157. deň: Moskva stopla Lotyšsku plyn. Rusi a Ukrajinci vyšetrujú masaker vo väznici

Ruský štátny exportér zemného plynu Gazprom v sobotu oznámil, že stopol dodávky tejto komodity do Lotyšska. Ukrajina aj Rusko spustili osobitné vyšetrovanie útoku na väznicu, kde zahynuli desiatky ľudí. Navzájom sa obviňujú zo zodpovednosti za tento útok.

30.07.2022 07:15 , aktualizované: 21:28
ukrajina Foto:
Fotoreportér Jevgenij Maloletka uteká v piatok 29. júla 2022 pred požiarom na pšeničnom poli počas misie po ruskom ostreľovaní, niekoľko kilometrov od ukrajinsko-ruských hraníc v Charkovskej oblasti na Ukrajine.
debata (697)

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 157. deň
  • Ukrajinci v Chersone zabili stovku ruských vojakov a zničili muničné sklady
  • Moskva i Kyjev vyšetrujú masaker vo väznici v Olenivke
  • Rusi stopli Lotyšom dodávky plynu
  • Pred vojnou utieklo na Slovensko už takmer 650-tisíc ľudí
  • Ukrajina pred zimou ide z Donecka evakuovať 220-tisíc ľudí
  • CNN: Moskva zmobilizovala 30-tisíc dobrovoľníkov
  • Rusko zakázalo na svoje územie vstup 32 Novozélanďanom

VIDEO: Masaker vo väznici. Zábery ruskej televízie z Olenivky.

Video
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj...
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj...
+5Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj...

21:27 V závere prípravného zápasu medzi futbalistami Evertonu a Dynamom Kyjev dostal v drese anglického tímu príležitosť aj fanúšik Paul Stratton. Klub ho týmto spôsobom odmenil za pomoc ukrajinským utečencom, ktorým bývalý policajt niekoľko dní pomáhal na ukrajinsko-poľských hraniciach.

Tréner Evertonu Frank Lampard poslal Strattona na ihrisko krátko pred záverom zápasu za stavu 3:0. Kouč ho nechal kopať jedenástku, ktorú hlavný rozhodca nariadil napriek tomu, že nedošlo k žiadnemu porušeniu pravidiel. Stratton z bieleho bodu prekonal brankára Ruslana Nešchereta, ktorý ani nemal záujem zmariť jeho pokus. V platnosti však zostalo pôvodné skóre 3:0.

20:24 Vojenská pomoc smerovaná Ukrajine nie je charita ale nevyhnutnosť pre dlhodobú bezpečnosť v Európe. Uviedol to ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v príspevku zverejnenom v denníku The New York Times.

Kuleba vo svojom článku uviedol, že západné krajiny musia posilniť ukrajinskú armáda, a to zrýchlením dodávok moderných delostreleckých zbraní a obrnených vozidiel.

Šéf ukrajinskej diplomacie tiež poďakoval Spojeným štátom a americkému ministrovi zahraničných vecí Antonymu Blinkenovi za bezpečnostnú aj inú pomoc poskytnutú Ukrajine.

„Predsa však chcem spresniť: Vojenská pomoc Ukrajine nie je charita. Je to nevyhnutná investícia do dlhodobej bezpečnosti v Európe,“ napísal Kuleba.

Podľa ministra vzíde Ukrajina z vojny ako jedna z najschopnejších vojenských síl v Európe. „Po odrazení ruskej invázie bude ukrajinská armáda chrániť bezpečnosť a stabilitu v Európe a chrániť demokraciu pred akýmkoľvek autoritárskym zásahom,“ dodal Kuleba.

19:28 Moskva sa po celom Rusku snaží sformovať prápory dobrovoľníkov, ktorých by mohla nasadiť do bojov na Ukrajine. Vojenské skúsenosti sa pritom pri nábore do armády nie vždy vyžadujú. Podľa analytikov tak Kremeľ mohol zmobilizovať viac ako 30-tisíc dobrovoľníkov na doplnenie oddielov preriedených piatimi mesiacmi vojny. Informuje o tom portál CNN.

