196. deň: Ukrajinské sily dobyli späť územie v Charkovskej oblasti, oznámil úspech Zelenskyj

23:16 Utorkové ostreľovanie poškodilo záložné elektrické vedenie v Záporožskej jadrovej elektrárni na Ukrajine. Podľa agentúry Reuters to v stredu uviedla Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE). Poškodenie jedného z troch záložných elektrických vedení nemalo žiadny bezprostredný vplyv, pretože elektráreň už bola odpojená od siete.

Z troch záložných elektrických vedení, ktoré spájajú Záporožskú elektráreň s neďalekou tepelnou elektrárňou, je teraz jedno poškodené a ďalšie dve sú odpojené. Odborníkov z MAAE o tom informoval ukrajinský personál, ktorý zariadenie obsluhuje.

Kyjev aj Moskva sa vzájomne obviňujú z ostreľovania areálu elektrárne a z útokov v jeho blízkosti. Obe strany zároveň odmietajú, že by na zariadenie útočili.

22:51 Ukrajinským silám sa v Charkovskej oblasti podarilo znovu dobyť niektoré miesta obsadené Ruskom. V dnešnom večernom prejave to podľa agentúry Reuters oznámil ukrajinský prezident Zelenskyj. O protiútoku na východe krajiny informovali už skôr ukrajinské aj ruské neoficiálne zdroje. Zelenskyj tiež poďakoval ukrajinským vojakom za úspešné údery proti jednotkám Moskvy na juhu Ukrajiny, kde Kyjev začal protiofenzívu.

„Tento týždeň máme dobré správy z Charkovskej oblasti,“ uviedol Zelenskyj. Bez toho, aby ich vymenoval, hovoril o obciach, „kam sa vrátila ukrajinská vlajka“. Väčšie detaily neposkytol. Je to prvýkrát, čo vysokopostavený ukrajinský činiteľ oficiálne spomenul ofenzívne operácie ukrajinských ozbrojených síl v Charkovskej oblasti, napísal ruskojazyčný server BBC.

O začatí ukrajinského protiútoku na strategicky významné mestá Balaklija písali rôzne neoficiálne zdroje na sociálnej sieti telegram. Z týchto informácií vyplýva, že ukrajinská armáda za posledné dva dni dosiahla na východnom fronte významný úspech a podarilo sa jej Balakliju obkľúčiť, píše BBC. Zároveň postupuje na severovýchod ku Kupjansku, najvýznamnejšiemu dopravnému uzlu neďaleko ruských hraníc, cez ktorý sú zásobované ruské sily na východe vrátane tých, ktoré útočia na Donbase.

21:40 Ukrajinské sily v rámci protiofenzívy na juhu krajiny dosahujú zisky, pričom majú ambiciózny cieľ obsadiť do konca roka väčšiu časť Rusmi okupovanej Chersonskej oblasti. Ukrajinskí predstavitelia pre televíziu CNN uviedli, že cieľom je získať aspoň všetko územie západne od rieky Dnipro, vrátane mesta Cherson ale aj mesta Nova Kachovka, pri ktorom sa nachádza dôležitá vodná elektráreň a kanál zásobujúci vodou polostrov Krym.

Terajšia ukrajinská ofenzíva na juhu je rozsiahla, čo bráni ruskej armáde koncentrovať sa v jednom bode. Okrem toho rastie počet sabotážnych operácií a útokov na proruských predstaviteľov na okupovaných územiach. Americkí predstavitelia pripustili, že ukrajinský cieľ opätovne získať Cherson do konca tohto roka je ambiciózny, ale stále je možný, ak budú Ukrajinci dosahovať pokrok v terajších operáciách.

