanmi, ktorí nesmú vstúpiť do Ruska, je aj kanadská vicepremiérka Chrystia Freelandová.

„Zdôrazňujeme, že tento typ sankcií zavádza ruská strana z nevyhnutnosti, pričom ide výlučne o reakciu na nepriateľské kroky kanadského vedenia,“ uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení. Podľa agentúry Reuters je tento krok Ruska iba symbolický a ide o spôsob ruskej odvety mierenej proti krajinám, ktoré poskytli Ukrajine politickú a vojenskú podporu. (tasr/reuters)

21:43 O raketových útokoch na centrum Kyjeva počas oficiálnej návštevy Guterresa napísal na Twitteri aj ukrajinský prezidentský poradca Mychajlo Podoľak.

„Deň predtým bol na návšteve pri dlhom stole v Kremli a dnes sú nad jeho hlavou explózie,“ uviedol Podoľak s odvolaním sa na Guterresovu návštevu Moskvy, kde sa v utorok stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

21:36 Ukrajina označila ostreľovanie Kyjeva v čase návštevy generálneho tajomníka OSN Guterresa za „ohavný čin barbarstva“. „Týmto ohavným činom barbarstva Rusko opäť demonštruje svoj postoj voči Ukrajine, Európe a svetu,“ uviedol ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba na sociálnej sieti Twitter.

Starosta Kyjeva Vitalij Kličko na platforme Telegram uviedol, že došlo „k dvom úderom na štvrť Ševčenkivskyj“, a dodal, že ujasňujú podrobnosti o obetiach. Reportéri agentúry AFP videli čierny dym stúpajúci k oblohe a budovu v plameňoch, na mieste bolo množstvo policajtov a záchranárov. (tasr)

21:20 Ostreľované ruskými jednotkami boli vo štvrtok aj mestá Mykolajiv a Odesa. Informovalo o tom velenie Vojenského okruhu južnej Ukrajiny. Správu priniesla agentúra DPA krátko po tom, ako hlavným mestom Kyjev otriasli najmenej dve silné explózie. Incidenty sa odohrali v čase návštevy generálneho tajomníka OSN Guterresa v hlavnom meste Ukrajiny.

„Mykolajiv opäť zasiahli údery viacerých raketometov BM-30 Smerč,“ uviedlo velenie ukrajinského Vojenského okruhu „Juh“ vo svojom príspevku na sociálnej sieti Facebook s tým, že ostreľovanie poškodilo desiatky domov, áut a obchodov.

Výbuchy boli hlásené aj v Odese, avšak šéf tamojšej vojenskej správy povedal, že miestne jednotky protivzdušnej obrany majú situáciu pod kontrolou. Prípadný rozsah škôd v meste nebol bezprostredne známy. (tasr)

21:00 Najmenej dva výbuchy bolo počuť vo štvrtok večer v centre Kyjeva – krátko po stretnutí prezidenta Zelenského a generálneho tajomníka OSN Guterresa. Explózie, po ktorých stúpal k oblohe čierny dym, nastali čoskoro po tom, ako mali obaja lídri spoločnú tlačovú konferenciu. Guterres na nej odsúdil krutosti napáchané v mestách ako Buča, kde sa po stiahnutí ruských vojakov našli dôkazy o masovom vraždení civilistov.

Úrad ukrajinského prezidenta oznámil, že išlo o prvé bombardovanie Kyjeva od polovice apríla, informovala agentúra AFP.

Uvedené explózie v Kyjeve spôsobili požiare najmenej v dvoch výškových budovách. Na zázname zverejnenom ukrajinským prezidentom kráča Gutteres cez nádvorie a stretáva sa so Zelenským, ktorý ho pred stretnutím víta vonku. Úrady informovali, že Gutteres a jeho delegácia sú v poriadku. (tasr/ap)

20:34 Bezpečnostná rada OSN sa „dostatočne nesnažila zabrániť vojne Ruska na Ukrajine a ukončiť ju“, vyhlásil generálny tajomník OSN António Gutteres v Kyjeve po rokovaní s ukrajinským prezidentom Zelenským. Informácie priniesla tlačová agentúra AFP. „Dovoľte mi veľmi jasne povedať: Bezpečnostná rada neurobila všetko, čo je v jej moci, aby zabránila tejto vojne a ukončila ju. A to je zdroj veľkého sklamania, frustrácie a hnevu,“ povedal Guterres na spoločnej tlačovej konferencii s ukrajinským prezidentom Zelenským.

Gutteres však podľa tlačovej agentúry Reuters vyhlásil, že OSN robí všetko, čo je v jej silách, aby umožnila evakuáciu z oceliarní Azovstaľ v meste Mariupol, obkľúčených ruskými jednotkami, kde sa v zúfalých podmienkach ukrývajú ukrajinskí bojovnícki a civilisti.

Zelenskyj vedľa neho zareagoval: „Verím – tak ako mnoho príbuzných ľudí, ktorí sú zablokovaní v oceliarňach Azovstaľ – že generálnemu tajomníkovi a nám sa ešte môže podariť úspešný výsledok.“ Šéf OSN opísal Mariupol ako „krízu v kríze“. Dodal, že mal s prezidentom Zelenským intenzívnu diskusiu práve o tom, aby sa evakuácia z Mariupola stala skutočnosťou. (tas­r)

20:02 Dva silné výbuchy bolo vo štvrtok počuť v ruskom meste Belgorod ležiacom neďaleko hraníc s Ukrajinou. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters, ktorá sa odvoláva na dvoch svedkov. Výbuchy svedkovia počuli v južnej časti mesta. Bezprostredne nebolo jasné, čo ich spôsobilo, ani to, či si explózie vyžiadali nejaké škody alebo obete.