Ukrajina, vojna na Ukrajine, Mariupol Čítajte viac Ruské úrady ponúkajú prémie dobrovoľníkom bojujúcim na Ukrajine, píše ruský web

Aký vplyv tieto prápory dobrovoľníkov môžu mať, je však otvorenou otázkou. „Krátky výcvik pravdepodobne nezmení dobrovoľníkov bez skúseností na efektívnych vojakov," uviedla výskumníčka amerického Inštitútu pre štúdium vojny Kateryna Stepanenková.

19:04 Ukrajinskí predstavitelia odsúdili výzvu ruskej ambasády na obesenie bojovníkov ukrajinského pluku Azov, informovala agentúra AFP. Kyjev tak reagoval na príspevok ruského veľvyslanectva v Londýne, ktoré na twitteri vyzývalo k ponižujúcej smrti ukrajinských zajatcov.

„Bojovníci pluku Azov si zaslúžia popravu, ale nie popravnou čatou, ale obesením, pretože to nie sú skutoční vojaci. Zaslúžia si ponižujúcu smrť,“ napísalo v piatok večer ruské veľvyslanectvo na twitteri. Sociálna sieť príspevok následne skryla, pretože podľa nej porušuje pravidlá týkajúce sa nenávistných prejavov, ale úplne ho nezmazala, pretože môže byť „potenciálne zaujímavý pre verejnosť“.

„Prečítajte si to, až vám budú hovoriť, že Rusko by nemalo byť izolované. Nie je rozdiel medzi tým, keď ruskí diplomati vyzývajú k poprave ukrajinských zajatcov, a tým, keď to robia ruskí vojaci v Olenivke. Všetci sa podieľajú na týchto vojnových zločinoch a musia byť pohnaní na zodpovednosť,“ uviedol na twitteri hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Oleh Nikolenko.

Kyjev odsúdil vyjadrenie ruskej ambasády deň po útoku na väznicu v obci Olenivka v Doneckej oblasti, pri ktorom pravdepodobne zahynuli desiatky ukrajinských vojnových zajatcov, vrátane príslušníkov pluku Azov. Z útoku na väzenie sa vzájomne obviňujú obe strany konfliktu.

Azovský pluk sa vyznamenal pri obrane Mariupolu, strategického prístavu na juhovýchode Ukrajiny. Po dlhých týždňoch obliehania a odporu v oceliarňach Azovstal sa v máji ruskej armáde vzdalo asi 2500 ukrajinských bojovníkov.

**17:52 Rusko zakázalo na svoje územie vstup 32 novozélandským predstaviteľom a novinárom. Ide o reakciu na obdobné opatrenie, ktoré prijal v rámci odpovede na ruskú inváziu na Ukrajinu Nový Zéland. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

Medzi osobami, na ktoré Rusko v sobotu uvalilo sankcie, je aj starosta novozélandského hlavného mesta Wellington Andrew Foster, starosta najväčšieho novozélandského mesta Auckland Phil Goff a novinárky Kate Greenová a Josie Paganiová.

Toto opatrenie bolo prijaté „v reakcii na sankcie zavedené novozélandskou vládou, ktoré čoraz viac ovplyvňujú ruských občanov,“ uvádza ruský rezort diplomacie vo vyhlásení.

Po tom, čo ruská armáda 24. februára vpadla na Ukrajinu, uvalili západné krajiny na Rusko bezprecedentné sankcie, na ktoré Moskva zväčša odpovedala recipročne.

V apríli zakázalo Rusko vstup na svoje územie i novozélandskej premiérke Jacinde Ardernovej, pripomína AFP.

17:36 Ukrajina pred začiatkom vykurovacej sezóny vyhlási povinnú evakuáciu obyvateľov z neokupovaných častí Doneckej oblasti.

mariupoľ Čítajte viac Zelenskyj nariadil povinnú evakuáciu státisícov obyvateľov Donecka

15:22 Jeden človek zomrel a šiesti utrpeli zranenia pri ruskom bombardovaní, ktoré v sobotu ráno zasiahlo Mykolajivskú oblasť na juhu Ukrajiny. Oznámil to gubernátor oblasti Vitalij Kim. Gubernátor uviedol, že bombardovanie spôsobilo „významné škody" na výškových budovách.

Ruský útok nasledoval deň po tom, ako piati ľudia v Mykolajivskej oblasti zomreli a 14 boli zranení, keď kazetová munícia zasiahla zástavku verejnej dopravy. Informuje o tom portál Sky News.