21:08 Ruský prezident Putin spochybnil rozhodnutie udeliť Nobelovu cenu za mier Dmitrijovi Muratovovi, šéfredaktorovi ruského nezávislého denníka Novaja gazeta, ktorý tento týždeň prišiel o licenciu na svoju tlačenú verziu, pričom ho označil za „politické“. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Sme veľmi radi, že náš občan dostal Nobelovu cenu za mier, no podľa môjho názoru Nobelov výbor do značnej miery znehodnotil význam Nobelových cien v tejto humanitárnej oblasti,“ uviedol Putin na ekonomickom fóre v meste Vladivostok.

Šéf Kremľa dostal i otázky týkajúce sa odobratia licencie pre noviny Novaja gazeta, najvýznamnejší nezávislý ruský denník.

„Vieme o mnohých prípadoch, kedy sa rozhodnutia prijímajú výlučne pod vplyvom aktuálnej politickej situácie. A to tých, ktorí tieto rozhodnutia prijímali, nijako nectí,“ dodal šéf Kremľa, čím narážal najmä na udelenie Nobelovej ceny za mier v roku 2009 americkému exprezidentovi Barackovi Obamovi. Zároveň položil otázku, prečo vôbec Obama toto ocenenie dostal, keďže sa podľa Putina počas svojho funkčného obdobia „nezaslúžil o obranu mieru na svete“.

20:32 Troch mŕtvych a siedmich ťažko zranených si vyžiadalo ruské ostreľovanie dediny na juhu Ukrajiny. Ruské raketomety zasiahli stredisko, kde sa vydáva humanitárna pomoc, oznámila agentúra Ukrinform s odvolaním sa na oblastného gubernátora.

"Nepriateľ približne o 15.40 h ostreľoval z raketometu dvor na ulici Mieru v dedine Mala Tokmačka. Na dvore bolo osem civilistov, ktorí si prišli pre humanitárnu pomoc. V dôsledku ostreľovania päť ľudí utrpelo ťažké zranenia, odviezla ich rýchla pomoc. Traja ľudia boli zabití. Ostreľovanie pokračuje, "uviedol gubernátor Záporožskej oblasti Oleksandr Staruch. Gubernátor neskôr dodal, že počet ťažko zranených vzrástol na sedem.

20:00 Rusko od začiatku invázie na Ukrajinu násilím deportovalo stovky tisíc Ukrajincov do odľahlých oblastí Ruskej federácie. V stredu to vyhlásila veľvyslankyňa Spojených štátov pri OSN Linda Thomasová-Greenfieldová. Uviedla, že majú aj dôkazy.

Čítajte viac Rusi násilím deportovali do Ruska stovky tisíc Ukrajincov

18:36 Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková vyzvala ľudí bývajúcich na Rusmi okupovanom území okolo Záporožskej atómovej elektrárne, aby sa v záujme vlastnej bezpečnosti evakuovali na územie kontrolované ústrednou vládou v Kyjeve. Informuje o tom TASR podľa správy denníka The Guardian.

Mesto Enerhodar, na okraji ktorého sa nachádza jadrová elektráreň, sa podľa exilového starostu stalo terčom útokov ruských síl a v súčasnosti je bez elektriny.

Šéf Štátnej inšpekcie jadrového dozoru Ukrajiny (SNRIU) Oleh Korikov medzitým podľa televízie CNN vyhlásil, že Ukrajina v dôsledku zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácie zvažuje zastavenie prevádzky Záporožskej atómovej elektrárne.

Jadrovú elektráreň ovládajú od marca Rusi, ponechali v nej však ukrajinský personál. Za uplynulý mesiac sa elektráreň stala terčom opakovanej delostreleckej paľby, z ktorej sa vzájomne obviňujú Ukrajina a Rusko.

17:58 Pri meste Hola Prystaň v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny zničila tamojšia armáda plavidlo s ruskými okupantmi na palube. Na Facebooku o tom informovalo južné velenie ukrajinskej armády.