Rusko v posledných dňoch hlásilo sériu útokov na mesto Belgorod a iné oblasti nachádzajúce sa na juhu krajiny pri hraniciach s Ukrajinou. Rusko z týchto útokov viní ukrajinské sily a varuje, že podobné útoky môžu do značnej miery zvýšiť riziko eskalácie.

19:48 Štyridsaťpäť ukrajinských vojakov a civilistov zajatých Ruskom prepustili v rámci novej výmeny väzňov, oznámil vo štvrtok Kyjev bez uvedenia podrobností o počte prepustených Rusov. „Uskutočnila sa ďalšia výmena väzňov. Dnes bolo 45 našich mužov oslobodených z ruského zajatia,“ uviedla ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková na platforme Telegram.

Spresnila, že medzi prepustenými bolo 13 vojenských dôstojníkov, 20 vojakov a 12 civilisov. Informácie o najnovšej výmene či počte prepustených ruských väzňov Moskva doposiaľ bezprostredne nepotvrdila, píše AFP. (tasr)

19:07 Britský občan prišiel o život na Ukrajine a ďalší je nezvestný, oznámilo vo štvrtok ministerstvo zahraničných vecí v Londýne. Britské médiá uviedli, že obaja bojovali na Ukrajine na strane ruských jednotiek. „Môžeme potvrdiť, že na Ukrajine bol zabitý britský občan, a vyslovujeme podporu jeho rodine,“ potvrdil pre AFP hovorca britského rezortu diplomacie.

„Vieme o (ďalšom) britskom občanovi, ktorý je nezvestný na Ukrajine… Naliehavo hľadáme ďalšie informácie,“ dodal.

Podľa britských médií dvojica Britov pravdepodobne bojovala v radoch dobrovoľníkov proti ruským inváznym jednotkám na Ukrajine, tieto informácie však neboli potvrdené, píše AFP. Je známe, že na ukrajinskej strane v konflikte bojuje viacero britských i britsko-ukrajinských občanov. (tasr)

18:46 Ruskí vojaci násilne deportovali do filtračných táborov a následne do Ruska už viac ako 30-tisíc obyvateľov Mariupoľa. Tvrdí to gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko. Na webe mediacenter.org.ua uviedol, že okupantom sa nedostáva podpory zo strany ukrajinského obyvateľstva, preto sa uchyľujú k podlým trikom a pod zámienkou evakuácie na územia kontrolované Ukrajinou ich odvážajú do filtračných táborov neďaleko Mariupoľa.

„Keď tam zoberú ľudí, rozdelia ich na ženy s deťmi a mužov, a taktiež podľa veku. Potom im vezmú doklady dosvedčujúce, že sú občania Ukrajiny,“ vysvetlil Kyrylenko. Podľa neho okupanti dávajú ľuďom vo filtračných táboroch nimi vytvorené dokumenty a následne ich odvážajú na územie samozvanej Doneckej ľudovej republiky alebo do Ruska. (tasr)

18:35 Ukrajinské jednotky zničili pri dedine Jakmivka dôležitý železničný most spájajúci polostrov Krym s Rusmi okupovaným mesto Melitopoľ na juhu Ukrajiny. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na Serhija Bratčuka z oblastnej vojenskej správy v Odese. „Okupanti cez tento most dodávali zbrane a palivo z Krymu,“ tvrdil Bratčuk.

Krok ukrajinských síl by mohol predstavovať odvetu za tohtotýždňové zničenie strategického mosta spájajúceho Odeskú oblasť na Ukrajine so susedným Rumunskom. Začiatkom tohto mesiaca ukrajinskí vojaci zničili dôležitý cestný most na severovýchode Ukrajiny, ktorý Rusi využívali ako zásobovaciu trasu. (SITA/CNN)

18:24 Ukrajinská generálna prokuratúra oznámila, že vyšetruje desiatich ruských vojakov pre podozrenia, že sa v meste Buča blízko metropoly Kyjev dopustili vojnových zločinov. V Buči i ďalších miestach blízko Kyjeva našli po stiahnutí ruských jednotiek mŕtve telá v civilnom oblečení, pričom niektoré z nich mali ruky zviazané za chrbtom.

Buča, vojna na Ukrajine Čítajte viac Ukrajina vyšetruje desať ruských vojakov pre vojnové zločiny v Buči

18:11 Americký prezident Joe Biden oznámil, že požiadal Kongres o ďalších 33 miliárd dolárov na pomoc Ukrajine. Šéf Bieleho domu povedal, že to „nie je lacné“ riešenie, avšak Washington sa nemôže nečinne prizerať ruským „zverstvám a agresii“ voči susednému štátu. Kyjevu chce dať aj zmrazené financie ruských oligarchov. TASR správu prevzala od agentúr AFP a Reuters.

Biden zdôraznil, že Spojené štáty neútočia na Rusko napriek „znepokojujúcej“ rétorike Moskvy. Zároveň však uviedol, že USA už dodali Ukrajine desať smrtiacich protipancierových zbraňových systémov na každý jeden ruských tank, ktorý Moskva poslala do krajiny.

„Neútočíme na Rusko. Pomáhame Ukrajine brániť sa proti ruskej agresii a rovnako ako sa (ruský prezident Vladimir) Putin rozhodol spustiť túto brutálnu inváziu, mohol sa rozhodnúť túto brutálnu inváziu ukončiť,“ vyhlásil šéf Bieleho domu.

Podľa televízie CNN má byť z nového balíka finančnej pomoci určených na vojenskú pomoc až 20 miliárd dolárov. Zhruba 8,5 miliardy by malo ísť na hospodársku pomoc a tri miliardy budú pridelené na dodatočnú humanitárnu pomoc či financovanie potravinovej bezpečnosti.

17:50 Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PZ RE) vyzvalo na zriadenie ad hoc medzinárodného trestného súdu, ktorý by bral na zodpovednosť páchateľov ruskej agresie proti Ukrajine, informuje spravodajca TASR. Parlamentné zhromaždenie Rady Európy v správe pre médiá uviedlo, že jeho členovia sú „zhrození pokračujúcou agresívnou vojnou vedenou Ruskou federáciou proti Ukrajine“, ako aj správami o „zverstvách voči civilistom spáchanými ruskými jednotkami“.

V tejto súvislosti PZ RE vyzvalo všetky členské a pozorovateľské štáty tejto celoeurópskej organizácie, aby urýchlene zriadili ad hoc medzinárodný trestný súd, ktorý by mal dostať mandát na „vyšetrovanie a stíhanie zločinu agresie, ktorého sa dopustilo politické a vojenské vedenie Ruskej federácie“.

Takýto súd by mal podľa PZ RE uplatňovať definíciu „trestného činu agresie“, tak ako je stanovená v medzinárodnom obyčajovom práve. Súd by mal byť v Štrasburgu, vzhľadom na možnú súčinnosť s Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP), ktorý sídli rovnako v Štrasburgu, a mal by mať právomoc vydávať medzinárodné zatykače. Na druhej strane by takýto súd nemal byť obmedzovaný štátnou imunitou alebo imunitou, ktorá vyplýva z funkcie šéfov štátov a vlád a iných štátnych úradníkov.

17:39 Švédska vláda neplánuje zorganizovať referendum v prípade, ak sa tamojší parlament rozhodne podať žiadosť o vstup do Severoatlantickej aliancie (NATO), uviedla švédska premiérka Magdalena Anderssonová. TASR správu prevzala od agentúry Reuters, ktorá o tom informovala vo štvrtok.

Podľa Anderssonovej nie je usporiadanie referenda týkajúceho sa vstupu do NATO dobrý nápad. „Nemyslím si, že je to téma vhodná pre referendum… Existuje veľa informácii o národnej bezpečnosti, ktoré sú tajné. Takže existujú dôležité otázky, o ktorých sa v takomto referende nemôže diskutovať, ako aj dôležité fakty, ktoré nemožno len tak vyložiť na stôl,“ uviedla Anderssonová. (tas­r)

17:13 Tisíce slovenských používateľov Facebooku zdieľali obrázok s textom, v ktorom sa tvrdilo, že znázorňuje tajné biologické laboratórium Severoatlantickej aliancie (NATO) nachádzajúce sa pod závodom Azovstaľ v ukrajinskom meste Mariupol.

t 28042022 laboratorium865034 Čítajte viac HOAX: Na obrázku nie je laboratórium NATO, je z projektu stolovej hry

16:53 Slovensko dostalo na pomoc s utečencami z Ukrajiny vyše 209 miliónov eur. Európska komisia vyplatila spolu všetkým 27 členským štátom EÚ zálohové platby vo výške 3,5 miliardy eur, aby im pomohla zvládnuť príchod ľudí utekajúcich pred vojnou.

Komisia spresnila, že platby pre nástroj REACT-EU sa uskutočnili v rámci Kohéznej akcie EÚ pre utečencov v Európe (CARE). Po invázii Ruska na Ukrajinu, ktorá sa začala 24. februára, Eurokomisia zmobilizovala úsilie na podporu civilistov utekajúcich pred vojnou a na pomoc členským štátom, ktoré utečencov z Ukrajiny hostia a starajú sa o nich.

Jedným z opatrení Eurokomisie bolo to, že zaviedla možnosť flexibilne mobilizovať dostupné zdroje z kohéznej politiky v rámci programov na roky 2014 – 2020 a možnosť 100-percentného spolufinancovania a navrhla zvýšiť predbežné financovanie v rámci REACT-EU o 3,5 miliardy eur. Príspevok zo strany EÚ má zmierniť dodatočné zaťaženie verejných rozpočtov členských štátov, keďže výdavky, ktoré je možné pokryť, sú oprávnené spätne odo dňa ruskej invázie na Ukrajinu. (tasr)

16:00 Biely dom navrhol vo štvrtok využiť zaistený majetok ruských oligarchov na kompenzáciu škôd spôsobených vojenskou inváziou Moskvy na Ukrajine. Umožnilo by to „prevod výnosov z prepadnutého majetku kleptokratov na Ukrajinu na nápravu škôd spôsobených ruskou agresiou“, spresnil vo vyhlásení Biely dom.

Myšlienka kompenzácie je súčasťou nových navrhovaných pravidiel, ktorými sa zvyšujú ekonomické sankcie pre Kremeľ dva mesiace po útoku Ruska na svojho suseda v snahe zvrhnúť vládu a zmocniť sa jeho územia. Prezident USA Joe Biden by mal oznámiť navrhovanú legislatívu spolu so žiadosťou o zvýšenie financovania ukrajinskej armády zo strany Kongresu neskôr v priebehu štvrtka.

Washington od začiatku ruskej vojenskej invázie už poskytol Ukrajine zbrane v hodnote viac než tri miliardy dolárov. Biely dom teraz hľadá dostatočné prostriedky na to, aby vydržali do októbra. (afp, tasr)

15:07 Turecko je pripravené urobiť viac pre ukončenie vojny na Ukrajine po tom, čo pomohlo sprostredkovať výmenu väzňov medzi Ruskom a USA, povedal turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vo štvrtok v telefonickom rozhovore ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.

Erdoganov úrad ďalej uviedol, že Putin sa poďakoval tureckému lídrovi za pomoc pri sprostredkovaní výmeny bývalého príslušníka americkej námornej pechoty Trevora Reeda za ruského pilota Konstantina Jarošenka.

Výmena sa podľa Erdoganovho úradu uskutočnila v Turecku „s koordináciou a pod dohľadom“ tureckej tajnej služby MIT. „Prezident Erdogan uviedol, že koordinácia a úzky dialóg medzi jednotkami tajných služieb by mali pokračovať,“ citoval ho úrad tureckej hlavy štátu. Ankara je teraz „pripravená prevziať iniciatívu v záujme ukončenia vojny medzi Ruskom a Ukrajinou a sprostredkovať cestu k mieru.“

Poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan v stredu uviedol, že Washington je „vďačný Turecku za jeho rolu v umožnení bezpečného návratu Trevora (Reeda)“. Erdogan využíva dobré vzťahy Turecka – ktoré je členom Severoatlantickej aliancie (NATO) – s Kyjevom aj Moskvou, aby sa pokúsil ukončiť vojnu.

Turecko minulý mesiac hostilo stretnutie ruských a ukrajinských vyjednávačov v Istanbule a ďalšie stretnutie medzi ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom a ukrajinským partnerom Dmytrom Kulebom v Antalyi.

Erodgan sa teraz snaží zorganizovať istanbulský summit medzi Putinom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Putinovi vo štvrtok povedal, že Turecko chce „čo najskôr nastoliť v regióne trvalý mier zvýšením dynamiky získanej v istanbulských rokovaniach“, uviedol jeho úrad. (afp, tasr)

15:01 Na námestí v meste Kamianske v ukrajinskej Dnepropetrovskej oblasti umiestnili ľudia 217 hračiek na pamiatku rovnakého počtu detí, ktoré zahynuli v rusko-ukrajinskom konflikte. „217 ukrajinských detí sa už nikdy nebude hrať na ihrisku, jazdiť na bicykli ani žiadať svoju mamu o kúpu novej hračky,“ uviedol gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Valentyn Rezničenko.

„Ich životy nemilosrdne pohltila strašná vojna. Je nemožné to odpustiť, pretože smrť detí sa neodpúšťa,“ dodal. Podujatie zorganizovali Centrum pre mládežnícke iniciatívy a mestská rada v Kamjansku. K iniciatíve sa pridali miestni učitelia, žiaci a ich rodičia. Ukrajinskí predstavitelia uviedli, že počas vojny doposiaľ zahynulo 217 detí a 393 utrpelo zranenia. (news.sky.com, tas­r)

14:53 Cez logistické centrum v Haniske pri Košiciach prešlo na Ukrajinu už viac ako 600 ton humanitárnej pomoci. Po novom jeho fungovanie preberá slovenská strana, informovalo ministerstvo vnútra na sociálnej sieti.

14:50 Úrady ukrajinského Mariupolu bijú na poplach kvôli nehygienickým podmienkam v tomto spustošenom prístavnom meste, ktoré podľa nich predstavujú „smrteľné nebezpečenstvo“ pre zvyšných obyvateľov. Mariupolská mestská rada v aplikácii na zasielanie správ Telegram uviedla, že v meste môžu vypuknúť „epidémie v dôsledku chýbajúceho centralizovaného zásobovania vodou a kanalizácie, rozkladu tisícov tiel pod troskami, katastrofálneho nedostatku pitnej vody a potravín“.

Upozornila aj na to, že životy asi 100-tisíc ľudí, ktorí z pôvodných vyše 450-tisíc zostávajú v Mariupole, môžu byť ohrozené chorobami ako cholera, dyzentéria či epidémiou spôsobenou baktériou E.coli.

Mariupolský primátor Vadym Bojčenko v správe na Telegrame kritizoval, že ruskí „útočníci nie sú schopní poskytnúť zostávajúcemu obyvateľstvu potraviny, vodu a lieky – alebo o to jednoducho nemajú záujem“. Dodal, že životné podmienky v Mariupole sa už podobajú na stredovek. Podľa neho „je potrebná okamžitá a úplná evakuácia“ všetkých obyvateľov. Ukrajinské médiá pred časom upozornili na problém, ktorý predstavujú mŕtve telá ruských vojakov, ktoré ruská armáda neodváža ani nepochováva. Z týchto tiel sa pri rozklade uvoľňuje mŕtvolný jed. (ap, tasr)

14:43 Slovenská republika má záujem pristúpiť k spoločnému vyšetrovaciemu tímu, ktorý sa bude zaoberať vojnovými zločinmi, zločinmi proti ľudskosti a inými zločinmi páchanými na Ukrajine. Potvrdila to ministerka spravodlivosti Mária Kolíková po štvrtkovom stretnutí s eurokomisárom pre justíciu Didierom Reyndersom. Ten požiadal Kolíkovú, aby sa SR zúčastnila spoločného vyšetrovacieho tímu, ktorý podporuje Eurojust.

„Dnes už Poľsko, Ukrajina a Litva vytvorili tento tím, aby pomáhali vyšetrovateľom priamo na mieste,“ uviedol Reynders. Tvrdí, že Česká republika sa k tejto iniciatíve zrejme tiež pridá.

Kolíková potvrdila, že SR odsudzuje vojnové zločiny na Ukrajine, agresiu Ruska a má záujem pristúpiť k spoločnému vyšetrovaciemu tímu. Jeho kroky sú, ako tvrdí, momentálne v rukách generálnej prokuratúry a je to otázka najbližších dní, kedy bude proces ukončený.

Podľa ministerky spravodlivosti výsledkom toho, že SR myslí úprimne svoju snahu pomôcť pri vyšetrovaní vojnových zločinov, aby mal medzinárodný trestný súd včas dôkazy pre ďalšie konanie, je aj vyslanie tímu vyšetrovateľov a znalcov na Ukrajinu. (tasr)

14:25 Rusko plánuje pozvať vybraných zahraničných novinárov na prehliadku obliehaného ukrajinského prístavného mesta Mariupol. Prehliadka sa má konať vo štvrtok. Na akciu, označovanú Kyjevom za propagandistickú, boli pozvaní západní novinári lojálni Moskve. Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí ich vyzvalo, aby sa na nej nezúčastnili.

Novinári majú na Ukrajinu cestovať cez Rostov na Done ležiaci na juhu Ruska. Počas cesty budú novinárom poskytnuté „alternatívne fakty“ o konflikte v Mariupole. Web Ukrajinska pravda v tejto súvislosti citoval vyjadrenie hlavnej správy rozviedky (GUR) ukrajinského ministerstva obrany, ktorá uviedla, že „špeciálne vyškolení ‚svedkovia‘ budú napríklad opisovať, ako ukrajinskí obrancovia údajne bombardovali mesto a sami zabíjali miestnych obyvateľov“.

Predstavitelia GUR poznamenali, že toto „novinárske turné“ bude pokračovaním série ruských dezinformácií o dianí na Ukrajine, ktorých cieľom je, aby ruské sily preniesli vinu za svoje zločiny na Ukrajinu. GUR v tejto súvislosti deklaroval, že prípady „Jarošovej vizitky“ a údajne ukrižovaného chlapca v Donbase „sa menia na samozničenie Buče a Mariupola“.

„Jarošova vizitka“ mala v roku 2014 poslúžiť ako dôkaz účasti krajne pravicového Pravého sektora na streľbe v meste Sloviansk, čo táto formácia rozhodne odmietla. Internetom sa následne šírili vtipy a mémy založené na tom, že autá útočníkov úplne zhoreli, ale ich osobné veci – vrátane vizitky – zostali nedotknuté.

Práve tento fakt sa v internetovom priestore stal inšpiráciou pre sériu mémov zosmiešňujúcich ruskú mediálnu propagandu a proruských separatistov z Ukrajiny. V mediálnom a internetovom prostredí stále žije aj príbeh z roku 2014 o malom ruskom chlapcovi, ktorého podľa nepodložených tvrdení ruských médií údajní ukrajinskí „fašisti“ ukrižovali v centre Slovianska pred očami jeho matky.

Mariupol je momentálne dejiskom najhoršej humanitárnej krízy na Ukrajine, pretože ho už niekoľko týždňov ostreľujú a bombardujú ruské jednotky. Mesto však stále odoláva úplnej okupácii. Toto donedávna prosperujúce prístavné mesto sa nachádza na mieste, ktoré je pre Rusko strategicky dôležité. Jeho dobytím by sa totiž vytvoril pozemný koridor medzi anektovaným Krymom a oblasťou, ktorú ovládajú proruskí separatisti vo východnom Donbase. (news.sky.com, pravda.com.ua, tas­r)

14:03 Nemecký parlament vo štvrtok veľkou väčšinou hlasov podporil dodávky ťažkých braní ukrajinskej armáde, ktorá sa už 64. deň bráni voči ruskej vojenskej agresii. Poslanci Spolkového snemu (Bundestagu) schválili uznesenie, ktoré predložila trojica strán vládnucej koalície sociálnodemokra­tického kancelára Olafa Scholza spoločne s opozičnými konzervatívcami. Za hlasovalo 586 zákonodarcov, 100 bolo proti a sedem sa zdržalo.

Tento krok potvrdzuje zmenu doterajšieho prístupu nemeckej vlády k vyzbrojovaniu Ukrajiny. Berlín už pred dvoma dňami oznámil, že Kyjevu poskytne nemecké protilietadlové tanky Gepard.

Schválený dokument vyzýva Nemecko na „urýchlenie dodávok účinných a komplexných zbraňových systémov vrátane ťažkých zbraní“. Takéto zbrane by mal Berlín podľa nemeckých poslancov posielať buď priamo, alebo nepriamo prostredníctvom dodávok výzbroje východoeurópskym krajinám, ktorá nahradí ich vybavenie poskytnuté ukrajinskej armáde.

Nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová v utorok oznámila, že Berlín umožní dodávku 50 samohybných protilietadlových systémov typu Gepard na Ukrajinu. Zbrojárska firma Krauss-Maffei Wegmann podľa nej „dostane zelenú“, aby dodala tieto systémy zo zásob nemeckých ozbrojených síl.

Nemecko sa dlhodobo stavalo proti vývozu zbraní do oblastí konfliktov a doposiaľ Ukrajine posielalo len obrannú výzbroj. Zmenu nemeckého prístupu privítal aj americký minister obrany Lloyd Austin.

Nemecký kancelár Scholz čelil v posledných týždňoch kritike doma i v zahraničí pre svoj dosiaľ váhavý postoj k dodávkam ťažkých zbraní, ako sú tanky či húfnice, ktoré by pomohli Kyjevu lepšie odrážať útoky ruských inváznych vojsk. Scholz svoj zdržanlivý postoj obhajoval tvrdením, že je potrebné vyhnúť sa priamej konfrontácii s Ruskom. (tasr, afp)

12:56 Západ otvorene pobáda Kyjev k tomu, aby používal dodávané zbrane k napádaniu Ruska, vyhlásila vo štvrtok hovorkyňa ruskej diplomacie Marija Zacharovová. Rusko podľa nej na ďalšie provokovanie Ukrajiny k úderom proti vojenským objektom na ruskom území tvrdo odpovie. Predstaviteľ ukrajinskej prezidentskej kancelárie vzápätí zdôraznil, že Ukrajina má právo sa ruskej agresii brániť, a to aj útoky na ruské vojenské základne a sklady. Vyzbojovanie Ukrajiny ohrozuje bezpečnosť Európy, varoval Kremeľ.

Briansk, požiar, Tweeter Čítajte viac Brániť sa môžeme aj v Rusku, odkazuje Kyjev Moskve

11:51 Britský minister obrany Ben Wallace vo štvrtok označil ruského prezidenta Vladimira Putina za „etnického nacionalistu“, ktorý mal dlhodobo v pláne napadnúť susednú krajinu, a prirovnal ho k rakovinovému nádoru na ukrajinskom území. TASR správu prevzala od britskej spravodajskej stanice Sky News. „Je zrejmé, že existujú aj skupiny ďalších rusky hovoriacich ľudí, o ktorých (Putin) uvažuje potenciálne rovnako ako nacisti v druhej svetovej vojne – že vlastní týchto ľudí,“ povedal Wallace.

Šéf britského rezortu obrany si myslí, že Putin sa snaží „takmer v zúfalstve“ rozšíriť konflikt prostredníctvom vyhrážok či potenciálnymi útokmi pod falošnou vlajkou v moldavskom separatistickom regióne Podnestersko. Wallace uviedol, že zatiaľ nie je známe, kto stojí za tohtotýždňovými útokmi v tejto oblasti, ale ak by to bolo Rusko, išlo by z jeho strany o „strategickú chybu“. Britský minister obrany dodal, že Putin sa teraz môže usilovať o udržanie oblastí, ktoré ruská armáda okupuje, a „byť len rakovinovým nádorom na Ukrajine“.

Západní spojenci musia podľa Wallacea pomôcť Kyjevu vytlačiť Rusov z ukrajinského územia. Šéf britského rezortu obrany naznačil, že Spojené kráľovstvo by mohlo Ukrajinu podporiť aj pri pokuse získať späť územie Krymu, ktoré v roku 2014 anektova­lo Rusko.

10:14 Západ musí zdvojnásobiť dodávky ťažkých zbraní aj vojenskej leteckej techniky na Ukrajinu. Vyhlásila to v stredu britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová, informuje TASR podľa správy spravodajskej stanice Sky News.

Trussová uviedla, že medzinárodná architektúra, ktorá mala zaručiť mier a prosperitu na Ukrajine, zlyhala pri útoku „zúfalého gaunera“, a preto teraz musí Ukrajina dostať to, čo potrebuje, aby mohla „Rusko vytlačiť“ zo svojho územia.

„Vojna na Ukrajine je našou vojnou – je to každého vojna, pretože víťazstvo Ukrajiny je strategickým imperatívom pre nás všetkých,“ povedala Trussová. Dodala, že Západ musí Ukrajine dodať viac ťažkých zbraní, tankov, ale i bojové lietadlá.

„Niektorí tvrdia, že by sme nemali Ukrajine poskytovať ťažké zbrane, pretože by sme tým mohli vyprovokovať niečo ešte horšie. Ale môj názor je, že nečinnosť by bola najväčšou provokáciou. Toto je čas na odvahu, nie na opatrnosť,“ dodala šéfka britského rezortu diplomacie.

9:21 Ruská vojenská agresia spôsobila na Ukrajine škody už za približne 600 miliárd dolárov, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. TASR správu prevzala vo štvrtok z denníka The Guardian.

Zelenskyj sa zverejnil tento predbežný odhad vojnových škôd na stredajšom stretnutí s miestnymi a regionálnymi predstaviteľmi venovanom povojnovej rekonštrukcii Ukrajiny. Od začiatku ruskej invázie bolo podľa neho na Ukrajine zničených alebo poškodených viac než 32 miliónov metrov štvorcových obytných priestorov a vyše 1500 vzdelávacích a 350 zdravotníckych zariadení.

Ruskom rozpútaná vojna podľa Zelenského spôsobila Ukrajincom aj obrovské ekonomické straty, keďže boli zdevastované stovky podnikov. Zničených alebo poškodených bolo aj približne 2500 kilometrov ciest a 300 mostov.

„A nejde pritom len o štatistiky. Hovorím o Mariupole, Voľnovache, Ochtyrke, Černihive, Boroďanke a ďalších desiatkach našich miest a obcí,“ povedal Zelenskyj.

9:11 Tri milióny utečencov od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu prekročili poľské hranice, oznámila dnes pohraničná stráž na twitteri. V stredu ich bolo približne 24 800, o 16 percent viac ako predchádzajúci deň, dodala.

Pohraničná stráž podľa agentúry PAP tiež zaznamenala, že od 24. februára, keď ruská invázia začala, odcestovalo z Poľska na Ukrajinu 904-tisíc ľudí.

Medzi utečencami podľa doterajších správ prevažujú ženy a deti, zatiaľ čo na Ukrajinu sa vracajú hlavne muži schopní zapojiť sa do obrany krajiny.

8:31 Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) vytvára medzinárodný tím expertov, ktorý by mal koordinovať evakuáciu civilistov z oceliarní Azovstaľ v juhoukrajinskom meste Mariupol. Tím OSN by mal pri takejto evakuácii, ak sa ju vôbec podarí uskutočniť, spolupracovať s Medzinárodným výborom Červeného kríža (MVČK). TASR správu prevzala od agentúry AP.

Oceliarne Azovstaľ sú posledným miestom organizovaného ukrajinského odporu v Mariupole proti presile ruských inváznych síl. Podľa AFP sa v podzemných bunkroch pod oceliarňami, takmer úplne zničenými v dôsledku ruských útokov, stále ukrýva asi 2000 ukrajinských vojakov a 1000 civilistov.

„Ruský prezident v princípe súhlasil so zapojením OSN a MVČK do evakuácie civilistov z oceliarní Azovstaľ v Mariupole,“ uviedol Stéphane Dujarric, hovorca generálneho tajomníka OSN Antónia Gutteresa po utorkovom stretnutí šéfa OSN s Vladimirom Putinom.

8:09 Ruská armáda zosilňuje svoju ofenzívu na Ukrajine, najväčšiu aktivitu vyvíja na východe a severovýchode krajiny, oznámil dnes ukrajinský generálny štáb. Ruské jednotky svoje sily sústredia najmä v smere na Izjum a pokračujú v ostreľovaní Charkova. V Čiernom mori sa teraz nachádza zhruba 20 plavidiel ruského námorníctva vrátane ponoriek, uviedlo britské ministerstvo obrany na twitteri.

„Aj napriek hanebnej strate výsadkovej lode Saratov a krížnika Moskva si ruská čiernomorská flotila udržala schopnosť zasiahnuť ukrajinské pobrežné ciele,“ napísala britská vojenská rozviedka. V rannom hlásení poznamenala, že pre iné, než turecké vojnové plavidlá je aj naďalej uzavretá úžina Bospor a Rusko teda nemá ako nahradiť raketový krížnik Moskva, ktorý bol potopený v polovici apríla.

Ruské sily však pokračujú s ostreľovaním zo zeme aj zo vzduchu. Podľa ukrajinského generálneho štábu ruská armáda prevelila vzdušné sily a 500 jednotiek techniky k Izjumu. Predchádzajúca analýza amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) uviedla, že práve pri tomto meste južne od Charkova ťaží ruský postup zo stavu ukrajinských obranných pozícií, ktoré nie sú tak dobre pripravené, ako na donbaskom fronte.

V smere na Doneck ruské jednotky pokračujú v ostreľovaní pozdĺž línie dotyku v snahe obkľúčiť ukrajinské sily. Intenzívna paľba pokračuje aj na dediny Marjinka a Očeretyn.

8:02 Maďarsko pristúpilo na platobné podmienky Moskvy na odber ruského plynu, potvrdil americkej televízii CNN minister zahraničných vecí Péter Szijjártó. Maďarsko podľa neho nemá alternatívne možnosti, ako si zaistiť energetické zdroje alebo trasy, ktoré by krajine umožnili v najbližších rokoch ukončiť dovoz z Ruska. Szijjártó už skôr uvádzal, že jeho krajina nepodporí žiadnu podobu európskych sankcií, ktorá by sa týkala ruskej ropy a plynu.

„Z Ruska pochádza 85 percent našich dodávok plynu a 65 percent našich dodávok ropy. Prečo? Pretože to určuje infraštruktúra. Nie je to sranda, my sme si túto situáciu nevybrali,“ poznamenal Szijjártó. Od ruskej invázie na Ukrajinu krajiny Európskej únie v niekoľkých etapách sprísnili svoje sankcie voči Moskve, teraz diskutujú o zákaze dovozu energetických surovín. Maďarsko patrí medzi tých niekoľko štátov únie, ktoré sa proti podobnému kroku stavajú, hlavne s ohľadom na podobu vlastnej energetiky a ekonomiky.

7:18 Poľsko požiadalo Európsku úniu o finančné prostriedky na starostlivosť o milióny vojnových utečencov zo susednej Ukrajiny.

Poľský premiér Mateusz Morawiecki, ktorého v noci na štvrtok citovala tlačová agentúra DPA, pre nemecké médiá uviedol, že jeho krajina sa stará o zranených vojakov z Ukrajiny a otvorila svoju náruč pre 2,5 milióna utečencov.

Dodal, že Poľsko potrebuje peniaze na zvládnutie tohto úsilia, ale EÚ doteraz „neposkytla ani cent“. Turecko dostalo počas poslednej utečeneckej vlny miliardovú podporu, a takú si zaslúži teraz aj Poľsko, tvrdí Morawiecki.

6:34 Chersonská oblasť na Ukrajine, od marca okupovaná ruskými jednotkami, začne od 1. mája ako svoju menu používať ruský rubeľ, povedal ruskej agentúre RIA Novosti ruskými jednotkami dosadený predstaviteľ regiónu. Prechodné obdobie bude trvať nanajvýš štyri mesiace, potom tu ukrajinské hrivny prestanú platiť.

„Od 1. mája sa presúvame do rubľovej zóny,“ povedal Kirill Stremousov, podpredseda vojensko-civilnej správy regiónu. Po prechodnom období „prejdeme na výhradné vysporiadanie v rubľoch,“ dodal.

Rusko chce podľa Kyjeva v Chersone usporiadať referendum o vzniku novej odštepeneckej republiky podľa vzoru dvoch proruských separatistických útvarov na východe krajiny – Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky. Na začiatku tohto týždňa ruskí vojaci podľa ukrajinskej správy obsadili budovu radnice.

6:17 Spojené štáty tvrdia, že majú vierohodné informácie o tom, že ruská armáda zastrelila Ukrajincov, ktorí sa pokúsili vzdať sa v Doneckej oblasti. V stredu to podľa stanice CNN na pôde OSN povedala zvláštna vyslankyňa USA pre medzinárodnú trestnú spravodlivosť Beth van Schaacková. Násilie je podľa nej systematické a nie je výsledkom činov jednotlivcov.

„Teraz máme vierohodné informácie, že ruská vojenská jednotka operujúca v okolí Donecku popravila Ukrajincov, ktorí sa pokúšali vzdať, namiesto toho, aby ich vzala do väzby,“ povedala Van Schaacková. „Ak by to bola pravda, išlo by sa o porušenie základnej zásady vojnového práva: zákazu hromadnej popravy civilistov a bojovníkov, ktorí sú hors de combat (mimo boja) z dôvodu kapitulácie, zranení alebo iných foriem zneschopnenia,“ dodala.

USA majú podľa van Schaackovej aj vierohodné správy o mučení, o sexuálnom násilí na ženách a dievčatách a o ľuďoch zabitých na spôsob popravy so zviazanými rukami. Množstvo informácií podľa nej naznačuje, že „zverstvá nie sú výsledkom zbehlých jednotiek alebo jednotlivcov; skôr odhaľujú hlboko znepokojujúci vzorec systematického zneužívania vo všetkých oblastiach, kde sa ruské sily angažujú.“

6:14 Zhruba polovica z troch miliónov Ukrajincov, ktorí prišli do Poľska kvôli ruskej invázii do svojej vlasti, plánuje v krajine zostať, odhaduje poľská vláda. K záveru došla na základe dát telefónnych operátorov a analýzy pohybu migrantov, uviedla agentúra PAP.

V Poľsku sa teraz nachádzajú približne dva milióny utečencov, uviedol aj vládny splnomocnenec pre vojnových utečencov Pawel Szefernaker vo vysielaní televíznej stanice Polsat News. V Poľsku podľa neho chce zostať dlhší čas 1,5 až 1,6 milióna Ukrajincov. Krajina je podľa politika pripravená prijať ďalších ukrajinských utečencov, pokiaľ ruské útoky naberú na intenzite.

„Máme aj ľudí, ktorí Poľsko považujú za tranzit na ceste do iných krajín: Spojených štátov, Kanady alebo Británie,“ povedal Szefernaker.

Takmer 100-tisíc utečencov doteraz v Poľsku získalo prácu. Až 600-tisíc Ukrajincov žije v domácnostiach poľských hostiteľských rodín, spresnil Szefernaker. Predtým Varšava hovorila až o milióne Ukrajincov v podnájme.

5:30 Vojna na Ukrajine je vojnou nás všetkých a spojenci musia zdvojnásobiť svoje úsilie a poslať Kyjevu tanky a bojové lietadlá, vyhlásila v stredu večer britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová. V postoji k Rusku „je čas na odvahu a nie na opatrnosť,“ povedala šéfka diplomacie počas výročného o zahraničnej politike v sídle londýnskeho starostu Mansion House.

„Ťažké zbrane, tanky, lietadlá – siahnuť hlboko do našich zásob, zvýšiť výrobu. To všetko musíme urobiť,“ povedala Trussová.

Protiruské sankcie podľa nej oslavujú úspech, ale treba v nich ísť ešte ďalej a „zastaviť dovoz ropy a plynu raz a navždy“. Pomoc Ukrajincom je dôležitá, ale zároveň „musíme pohnať režim (ruského prezidenta Vladimira) Putina na zodpovednosť“. Trussová podľa agentúry AP označila Putina za „zúfalého darebáka“, ktorý rozvracia globálny poriadok a oklamal medzinárodné inštitúcie. Vyzvala na ich opätovné posilnenie a prehĺbenie globálnych aliancií.

Reakcia Západu na ruskú agresiu na Ukrajine musí vyslať jasnú správu, povedala Trussová. Tento signál je určený aj Číne. Skupina G7 má podľa ministerky ekonomické prostriedky prinútiť Čínu hrať podľa pravidiel.

„Ekonomický rast Číny nebude pokračovať, pokiaľ nebudú hrať podľa pravidiel. Čína potrebuje obchodovať s krajinami G7. My (skupina G7) predstavujeme približne polovicu svetovej ekonomiky. A máme na výber,“ povedala Trussová.

„Musíme predvídať hrozby v Indopacifiku a spolupracovať so spojencami, ako je Japonsko a Austrália, aby sme zaistili ochranu Tichomoria. Musíme zabezpečiť, aby sa demokracie ako Taiwan dokázali brániť,“ zaznelo podľa agentúry AFP v prejave.

5:25 Kanadskí zákonodarcovia v stredu jednomyseľne označili ruské pôsobenie na Ukrajine za „genocídu“. Poslanci uviedli, že existuje „dostatok dôkazov o systémových a rozsiahlych vojnových zločinoch proti ľudskosti“ páchaných Moskvou. O prijatí rezolúcie informovala agentúra Reuters. Kremeľ obvinenia dlhodobo odmieta, svoju inváziu na Ukrajinu označuje ako „špeciálnu vojenskú operáciu“.

Rezolúcia uvádza zoznam zločinov spáchaných ruskou armádou, vrátane úmyselného zabíjania ukrajinských civilistov, znesväcovania mŕtvol, nútenej deportácie ukrajinských detí, fyzické a psychické mučenie a znásilňovanie. Prijaté uznesenie nemá žiadne právne dôsledky.

Kanadský premiér Justin Trudeau na začiatku apríla vyhlásil, že je „naprosto správne“, že stále viac ľudí označuje ruské činy na Ukrajine za genocídu. Podporil tak obvinenia, ktoré o deň skôr vzniesol americký prezident Joe Biden.

Ukrajinský parlament 14. apríla schválil uznesenie, v ktorom označil počínanie ruskej armády na Ukrajine za genocídu a vyzval parlamenty, vlády a organizácie vo svete, aby urobili to isté. Podobnú rezolúciu už schválil napríklad parlament v Estónsku a Lotyšsku.

© Autorské práva vyhradené

744 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine
Flowers