14:53 Šéf britskej rozviedky MI6 Richard Moore na twitteri napísal, že Rusku „dochádza energia“. Moore svoj krátky komentár pripojil k príspevku britského ministerstva obrany, ktoré uviedlo, že ruská vláda je čím ďalej zúfalejšia a že Rusko od začiatku invázie na Ukrajine stratilo už tisíce vojakov.

Ukrajinskí činitelia tento týždeň podľa serveru The Guardian oznámili, že začala operácia s cieľom oslobodiť Cherson. Ruské jednotky vyzvali, aby mesto opustili, vzdali sa, alebo sa pripravili na to, že budú zničené.

13:15 Pri najnovších ruských útokoch na ukrajinské mestá ležiace v blízkosti frontovej línie zahynul najmenej jeden človek a bola zasiahnutá tiež škola v Charkove, vyplýva z vyjadrení viacerých ukrajinských predstaviteľov.

V noci na sobotu boli podniknuté dva útoky na juhoukrajinské mesto Mykolajiv. Podľa tamojšieho starostu Olexandra Senkeviča zasiahli rakety pri útokoch dve obytné štvrte a v ich dôsledku zahynul jeden človek. Ďalších šesť ľudí utrpelo zranenia pri útoku, v dôsledku ktorého boli „rozbité okná a dvere a zničené balkóny“, napísal Senkeviča na Telegrame.

V posledných týždňoch je Mykolajiv ostreľovaný skoro každý deň. Ide totiž o najväčšie mesto v blízkosti frontovej línie v Chersonskej oblasti, ktoré má pod kontrolou ukrajinská armáda. V jeho blízkosti sú preto rozmiestnení ukrajinskí vojaci, ktorí sa usilujú o začatie protiofenzívy na juhu krajiny.

Kancelária ukrajinského prezidenta v tejto súvislosti oznámila, že ukrajinská armáda podnikla útoky na ruské vojenské sklady a pozície, ktoré sa nachádzajú za frontovou líniu v Chersonskej oblasti.

Ruská armáda zaútočila podľa miestnych úradov v sobotu ráno aj na druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov. Raketa, ktorá na mesto dopadla, zasiahla budovu vzdelávacieho zariadenia. Na mieste museli zasahovať hasiči pre požiar, ktorý po útoku vznikol. Neboli však hlásené žiadne obete.

Charkov sa nachádza na severovýchode Ukrajiny v blízkosti ruských hraníc a často je ostreľovaný ruskými vojakmi, ktorí sú rozmiestnení neďaleko, píše AFP.

V sobotu prišlo k útoku aj na mesto Sloviansk v Doneckej oblasti, ktoré je jedným z hlavných cieľov ruskej armády. Pri útoku bola zničená autobusová zastávka. Obete podobne ako v Charkove hlásené neboli.

**12:30 Ruskom dosadané úrady na najnovších okupovaných územiach na juhu Ukrajiny sú pod tlakom a pravdepodobne sa pripravujú na usporiadanie referenda o pripojení k Rusku koncom tohto roka. Uviedlo to v sobotu ráno britské ministerstvo obrany vo svojej pravidelnej správe o situácii na Ukrajine. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

„Miestne úrady pravdepodobne nútia miestnych obyvateľov, aby zverejnili osobné údaje na zostavenie voličských zoznamov,“ uviedol rezort obrany.

Ukrajine sa podľa ministerstva podarilo odraziť menšie ruské útoky na frontovej línii pri Doneckej oblasti na východe krajiny. Zároveň ruské jednotky v Chersonskej oblasti pravdepodobne postavili dva pontónové mosty a spustili systém prepravy, čím sa snažia kompenzovať nedávno poškodené mosty v okolí, dodáva britský rezort obrany.

12:01 Poľský prezident Andrzej Duda ratifikoval vstup Fínska a Švédska do Severoatlantickej aliancie.

Andrzej Duda Čítajte viac Poľský prezident Duda odobril vstup Fínska a Švédska do NATO

11:11 Hraničnými priechodmi prešlo vo piatok 3 470 ľudí z Ukrajiny. Z toho bolo 721 mužov, 2053 žien a 696 detí. O dočasné útočisko požiadalo 147 žiadateľov. Zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hranicu 3 542 osôb, informovalo o tom ministerstvo vnútra.