Čln s vojenským vybavením a vojakmi bol zničený počas ruského pokusu o vytvorenie alternatívneho priechodu, keďže neďaleký most v Novej Kachovke je v dosahu ukrajinských striel, čo ruským jednotkám znemožňuje jeho opravu.

16:57 Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan obvinil západné krajiny z inscenovania „provokácií“ voči Rusku, ktoré tak podľa jeho slov prinútili obmedziť dodávky energií do Európy.

Informuje o tom agentúra AFP, pričom pripomína, že Erdogan sa snaží udržiavať dobré pracovné vzťahy s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a zároveň zachovávať neutrálny postoj v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu, ktorej však dodáva zbrane aj bojové drony.

Turecký prezident povedal v stredu novinárom v Belehrade, kde je aktuálne na návšteve, že chápe Putinovo rozhodnutie zastaviť dodávky zemného plynu cez plynovod Nord Stream do Nemecka.

„Môžem veľmi jasne povedať, že postoj Západu – pričom nie je potrebné nikoho menovať – nepovažujem za správny. Ide totiž o politiku založenú na provokáciách… Pokiaľ sa budete snažiť viesť takúto provokačnú vojnu, nebudete schopní dosiahnuť potrebný výsledok,“ povedal Erdogan.

Turecký prezident sa v ostatnom čase pokúša využiť svoje otvorené vzťahy s Moskvou i Kyjevom na to, aby zorganizoval rozhovory medzi Putinom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, uvádza AFP. „Ako Turecko sme vždy udržiavali politiku rovnováhy medzi Ukrajinou a Ruskom. V tejto vyváženej politike budeme pokračovať,“ povedal v Belehrade.

16:46 Ruská vládnuca strana Jednotné Rusko navrhuje uskutočniť referendum o anexii okupovaných častí Ukrajiny 4. novembra.

„Bolo by to správne a symbolické“, ak by sa hlasovanie konalo 4. novembra, na ruský Deň národnej jednoty, vyhlásil v stredu na webe prokremeľskej strany Jednotné Rusko tajomník jej generálnej rady Andrej Turčak.

Ako ďalej uviedol, po hlasovaniach sa „Doneck, Luhansk a mnohé ďalšie ruské mestá konečne navrátia do svojho domovského prístavu… A ruský svet – teraz rozdelený formálnymi hranicami – bude znova jednotný“.

Hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby koncom augusta vyhlásil, že Rusko by mohlo už čoskoro začať s vyhlasovaním sfalšovaných referend v okupovaných oblastiach na Ukrajine, ktorých cieľom je nadobudnúť oficiálnu kontrolu nad týmito obsadenými územiami.

16:31 Existuje veľa dôvodov na presvedčenie, že ruská vojna na Ukrajine sa „neskončí v tomto roku". Povedal to hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj. Podľa jeho slov sa nedá vylúčiť nový útok na ukrajinské hlavné mesto Kyjev alebo útok z bieloruského územia.

Zalužnyj zároveň uviedol, že existuje riziko, že Moskva za „určitých okolností" použije taktické jadrové zbrane. Dodal, že nie je možné vylúčiť priame zapojenie hlavných mocností do „obmedzenej" jadrovej vojny". Informuje o tom portál Sky News.

16:02 Vrchný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj priznal, že za sériou nedávnych útokov na ruské základne na anektovanom Kryme bola ukrajinská armáda. Informuje o tom ukrajinská agentúra Ukrinform.

Ukrajina doteraz iba naznačovala svoj podiel na incidentoch na Kryme.

Podľa článku ukrajinskej agentúry sa Zalužnyj vyjadril, že išlo o raketové útoky. Zmienil sa aj o ruskej leteckej základni Saky pri Novofedorivke na Kryme, kde pred mesiacom došlo k sérii výbuchov, ktoré údajne poškodili desať ruských lietadiel. Neposkytol však žiadne podrobnosti o týchto akciách ukrajinskej armády.

Prisľúbil, že v roku 2023 sa podobné kroky ukrajinskej armády ešte zintenzívnia.