Celkový počet osôb, ktoré vstúpili na územie SR od vypuknutia vojny na Ukrajine, je 649 690. Počet udelených dočasných útočísk predstavuje 87 621. Zo Slovenska na Ukrajinu odišlo od začiatku vojny 406 129 osôb.

10:28 Ukrajinská armáda uviedla, že pri svojej protiofenzíve v Chersonskej oblasti zabila v piatok viac ako stovku vojakov, zničila sedem tankov a dva muničné sklady. Železničná doprava cez rieku Dneper bola prerušená, čo by mohlo ďalej skomplikovať zásobovanie ruských vojakov na západ od rieky, oznámilo podľa agentúry Reuters južné veliteľstvo ukrajinských síl.

Ruskojazyčná verzia spravodajského servera BBC News uvádza, že v Chersonskej oblasti sú len tri prechody cez Dneper – Antonivský automobilový most, ktorý bol zničený v stredu, Antonivský železničný most a hrádza Kachovskej priehrady.

Agentúra Reuters uviedla, že nebola schopná správy Ukrajincov nezávisle potvrdiť.

Generálny štáb ukrajinskej armády dnes na svojej facebookovej stránke uviedol, že najaktívnejšie boje sa ďalej vedú na východe Ukrajiny. Ruskí vojaci sa snažia vykonávať útočné operácie z rôznych smerov, ale neúspešne, konštatoval štáb vo svojom pravidelnom rannom zhrnutí. Ruské ostreľovanie je hlásené okrem iného v smere na Bachmut, Slovjansk a Avdijivku.

**9:51 Ruský štátny exportér zemného plynu Gazprom v sobotu oznámil, že stopol dodávky tejto komodity do Lotyšska, členskej krajiny Európske únie, informuje o tom Deutsche Welle. Energetický gigant obvinil Lotyšsko z porušenia podmienok na odber plynu.

Energy Europe Pipelines plynovody plyn potrubie Čítajte viac Lotyši zaplatili v eurách, nie v rubľoch. Rusi im zastavujú plyn

Gazprom takto reagoval na piatkové oznámenie lotyšskej energetickej firmy Latvijas Gaze, že za plyn z Ruska zaplatí v eurách a nie v rubľoch, pripomína DW.

„Dnes Gazprom pozastavil dodávky plynu do Lotyšska… z dôvodu porušenia podmienok" nákupu, uviedol Gazprom na svojom účte na sociálnej sieti Telegram.

9:35 Podmienky cestovania pre odídencov z Ukrajiny so zdravotným postihnutím sú podľa komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzany Stavrovskej diskriminačné. Požiadala preto ministrov práce a dopravy o zmenu podmienok ich cestovania. Ministerstvo dopravy a výstavby (MDV) SR pre TASR reagovalo, že k cestujúcim so zdravotným postihnutím pristupuje rovnako bez ohľadu na to, z akej krajiny pochádzajú.

Štát by mal podľa Stavrovskej umožniť odídencom z Ukrajiny s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP) naďalej cestovať zadarmo alebo im aspoň poskytnúť zľavu. „Odídenci z Ukrajiny zo zdravotným postihnutím sa buď nemôžu zamestnať pre svoje zdravotné postihnutie, alebo ak sa aj môžu zamestnať a prácu si hľadajú, na čo tiež máme podnety, nachádzajú si ju oveľa ťažšie, pretože ponúk práce pre ľudí so zdravotným postihnutím je vo všeobecnosti málo,“ vysvetlila.

Od 1. júla nemôžu odídenci z Ukrajiny cestovať na Slovensku bezplatne neobmedzene vrátane osôb so zdravotným postihnutím. „Pripomíname, že všetci občania Ukrajiny majú nárok na bezplatnú prepravu počas prvých piatich dní odo dňa vydania dokladu Slovak Help a ďalších päť dní po získaní statusu odídenca, to sa týka aj osôb s ťažkým zdravotným postihnutím,“ priblížila pre TASR Miriama Švikruhová z odboru komunikácie MDV.

06-shutterstock 663728050 Čítajte viac Pre aké problémy najčastejšie vyhľadajú zdravotnícku pomoc utečenci z Ukrajiny?

Držitelia prvého vydania dokladu o dočasnom útočisku majú podľa úradu komisára naďalej zadarmo prepravu do zamestnania, ale len počas prvých 60 dní odo dňa, keď bol doklad vydaný. Výnimku z päťdňového obmedzenia bezplatných služieb majú žiaci materských, základných a stredných škôl s dokladom o dočasnom útočisku spolu s jednou sprevádzajúcou osobou. Rovnako bezplatnú prepravu vo vlakoch majú seniori nad 62 rokov.

Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím zároveň eviduje podnety, podľa ktorých niektorí Ukrajinci ešte stále nezačali dostávať finančné príspevky zohľadňujúce ich zdravotné postihnutie. „Tie im mali začať vyplácať medzinárodné organizácie od mája 2022, hoci to štát ohlásil ešte koncom apríla,“ spresnil úrad, podľa ktorého informácií by sa k týmto príspevkom mali Ukrajinci dostať do konca júla. Termín spustenia vyplácania mal byť predĺžený pre nastavovanie procesov a posudzovanie odkázanosti žiadateľov.

8:51 Americká veľvyslankyňa pri OSN Linda Thomasová Greenfieldová vyhlásila, že už nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že Rusko má v úmysle rozobrať Ukrajinu a „úplne ju vymazať z mapy sveta“. Informácie priniesla v sobotu tlačová agentúra AP.

Thomasová Greenfieldová pred Bezpečnostnou radou OSN povedala, že Spojené štáty pozorujú čoraz viac náznakov, že Rusko kladie základy pre pokus o anektovanie východoukrajinských oblastí, Doneckej a Luhanskej, ako aj južnej Chersonskej a Záporožskej. Podľa veľvyslankyne v okupovaných oblastiach tiež Moskva dosadzuje svojich „nezákonných predstaviteľov s cieľom usporiadať tam falošné referendá alebo nariadiť dekrétmi pripojenie k Rusku“.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov „dokonca vyhlásil, že toto je vojnový cieľ Ruska“, dodala Thomasová Greenfieldová.

Lavrov v nedeľu na summite Ligy arabských štátov (LAŠ) v egyptskej Káhire povedal, že celkovým cieľom Moskvy na Ukrajine je oslobodiť jej ľud od „neprijateľného kyjevského režimu“.

8:22 Ruské jednotky pravdepodobne postavili v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny dva provizórne mosty a spustili na rieke Dneper prevoz. Snažia sa tým kompenzovať stratu troch kľúčových mostov, ktoré zničila ukrajinská armáda, informovalo v sobotu ráno britské ministerstvo obrany. Podľa neho sa Rusko snaží posilniť kontrolu nad okupovaným územím a ustanoviť tam civilné orgány, ktorých úlohou je usporiadať referendum o pripojení týchto oblastí k Rusku.

Vo svojej štvrtkovej analýze britské ministerstvo obrany informovalo, že ukrajinské delostrelectvo poškodilo svojimi útokmi tri strategické mosty na rieke Dneper, a tým takmer odrezalo mesto Cherson od ďalších oblastí okupovaných ruskou armádou.

„V Chersonskej oblasti ruskej sily veľmi pravdepodobne postavili dva pontónové mosty a spustili prevozný systém, čím reagovali na fakt, že okolité mosty boli zničené pri nedávnych útokoch,“ uviedlo britské ministerstvo obrany. Podľa neho sa Ukrajincom podarilo odraziť niekoľko menších útokov na frontovej línii v Donecku.

Rusko sa podľa Londýna tiež snaží posilniť kontrolu nad civilným obyvateľstvom žijúcim na okupovaných územiach. „Ruskom dosadené úrady sú veľmi pravdepodobne pod rastúcim tlakom Moskvy, aby konsolidovali kontrolu nad oblasťou a neskôr v tomto roku usporiadali referendá o pripojení k Rusku,“ uviedlo britské ministerstvo obrany.

Ukrajinskí činitelia tento týždeň podľa serveru The Guardian oznámili, že začala operácia s cieľom oslobodiť Cherson. Ruské jednotky vyzvali, aby mesto opustili, vzdali sa, alebo sa pripravili na to, že budú zničené.