Čítajte viac Vojna, aká vojna? Moskva si zatiaľ žije vlastným životom

15:44 Ukrajinským jednotkám sa počas protiofenzívy na juhu krajiny podarilo oslobodiť niekoľko obcí a v meste Balaklija obkľúčiť ruské jednotky, informuje český web iDnes.cz s odvolaním sa na telegramové účty prevádzkované ruskými vojenskými analytikmi a novinári.

„Potvrdzujem obkľúčenie samarského a baškirského útvaru síl rýchlej reakcie Národnej gardy v oblasti mesta Balaklija. Ešte včera sme mali s chlapcami spojenie, dnes už nie,“ napísal na Telegrame obvykle veľmi dobre informovaný ruský novinár Jurij Kotěnok.

Po obkľúčení takmer 30-tisícového mesta sa teraz ďalším cieľom ukrajinského postupu podľa iDnes stal železničný uzol Kupjansk ležiaci asi 60 kilometrov severovýchodne od Balakliji. Ten je kľúčový železničný uzol na prepravu ruských jednotiek na donbaský front.

15:10 Z Ukrajiny vyplávalo po uzavretí dohody o preprave obilia cez Čierne more 100 nákladných lodí s 2,5 milióna ton komodít. Vyplýva to z údajov tureckého ministerstva obrany a spoločného koordinačného centra (JCC) v Istanbule, ktoré kontroluje lode plávajúce do ukrajinských prístavov a opačným smerom. Prvá loď sa na cestu z ukrajinskej Odesy vydala 1. augusta.

V pondelok JCC informovalo, že vďaka dohode, ktorú uzavreli Ukrajina, Rusko, OSN a Turecko, umožnilo vypraviť z troch ukrajinských prístavov 90 lodí. Opačným smerom priplávalo do pondelka 107 lodí. Podľa tureckého ministerstva obrany ďalších šesť lodí vyplávalo v utorok a štyri dnes. Celkovo odviezli na 2,5 milióna ton obilia a ďalších poľnohospodárskych komodít.

Júlovú dohodu dnes kritizoval ruský prezident Vladimír Putin. Podľa neho sa nenaplnilo očakávanie, že prevažná časť poľnohospodárskych komodít bude smerovať do Afriky či chudobných krajín. Podľa údajov 4. septembra, dokedy vyplávalo 87 lodí, ich desať smerovalo do afrických štátov. Najviac lodí zamierilo do Turecka a 30 do krajín Európskej únie. JCC ale uvádza, že konečný cieľ plavidiel sa oproti výkazom pre inšpekciu môže zmeniť „na základe obchodných aktivít“.

14:42 Následky prípadnej havárie v Záporožskej jadrovej elektrárni (ZAES) na Ukrajine by pocítila nielen Ukrajina, ale aj susedné štáty, varoval šéf Štátnej inšpekcie jadrového dozoru Ukrajiny (SNRIU) Oleh Korikov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Záporožskú jadrovú elektráreň obsadila v marci ruská armáda. Moskva a Kyjev sa v poslednom čase navzájom obviňujú z jej ostreľovania, čo vyvoláva obavy zo vzniku jadrovej katastrofy – podobnej, aká bola svojho času v Černobyli. Následky poškodenia aktívnej zóny reaktora tejto elektrárne boli citeľné „nielen na Ukrajine, ale aj za jej hranicami“, uviedol Korikov na tlačovej konferencii.

Záporožská jadrová elektráreň v súčasnosti využíva na svoju prevádzku vnútorný energetický systém, keďže v pondelok bola odpojená od siete. Podľa Korikova ZAES bude možno musieť použiť na výrobu elektriny pre svoj bezpečnostný systém záložné dieselové generátory. Avšak ako upozornil, v čase vojny je mimoriadne zložité dopĺňať zásoby nafty. Ak by sa minula, hrozila by havária a únik rádioaktívnych látok do okolia.

13:27 Moskva rozšírila zoznam občanov Európskej únie, ktorí majú zákaz vstupu na ruské územie. Oznámilo to v stredu ruské ministerstvo zahraničia s tým, že opatrenie sa týka najmä najvyšších vojenských predstaviteľov EÚ, vysoko postavených zamestnancov orgánov činných v trestnom konaní a zástupcov obchodných subjektov, ktoré sa zaoberajú výrobou zbraní a vojenského materiálu a podieľajú sa na jeho dodávkach na Ukrajinu.

Čítajte viac Rusko rozšírilo zoznam osôb z EÚ, ktorým zakazuje vstup na svoje územie

13:14 Európska komisia navrhuje požičať Ukrajine dodatočných päť miliárd eur na zmiernenie problémov vyplývajúcich z pokračujúcej obrany proti ruskej ozbrojenej agresii, oznámila v stredu predsedníčka únijnej exekutívy Ursula von der Leyenová. Najnovšia časť finančnej pomoci napadnutej krajine vyžaduje súhlas členských štátov Európskej únie aj Európskeho parlamentu.

Ohlásená podpora nadväzuje na únijný summit z konca mája, kde lídri v princípe dali zelenú balíku finančnej podpory v objeme deviatich miliárd eur. Doteraz z neho bola uvoľnená len jedna miliarda, pričom ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v lete kritizoval EÚ za prieťahy. Kyjev uvádza, že ukrajinskému štátu chýba každý mesiac asi päť miliárd dolárov od chvíle, keď na Ukrajinu na konci februára zaútočila ruská armáda.

„Situácia na Ukrajine si žiada našu plnú podporu,“ uviedla na twitteri von der Leyenová. „Európska komisia dnes navrhuje dodatočných päť miliárd eur v makrofinančnej pomoci krajine. To sa pridáva k desiatim miliardám eur, ktoré už EÚ poskytla vo finančnej, humanitárnej a vojenskej pomoci,“ uvádza sa vo vyhlásení.

12:59 Pápež František v stredu vyzval, aby sa zastavila súčasná „svetová vojna“ a ľudia boli „budovateľmi mieru“, pričom spomenul „mučenícku Ukrajinu“. „Nezabúdam na mučenícku Ukrajinu,“ uviedol František na konci svojej týždňovej audiencie na rímskom Námestí sv. Petra.

„Zoči-voči všetkým vojnovým scenárom našich čias žiadam všetkých, aby boli budovateľmi mieru a modlili sa za to, aby sa vo svete šírili myšlienky vzájomného porozumenia a zmierenia a snahu o ich naplnenie. Dnes prežívame svetovú vojnu, zastavme sa prosím,“ povedal pápež.

Od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu odsúdil František už niekoľkokrát ukrajinský konflikt, avšak zatiaľ sa zdržal kritiky ruského prezidenta Vladimira Putina. „Panne Márii zverujem obete všetkých vojen, najmä drahý ukrajinský ľud,“ uviedol najvyšší pontifex.

V júni František nepriamo obvinil Rusko z „ozbrojeného dobývania, expanzionizmu a imperializmu“. O mesiac neskôr v rozhovore s agentúrou Reuters uviedol, že chce navštíviť Kyjev aj Moskvu, aby tam šíril mier a pokoj. (reuters, tasr)

12:34 Estónsko, Litva a Lotyšsko dosiahli dohodu o obmedzení vstupu ruských občanov cestujúcich z Ruska a Bieloruska. V stredu to oznámili estónsky minister zahraničných vecí Urmas Reinsalu, šéf litovského rezortu diplomacie Gabrielius Landsbergis a ich rezortný kolega z Lotyšska Edgars Rinkévičs.

Ministri očakávajú, že predmetné obmedzenie zavedú do polovice septembra. Zákaz bude zahŕňať výnimky, napríklad z humanitárnych a rodinných dôvodov, či pre diplomatov a vodičov nákladných áut, uviedol Rinkévičs.

„Počet prekročenia hraníc ruskými občanmi, ktorí sú držiteľmi schengenských víz, sa za uplynulé týždne a mesiace očividne zvýšil. Stáva sa to otázkou verejnej bezpečnosti a je to aj otázka morálnej a politickej povahy,“ povedal šéf lotyšského rezortu diplomacie na tlačovej konferencii v Litve.

Priame lety medzi Ruskom a členskými krajinami EÚ boli pozastavené po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Ruským občanom sa tak značne zúžili možnosti, ako cestovať do Únie. (reuters, tasr)

12:30 Veľká väčšina Ukrajincov žijúcich v Poľsku sa v blízkej budúcnosti neplánuje vrátiť do vlasti. Vyplýva to z prieskumu spoločnosti Gremi Personal. Podľa Gremi Personal chce približne 35 percent Ukrajincov zostať v Poľsku aspoň rok, 26 percent sa chce vrátiť po skončení vojny a 17 percent sa neplánuje vrátiť vôbec. Len 22 percent sa plánuje vrátiť v najbližších troch mesiacoch.

Hoci väčšina Ukrajincov žijúcich v Poľsku sa pravdepodobne vráti do vlasti po skončení ruskej invázie, „značný počet zostane v zahraničí pre viacero subjektívnych faktorov vrátane straty domova, nízkych zárobkov, horších životných podmienok a ohrozenia života počas vojny,“ povedala Anna Džoboldová z Gremi Personal.

Podľa nej rozhodnutie zostať v Poľsku posilňujú aj pesimistické vyhliadky na zimu. „V niektorých oblastiach Ukrajiny hrozí, že ľudia zostanú cez zimu pre poškodenú infraštruktúru bez kúrenia a teplej vody,“ povedala. „Navyše, na Ukrajine v dôsledku vojny výrazne klesá počet voľných pracovných miest. V Poľsku je situácia úplne opačná, keďže dopyt po pracovníkoch stále rastie.“ Výsledky pochádzajú z prieskumu medzi 1440 Ukrajincami. (pap, tasr)

12:25 Ukrajinská štátna jadrová spoločnosť Enerhoatom podporuje pôsobenie mierových síl OSN v Záporožskej jadrovej elektrárni. (ZAES). ZAES na juhu Ukrajiny v účasnosti okupuje ruská armáda.

„Jedným zo spôsobov, ako vytvoriť bezpečnostnú zónu v okolí ZAES, by mohlo byť zriadenie mierového kontingentu a stiahnutie ruských jednotiek,“ povedal prezident spoločnosti Enerhoatom Petro Kotin vo vysielaní ukrajinskej televízie. Kotin reagoval na správu Medzinárodnej agentúry pre atómovú enegriu (MAAE), ktorá v utorok vyzvala na vytvorenie „zóny jadrovej bezpečnosti a ochrany“ okolo elektrárne.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj správu MAAE privítal. „Správa zaznamenáva prítomnosť ruského vojenského vybavenia na území tejto jadrovej elektrárne a jasne sa odvoláva na ruskú vojenskú okupáciu. To je dobré,“ povedal. Rusko naopak vyjadrilo v utorok poľutovanie, že správa MAAE neobvinila Kyjev z ostreľovania elektrárne.

Záporožská jadrová elektráreň je najväčšia svojho druhu v Európe, začiatkom marca ju obsadila ruská armáda. Napriek tomu ju stále prevádzkujú ukrajinskí zamestnanci a je napojená na ukrajinskú sieť. Kyjev a Moskva sa však v poslednom čase navzájom obviňujú z ostreľovania elektrárne. To vyvoláva obavy zo vzniku podobnej jadrovej katastrofy, aká v roku 1986 zničila Černobyľ. (reuters, afp, tasr)

10:21 Protiruské západné sankcie sú krátkozraké a predstavujú nebezpečenstvo pre celý svet, ktorý sa čoraz viac obracia k Ázii, vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin na ekonomickom fóre vo Vladivostoku.

Čítajte viac Putin: Sankcie Západu sú nebezpečné pre celý svet, ktorý sa obracia k Ázii

9:47 Ruský prezident Vladimir Putin v stredu vyhlásil, že Rusko nie je možné izolovať a sankcie zo strany Západu ohrozujú celý svet. „Sankčná horúčka na Západe ohrozuje celý svet,“ povedal ruský prezident na Východnom ekonomickom fóre, ktoré sa koná vo Vladivostoku. Rusko podľa Putina nie je možne izolovať – bez ohľadu na to, ako veľmi by to niekto chcel dosiahnuť.

Ruský prezident takisto chválil rastúcu úlohu ázijsko-tichomorského regiónu v oblasti globálnych záležitostí. Moskva, ktorá čelí západným sankciám, sa usiluje posilniť svoje vzťahy v Ázii, komentuje AFP.

9:06 Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov žiada dodatočné vysvetlenia k častiam správy Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) o situácii v Záporožskej jadrovej elektrárni na Ruskom okupovanom území Ukrajiny. Informovala o tom dnes agentúra Interfax.

V utorok zverejnená správa konštatuje, že inšpekcia MAAE zaznamenala škody v blízkosti reaktorových budov aj poškodenú infraštruktúru. MAAE tiež uviedla, že jej inšpektori v elektrárni potvrdili prítomnosť ruských vojakov a vojenských vozidiel a vybavenia, a vyzvala na ukončenie bojov v areáli juhukrajinského zariadenia a v jeho okolí.

Kyjev aj Moskva sa vzájomne obviňujú z ostreľovania areálu elektrárne a z útokov v jeho blízkosti. Šéf MAAE Rafael Grossi situáciu v elektrárni prirovnal v obave z jadrovej katastrofy k hre s ohňom a vyzval na vytvorenie „ochranného štítu alebo bubliny okolo zariadenia“. Za vznik demilitarizovanej zóny okolo elektrárne sa vyslovil aj generálny tajomník António Guterres. Návrh ale v minulosti Moskva opakovane odmietla.

Lavrov agentúre Interfax povedal, že Moskva požaduje ďalšie informácie o zisteniach MAAE a odoslala príslušnú žiadosť. „Je potrebné ďalšie vysvetlenie, pretože v správe je množstvo otázok. Nebudem ich teraz vymenovávať, ale požiadali sme o objasnenie generálneho riaditeľa MAAE,“ povedal Lavrov.

9:01 Ruské rakety dopadali na Charkov na severovýchode Ukrajiny aj v noci na dnešok, Rusi utrpeli ďalšie straty na juhu krajiny, kde podľa ukrajinskej armády panuje „dynamická“ situácia. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podporil ukončenie zjednodušeného vydávania víz Rusom, ako to v utorok navrhla Európska komisia. Zdôraznil pritom, že Európa nemôže byť miestom, kde sa pohybujú ruskí vrahovia alebo ľudia, ktorí ich podporujú. Nepriamo v tej súvislosti pripomenul aj výbuch muničného skladu vo Vrběticiach v roku 2014.

Zatiaľ čo v Charkovskej oblasti podľa pozorovateľov Ukrajinci začali protiofenzívu, samotné mesto Charkov pravidelne čelí ostreľovaniu z ruských pozícií. Starosta mesta Ihor Terechov dnes skoro ráno na sociálnej sieti Telegram uviedol, že okolo 1:30 miestneho času (0:30 SELČ) ruské strely zničili infraštruktúru v Nemyšljanskom obvode. Horelo tam niekoľko automobilov a priemyselná budova, ale informácie o prípadných obetiach alebo ranených neboli k dispozícii.

6:22 Veliteľ proruskej vojenskej správy ukrajinského prístavného mesta Berďansk v Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny prišiel o život v dôsledku atentátu, potvrdili predstavitelia proruských úradov. Informovala o tom v utorok agentúra DPA.

„Žiaľ, v nemocnici zomrel. Takéto prípady sa u nás stávajú bežne,“ uviedol hovorca Vladimir Rogov pre ruskú tlačovú agentúru TASS.

Pod vozidlom veliteľa proruskej vojenskej správy Arťoma Bardina v utorok explodovala výbušnina. Médiá informovali aj o následnej streľbe v centre Berďanska, ktorý leží na pobreží Azovského mora. Bardina previezli do nemocnice vo vážnom stave, kde neskôr zraneniam podľahol.

V uplynulých týždňoch došlo k viacerým atentátom na ukrajinských predstaviteľov, ktorí kolaborovali s ruskými okupačnými úradmi, pripomína DPA.

6:14 Maďarsko hrozí zablokovaním rozšírenia sankcií Európskej únie voči režimu v Rusku, uviedli v utorok pre agentúru DPA rôzne diplomatické zdroje. Maďarská nacionalistická vláda hrozí blokádou s cieľom dosiahnuť uvoľnenie sankcií uvalených na troch ruských oligarchov. Ide o Ališera Usmanova, Pjotra Avena a Viktora Rašnikova.

Diplomati EÚ podľa DPA vyzdvihli, že maďarský premiér Viktor Orbán si naďalej udržiava celkom dobré vzťahy s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a počas uplynulých mesiacov už niekoľkokrát blokoval návrhy na rozšírenie sankcií Únie na Rusko.

Kvôli odporu Maďarska musela Európska únia napríklad upustiť od sankcií proti ruskému patriarchovi Kirillovi či od kompletného embarga na dovoz ruskej ropy.

Usmanov, Aven a Rašnikov sú na zozname približne 1200 jednotlivcov, na ktorých sa vzťahujú sankcie EÚ za ich podporu Putinovej invázie na Ukrajinu. Ich majetok je zmrazený a majú zákaz vstúpiť na územie Únie, spresňuje DPA. Ak však sankcie nebudú 15. septembra predĺžené, ich platnosť vyprší.

Únia dúfala, že s predĺžením sankcií bude v stredu súhlasiť všetkých 27 členských štátov, uviedli diplomati. Keďže v otázke je nevyhnutná jednomyseľnosť, v súčasnosti budú potrebné ďalšie rokovania.

6:00 Ukrajinská armáda spustila dve protiofenzívy proti pozíciám ruských jednotiek na východe a juhu Ukrajiny, uviedol poradca ukrajinského prezidenta Olexij Arestovyč. Informovala o tom agentúra DPA.

Arestovyč ďalšie podrobnosti o miestach protiofenzív nespresnil s tým, že takéto informácie zverejňuje generálny štáb ozbrojených síl. Zároveň však dodal, že dvojitou ofenzívou vyvíja ukrajinská armáda na ruské jednotky značný tlak.

Agentúra DPA pripomína, že vyjadrenia poradcu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského nebolo možné bezprostredne overiť.

Korešpondenti ruskej štátnej televízie však uviedli, že v utorok sa stalo terčom útoku mesto Balaklija v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny.

Kým ukrajinská protiofenzíva v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny prebieha už od minulého týždňa, ukrajinská armáda o jej priebehu zverejňuje len veľmi málo informácií, konštatuje DPA. Americké a britské tajné služby však naznačili, že ukrajinské jednotky v tejto oblasti postupujú.

Zelenskyj sa v utorok stretol s vysokopostavenými veliteľmi, s ktorými diskutoval o situácii, vo svojom pravidelnom príhovore však protiofenzívy nekomentoval. Poďakoval však všetkým ukrajinským vojakom i vojačkám za ich službu.