7:15 Ukrajinská generálna prokuratúra začala predbežné vyšetrovanie útoku, pri ktorom údajne zahynuli desiatky ukrajinských vojnových zajatcov, cituje denník The Guardian agentúru Reuters. Uviedla, že "okupanti zaútočil na územie nápravnej kolónie č. 120“ pri útoku, pri ktorom bolo zranených aj 130 ľudí.

Na sieti Telegrame zverejnili vyhlásenie aj vojenské sily samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR):

„Ruský vyšetrovací výbor Ruska začal trestné stíhanie pre trestný čin podľa článku 356 Trestného zákona Ruskej federácie v súvislosti s útokom ukrajinských nacionalistov v ústave na výkon väzby v obci Olenivka v DĽR. Miesto činu momentálne obhliadajú vyšetrovatelia. Ruský vyšetrovací výbor prijme opatrenia na zistenie všetkých okolností incidentu a ukrajinských nacionalistov zapojených do tohto zločinu.“

Obe strany obvinili druhú z vykonania útoku na území ovládanom Ruskom podporovanými separatistami.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok neskoro večer oznámil, že útok na väznicu na separatistami ovládanom východe krajiny, kde sú zadržiavaní ukrajinskí vojaci, bol „plánovaným a úmyselným vojnovým zločinom Ruska“ a vyžiadal si vyše 50 životov. Podľa prezidenta je na to dostatok dôkazov. Správu priniesla tlačová agentúra AFP.

„Dnes som dostal informáciu o útoku okupantov na Olenivku (lokalita väznice) v Doneckej oblasti. Je to úmyselný ruský vojnový zločin, úmyselná masová vražda ukrajinských vojnových zajatcov. Mŕtvych je viac než 50,“ povedal Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom príhovore.

Rusko a Moskvou podporovaní separatisti predtým v piatok obvinili z útoku na väzenie ukrajinskú armádu s tým, že zahynuli desiatky ľudí a množstvo ďalších utrpelo zranenia.

Ukrajina tieto obvinenia odmietla a vyhlásila, že útoky necieli na civilnú infraštruktúru, ani na vojnových zajatcov-bratov.

Ruská televízia odvysielala zábery, na ktorých boli zrejme zničené budovy väznice a pokrútené kovové postele. Zverejnila aj rozmazané zábery zrejme ľudských tiel.

VIDEO: Masaker vo väznici. Zábery ruskej televízie z Olenivky.

Video

Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že medzi zabitými a zranenými ukrajinskými vojnovými zajatcami boli aj členovia pluku Azov, ktorí dlhé týždne bránili oceliarne Azovstaľ v juhoukrajinskom prístavnom meste Mariupol.

Podľa Ruska ukrajinská armáda zasiahla väznicu v meste Olenivka salvovým raketovým systémom HIMARS, aké Kyjevu dodali USA. Rusko označuje bývalú polovojenskú jednotku Azov, ktorá mala v minulosti prepojenie na krajne pravicové skupiny, za neonacistickú organizáciu, pripomenula AFP.

Ukrajinský prezident Zelenskyj však v piatok vo večernom videopríhovore dôrazne tvrdil, že smrť desiatok zajatcov v Rusmi vedenej väznici dokazuje, že Rusko treba jasne z hľadiska práva označiť za štátneho podporovateľa terorizmu.

„Vyzývam predovšetkým Spojené štáty. Rozhodnutie je potrebné a je potrebné teraz,“ uviedol Zelenskyj podľa agentúry Reuters. Dodal, že OSN a Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK), ktoré by mali garantovať ochranu životov vojnových zajatcov, musia okamžite zareagovať.

Ukrajinské tajné služby označili smrtiaci útok za riadenú explóziu vo vnútri väznice s tým, že ju podnikli ruské sily.

„Explózie nastali v novopostavenej budove špeciálne určenej pre zajatcov z Azovstaľu,“ uviedla ukrajinská strana v piatkovom oznámení, z ktorého citovala agentúra DPA.

Ukrajinské tajné služby obvinili z explózie ruských žoldnierov z Vagnerovej skupiny a uviedli, že tá zorganizovala incident, aby pred blížiacou sa kontrolou zničila dôkazy o sprenevere počas výstavby väznice. Ruské ministerstvo obrany to poprelo.

697 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine