237. deň: Irán zatĺka dodávky dronov Rusku, Kyjev od NATO dostane obranné systémy

Spojené štáty aj ich ďalší spojenci sú presvedčení, že dodávky iránskych dronov Rusku porušujú rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN. Irán predaj dronov Kamikadze Rusku naďalej popiera. Rusko ich doteraz použilo na viac ako stovku útokov na obytné domy či elektrárne v rade ukrajinských miest, kde si nálety vyžiadali desiatky obetí a ranených.

18.10.2022 06:10 , aktualizované: 23:30
Rusko, Ukrajina, drony Foto: ,
Hasiči pracujú po útoku bezpilotného lietadla na budovy v Kyjeve na Ukrajine v pondelok 17. októbra 2022.
debata (613)

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 237. deň
  • Rusi útočia na kritickú infraštruktúru v Kyjeve a ďalších mestách
  • Rusko podľa Zelenského počas týždňa zničilo 30 percent ukrajinských elektrární
  • Rusko sa priznalo k pondelkovým útokom na energetické zariadenia Ukrajiny
  • Ukrajina: Bez elektriny je vyše 1 100 miest
  • NATO dodá Ukrajine obranné systémy proti dronom

VIDEO: Ruskej armáde učarovali drony, takto sa pripravuje na ich použitie.

Video

23:29 Ruská armáda uniesla dvoch pracovníkov Záporožskej jadrovej elektrárne, uviedla spoločnosť Enerhoatom, ktorá prevádzkuje ukrajinské jadrové elektrárne. Invázne sily sa podľa nej zmocnili a odviezli nevedno kam vedúceho informačných technológií Oleha Kosťukova a asistenta generálneho riaditeľa zariadenia Oleha Ošeka. V súčasnej dobe nie je o mieste ich pobytu ani stavu nič známe, uviedol Enerhoatom na telegrame.

Spoločnosť zároveň vyzvala šéfa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafaela Grossiho a svetové spoločenstvo, aby pomohli zadržaných zamestnancov elektrárne z ruského zajatia oslobodiť.

Ruská okupačná armáda nedávno uniesla generálneho riaditeľa Záporožskej jadrovej elektrárne Ihora Murašova a odviezla ho na neznáme miesto. Po niekoľkých dňoch ho prepustila. MAAE potom oznámila, že Murašov sa už do svojej pôvodnej práce nevráti. Ruská štátna televízia zároveň odvysielala jeho vystúpenie, kde hovorí, že spolupracoval s ukrajinskou tajnou službou SBU a „uvedomil si“, že atómovú elektráreň ostreľuje ukrajinská armáda, poznamenala ruská služba BBC.

Minulý týždeň Enerhoatom obvinil ruské invázne sily z únosu zástupcu riaditeľa elektrárne Valerija Martyňuka. Grossi dnes uvítal Martyňukovo oslobodenie, uviedla MAAE na twitteri. Šéf agentúry podľa nej zároveň vyjadril znepokojenie nad zadržaním Kosťukova a Ošeka a dúfa, že sa situácia rýchlo vyrieši.

Podľa agentúry Unian okupačné sily nútia zamestnancov zariadenia podpísať zmluvy s ruským Rosatomom.

23:03 Za „vojenský a politický bankrot“ Kremľa označil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj rozsiahle využívanie bezpilotných lietadiel iránskej výroby zo strany Moskvy pri nedávnych útokoch na Kyjev a ďalšie ukrajinské mestá, píše agentúra AFP.

„Samotná skutočnosť, že Rusko žiada Irán o takúto pomoc, je uznaním vojenského a politického bankrotu zo strany Kremľa,“ povedal Zelenskyj v pravidelnom príhovore.

Ako dodal, „strategicky im to aj tak nepomôže“.

„Iba to naďalej dokazuje svetu, že Rusko je na ceste k porážke a pokúša sa zatiahnuť ešte niekoho iného medzi svojich komplicov v terore,“ uviedol ďalej ukrajinský prezident.

Ruská armáda na Ukrajine v uplynulých týždňoch vo zvýšenej miere útočila pomocou iránskych dronov Šáhid-136. Tieto zariadenia boli podľa ukrajinských predstaviteľov použité aj pri minulotýždňových útokoch na Kyjev. Teherán však popiera, že by tieto drony dodával Rusku.

**22:26 Ukrajina v utorok obvinila Červený kríž z nečinnosti v súvislosti s ukrajinskými zajatcami držanými ruskou armádou. Červený kríž podľa Kyjeva nekontroluje podmienky, v akých sú títo vojaci a civilisti držaní, a tak tam dochádza k mučeniu, informuje agentúra AFP.

„Vidíme to pri každej výmene zajatcov – nečinnosť Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK) vedie k tomu, že naši vojnoví zajatci a civilní rukojemníci sú dennodenne mučení hladom a elektrošokmi,“ uviedol vo vyhlásení prezidentskej kancelárie komisár Ukrajiny pre ľudské práva Dmytro Lubinec.

O situácii ukrajinských zajatcov sa diskutovalo predovšetkým po tom, čo desiatky z nich zahynuli v dôsledku júlového zbombardovania zajateckého tábora Olenivka. OSN upozornila na nevyhovujúce hygienické podmienky v tábore a infekčné choroby šíriace sa medzi zajatcami.

Vedúci prezidentskej kancelárie Andrij Jermak v utorok vyzval Červený kríž, aby vynaložil väčšie úsilie dostať sa k zajatcom v Olenivke.

„Nevidíme, že by Medzinárodný výbor Červeného kríža niečo robil na ochranu našich zajatcov,“ zdôraznil Jermak.

Hovorca MVČK Ewan Watson minulý týždeň vyhlásil, že organizácia sa snaží dostať do Olenivky, čaká však na bezpečnostné záruky pre svojich pracovníkov.

22:16 Iránski predstavitelia popreli správy o tom, že by Irán posielal Rusku zbrane a ozbrojené drony, pričom tieto informácie označili za „nepravdivé“.

dron, irán Čítajte viac Tak ako to je? Diplomati priznali dodávky dronov i rakiet Rusku, Teherán reaguje

21:49 Ukrajinský parlament podporil v prvom čítaní návrh zákona, ktorý vyžaduje jazykovú skúšku od osôb uchádzajúcich sa o ukrajinské občianstvo. Informuje o tom agentúra AFP s tým, že navrhovaná legislatíva je súčasťou opatrení zameraných na posilnenie ukrajinského jazyka a kultúry.

Za návrh zákona hlasovalo v 450-člennom jednokomorovom parlamente Ukrajiny vyše 300 poslancov, píše AFP s odvolaním sa na vyjadrenia viacerých zákonodarcov na sociálnych sieťach. Je však ešte potrebné, aby návrh legislatívy poslanci definitívne odsúhlasili ešte aj v poslednom čítaní.

Návrh predložený v júni ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom vyžaduje, aby cudzinci, ktorí sa budú uchádzať o ukrajinské občianstvo poznali základy ukrajinského práva aj histórie a hovorili po ukrajinsky.

Cudzincom, ktorí ukrajinské občianstvo získali, by ho v súlade s navrhovanou legislatívou mohli odobrať, a to v prípade, že by do dvoch rokoch od jeho získania nezložili jazykovú skúšku.

Ukrajina začala od ruskej anexie Krymu a vojny na Donbase v 2014 likvidovať pamätníky zo sovietskej éry či premenovávať významné miesta. Od februárového začiatku ruskej invázie na Ukrajinu začali Ukrajinci prehodnocovať aj postavenie ruštiny vo verejnom i súkromnom styku.

20:59 Moskva by mohla v budúcnosti zredukovať svoju diplomatickú prítomnosť v západných krajinách, vyhlásil šéf diplomacie Kremľa Sergej Lavrov. informuje agentúra AFP.

Lavrov ako dôvod možného obmedzenia ruskej diplomatickej prítomnosti v západných krajinách uviedol súčasnú úroveň vzťahov s Európou či Spojenými štátmi a tiež potrebu Ruska vytvárať si väzby v iných častiach sveta.

„Prirodzene nevidíme nijaký zmysel ani nemáme žiadnu túžbu na zachovávaní rovnakej (diplomatickej) prítomnosti v západných krajinách … a krajiny tretieho sveta, ako v Ázii, tak aj v Afrike, naopak potrebujú väčšiu pozornosť,“ povedal Lavrov v prejave k novým zamestnancom svojho ministerstva.

20::27 Ruská armáda pripravuje evakuáciu civilistov z okupovaného mesta Cherson na juhu Ukrajiny. Oznámil to veliteľ ruských inváznych síl generál Sergej Surovikin. Informuje agentúra AFP.

„Ruská armáda zabezpečí v prvom rade bezpečnú evakuáciu obyvateľstva“ Chersonu, povedal Surovikin v ruskej televízii Rossija 24.

Podľa neho súčasné ukrajinské útoky na civilnú infraštruktúru v Chersone „predstavujú priame ohrozenie životov obyvateľov“.

Šéf Rusmi dosadenej oblastnej samosprávy Vladimir Saldo minulý týždeň vyhlásil, že ukrajinské sily v oblasti vo zvýšenej miere ostreľujú civilnú infraštruktúru a spôsobujú na nej závažné škody.

V utorkovom vyhlásení Saldo informoval, že evakuované budú štyri mestá v Chersonskej oblasti ležiace v blízkosti rieky Dneper, keďže ukrajinské ostreľovanie by podľa neho mohlo poškodiť priehradu, píše agentúra Reuters. Ako pokračoval Saldo, evakuovaní ľudia z Chersonskej oblasti by mohli byť umiestnení na Kryme. Ten anektovalo Rusko ešte v roku 2014.

Chersonská oblasť je jednou zo štyroch čiastočne okupovaných oblastí na Ukrajine, ktoré nedávno Moskva anektovala. Cherson bol prvým veľkým ukrajinským mestom, ktoré ruské sily ovládli po začiatku invázie 24. februára.

20:17 „Nie je vecou predajcu, kde sa (dodávané zbrane) použijú. Na rozdiel od Západu sa v ukrajinskej kríze nepridávame na žiadnu stranu. Chceme, aby sa táto kríza ukončila diplomaticky,“ povedal iránsky diplomat.

dron, irán Čítajte viac Tak ako to je? Diplomati priznali dodávky dronov i rakiet Rusku, Teherán reaguje

19:16 Telá piatich detí exhumovala polícia z hrobov v oslobodenom ukrajinskom meste Lyman, ktoré kedysi okupovali ruské jednotky. Štyri telá sa nachádzali v masovom hrobe na lymanskom cintoríne, ostatky piateho dieťaťa vybrali z provizórneho hrobu, ktorý vykopala jeho matka v záhrade, oznámila ukrajinská polícia.

Exhumované boli tri dievčatá a dvaja chlapci. Najmladšie z detí sa narodilo v roku 2021 a najstaršie v roku 2008. Dve z dievčat boli sestry.

Podľa vyjadrenia polície na sociálnej sieti Telegram predbežné vyšetrovanie ukázalo, že všetky deti zomreli v dôsledku poranení bombovými šrapnelmi. Po forenznom preskúmaní ich ostatkov budú deti opätovne pochované.

„V Lymane už dva týždne prebieha vyšetrovanie. Nachádza sa tam najväčší masový hrob v celej Doneckej oblasti. Vyšetrovacie tímy neúnavne pracujú, vypočúvajú príbuzných a snažia sa zistiť podrobnosti o obetiach,“ napísala polícia.

Stanica Sky News dodáva, že v utorok ráno pri meste Kramatorsk v Doneckej oblasti exhumovali telá 35 príslušníkov armády a 131 civilistov vrátane piatich detí.

18:22 Severoatlantická aliancia dodá v najbližších dňoch Ukrajine obranné systémy proti dronom, aby sa tak mohla účinnejšie brániť ruským útokom na kritickú infraštruktúru s použitím iránskych bezpilotných lietadiel. Oznámil to generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

Ako v utorok uviedli ukrajinskí predstavitelia, ruské sily používajúce iránske drony zničili v priebehu ostatných dní takmer tretinu elektrární na Ukrajine. Podľa Stoltenberga, ktorý vystúpil na bezpečnostnej konferencii v Berlíne, je adekvátnou odpoveďou NATO zintenzívnenie dodávok systémov protivzdušnej obrany Ukrajine.

Kyjev medzitým oznámil, že oficiálne požiada Izrael o poskytnutie systémov protivzdušnej obrany.

Minister zahraničných vecí Ukrajiny Dmytro Kuleba v utorok navrhol prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému, aby prerušil diplomatické styky Ukrajiny s Iránom. Návrh prišiel v súvislosti s dodávkami iránskych bezpilotných lietadiel do Ruska.

18:00 Estónski poslanci odsúdili v utorok ruskú anexiu území na Ukrajine a Rusko vyhlásili za „teroristický režim“. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AFP.

Za predmetné vyhlásenie hlasovalo v 101-člennom jednokomorovom parlamente 88 poslancov. Desať poslancov sa na hlasovaní nezúčastnilo a traja ďalší sa hlasovania zdržali.

Parlament vyhlásil Rusko za „teroristický režim a Ruskú federáciu za krajinu podporujúcu terorizmus“.

„Putinov režim so svojimi hrozbami jadrových útokov spravil z Ruska najväčšiu hrozbu pre mier v Európe aj na celom svete,“ uvádza sa ďalej v schválenom vyhlásení.

17:56 Vyše 1100 ukrajinských miest a obcí je momentálne bez elektriny v dôsledku desiatich dní ostreľovania ruskými silami, ktoré sa zameriava na dôležité energetické zariadenia po celej Ukrajine. TASR informuje na základe utorkovej správy agentúry AFP.

Za posledných desať dní vykonalo Rusko „190 rozsiahlych útokov raketami, samovražednými dronmi a delostrelectvom v 16 ukrajinských regiónoch a v meste Kyjev“, povedal na tlačovom brífingu hovorca ukrajinských pohotovostných služieb Olexandr Chorunžyj.

„Nateraz zostáva bez elektriny 1162 obcí v Dnepropetrovskej, Kirovohradskej, Žytomyrskej, Charkovskej, Doneckej, Záporožskej, Luhanskej, Mykolajivskej a Chersonskej oblasti,“ uviedol.

Podľa štatistík, oznámených na brífingu, prišlo o život v dôsledku týchto útokov viac ako 70 ľudí a 240 utrpelo zranenia. Útoky zasiahli 380 budov vrátane „zariadení kritickej infraštruktúry, najmä energetických a tiež civilných zariadení – súkromných domov a výškových obytných budov,“ priblížil Chorunžyj. Od 7. októbra bolo zasiahnutých približne 140 obytných budov, dodal.

17:16 Príprava summitu EÚ, energetická kríza v Európe a vojna na Ukrajine boli hlavnými témami utorňajšej Rady pre všeobecné záležitosti v Luxemburgu. Podľa spravodajcu TASR to uviedol štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí SR Andrej Stančík.

„Hovorili sme o tom, že pomoc pre Ukrajinu musí byť systematická a dlhodobá a že práve táto zima rozhodne o tom, ako sa vojna skončí,“ uviedol Stančík.

Dodal, že z hľadiska EÚ a Slovenska by bolo víťazstvo Vladimira Putina na Ukrajine katastrofou – bezpečnostnou aj energetickou. Občania EÚ by si podľa neho mali uvedomiť, že za súčasnú energetickú krízu nemôže Únia, ale Putin, ktorý ju spôsobil ešte pred spustením vojny na Ukrajine.

15:50 Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v utorok oznámil, že navrhol prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému, aby prerušil diplomatické styky Ukrajiny s Iránom. Návrh prišiel v súvislosti s dodávkami iránskych bezpilotných lietadiel do Ruska, ktoré Moskva v súčasnosti intenzívne používa pri vojenských útokoch na Ukrajine. Informuje o tom TASR podľa správy agentúry Reuters.

Podľa Kulebu tým Irán nesie plnú zodpovednosť za zničujúce ruské útoky na Ukrajine. Zároveň chce Kyjev poslať do Izraela oficiálnu žiadosť o dodávky systémov protivzdušnej obrany.

14:21 Rusko v utorok potvrdilo pondelkové útoky na ukrajinské energetické zariadenia. Kyjev označil situáciu pred prichádzajúcou zimou za kritickú. TASR informuje na základe správ agentúry AFP.

„Počas uplynulého dňa ruské ozbrojené sily pokračovali v útokoch na ukrajinské vojenské veliteľstvá a energetické systémy“ zbraňami dlhého dostrelu a zbraňami s vysokou presnosťou odpaľovanými z mora, uviedlo ruské ministerstvo obrany v pravidelnej správe.

13:58 Ruský prezident Vladimir Putin zatiaľ neplánuje ukončiť vojenskú mobilizáciu do vojny na Ukrajine, avšak niektoré časti Ruska už tento proces ukončili. V utorok to povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, na ktorého sa odvoláva agentúra AFP.

„V tomto okamihu neexistuje prezidentský dekrét (o ukončení mobilizácie),“ uviedol Peskov. Vyjadril sa tak deň po tom, čo starosta Moskvy Sergej Sobianin na svojom súkromnom blogu ohlásil ukončenie mobilizácie v hlavnom meste a avizoval tiež uzavretie náborových stredísk ruskej armády v Moskve. Úlohy čiastočnej mobilizácie v Moskve boli podľa neho „splnené v plnom rozsahu“.

Peskov poznamenal, že niektoré časti krajiny už splnili ciele. „Týmto spôsobom sa proces čiastočnej mobilizácie ukončil v niektorých regiónoch,“ povedal. O ktoré oblasti konkrétne ide, nespresnil.

13:04 Ruská armáda míňa svoje zásoby munície „neudržateľným tempom“, uviedla v noci na utorok riaditeľka amerických tajných služieb Avril Hainesová. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Hainesová tvrdí, že ruské ozbrojené sily začínajú mať veľký nedostatok zásob munície. Najviac im podľa nej chýbajú presné zbrane, ako sú riadené strely.

Moskva sa preto musí pre dodávky zbraní vrátane bezpilotných lietadiel, delostreleckej munície a rakiet obracať na krajiny ako Irán či Severná Kórea, uviedla Hainesová.

Medzinárodné sankcie a kontroly vývozu uvalené na Moskvu odhaľujú technologické nedostatky Ruska, povedala.

12:38 Západ by mal pozorne počúvať ruského prezidenta Vladimira Putina, keď hovorí o použití jadrových zbraní, no mal by si pamätať, že je pre neho užitočnejšie sa nimi vyhrážať, než ich reálne použiť, domnieva sa hlavný veliteľ nórskych ozbrojených síl generál Eirik Kristoffersen. Povedal to v rozhovore pre agentúru Reuters, ktorý zverejnili v utorok.

„Po prvé musíme počúvať, čo (Putin) hovorí. Po druhé on nemá nijaký dôvod na použitie jadrových zbraní… Existenčnú bezpečnosť Ruska totiž nič neohrozuje,“ uviedol Kristoffersen.

Podľa veliteľa má vyhrážanie sa jadrovými zbraňami pre šéfa Kremľa vyššiu cenu než ich použitie. „Je to o odstrašovaní, tak ako to bolo počas studenej vojny. Je to o tom – uistiť sa, že (Rusko) tú schopnosť má, a ukázať nám, zvyšku sveta, že to môže urobiť,“ povedal Kristoffersen.

Pri použití jadrových zbraní sa Putin podľa šéfa nórskych ozbrojených síl riadi ruskou doktrínou. Takže ak príde k jadrovému útoku na Rusko, alebo ak bude Rusko vystavené existenčnej hrozbe, Putin tieto zbrane určite použije.

12:22 Kremeľ v utorok vyhlásil, že nemá „nijaké informácie“ o tom, či ruská armáda použila pri rozsiahlych útokoch na ukrajinské mestá v uplynulých dňoch iránske drony. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

Iránom dodané samovražedné drony Šáhid-136 boli podľa ukrajinských predstaviteľov a západných krajín použité aj pri pondelkových útokoch na Kyjev, ktoré si vyžiadali päť obetí. Starosta Kyjeva Vitalij Kličko povedal, že päť z 28 dronov nasadených na Kyjev spôsobilo explózie.

„Nie, nemáme o tomto informácie. Používa sa ruská (vojenská) technika,“ odpovedal kremeľský hovorca Dmitrij Peskov na otázku o nasadení bezpilotných iránskych lietadiel. Ďalšie informácie môže podľa jeho slov poskytnúť ruský rezort obrany.

11:58 Rusko zničilo za týždeň 30 percent ukrajinských elektrární, čo spôsobilo masívne výpadky v dodávkach elektrického prúdu po celej krajine, uviedol dnes ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Vzdušné údery zamerané na energetickú a kritickú infraštruktúru označil za „ďalší druh ruských teroristických útokov“. Pre vyjednávanie s režimom ruského prezidenta Vladimíra Putina podľa neho nezostal žiadny priestor.

„Okupanti pokračujú v terorizovaní civilistov. V Mykolajive zničil nepriateľ obytnú budovu raketami S-300. Zomrel človek,“ uviedol Zelenskyj v tweete s odkazom na ruský útok, ktorý sa podľa ukrajinských úradov odohral v noci na dnešok. „Došlo aj k úderu na kvetinový trh, gaštanový park. Zaujímalo by ma, proti čomu na týchto mierumilovných miestach Rusi bojovali?“ dodal Zelenskyj.

11:15 Z terorizovania a zabíjania civilistov obvinil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj Moskvu po tom, čo Rusko v utorok opäť podniklo vzdušné útoky na ukrajinské mestá. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

„Okupanti ostreľujú Ukrajinu. Pokračujú v tom, čo vedia najlepšie: terorizovať a zabíjať civilistov,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti Telegram.

10:50 Sociálne siete priniesli zábery ruského tanku, nakrútené dronom, ktorý neustále jazdí dookola. Podľa twitterového účtu Visegrád 24, ktorý ho nazýva „tankom duchov“, je však vysvetlenie prozaickejšie. Tank zasiahli ukrajinské strely a zničili jeden z pásov, preto vykonáva kruhový pohyb. Posádka bola zrejme po útoku mŕtva alebo ťažko zranená, ale motor neustále bežal. Tank sa zastavil až vtedy, keď sa mu minulo palivo.

Ruský tank jazdiaci v kruhu Čítajte viac VIDEO: 'Strašidelný' ruský tank. Sú v ňom mŕtvi tankisti?

10:23 Ukrajinský štátny podnik Enerhoatom obvinil Rusko z únosu dvoch vysokopostavených zamestnancov Záporožskej atómovej elektrárne (ZAES). Enerhoatom v príspevku na sociálnej sieti v utorok uviedol, že ruské invázne jednotky v pondelok „odviedli na neznáme miesto“ vedúceho informačných technológií ZAES Oleha Kosťukova a Oleha Ošeku.

Ide už minimálne o tretí únos vysokopostavených zamestnancov tejto elektrárne. Začiatkom októbra ruská armáda zajala generálneho riaditeľa ZAES Ihora Murašova a následne aj námestníka generálneho riaditeľa pre personalistiku Valerija Martyňuka. (tasr/afp)

10:00 Ukrajinské úrady hlásia nové explózie vo viacerých regiónoch krajiny. Ruské invázne sily podľa nich podnikli v utorok ráno vzdušné údery na Kyjev, Charkov, Dnipro aj ďalšie mestá. V ukrajinskej metropole Rusi mierili na objekty kritickej infraštruktúry na severovýchode mesta. Žytomyr, ktorý sa nachádza na severe krajiny, sa ocitol bez dodávok elektrickej energie a vody, uviedol starosta Serhij Suchomlyn.

„Ráno sa začalo v Žytomyre s ‚príletmi‘,“ uviedol Suchomlyn na facebooku, pričom použil výraz, ktorým Ukrajinci označujú ruské nálety. „V meste teraz nie je svetlo ani voda,“ dodal a poznamenal, že nemocnice fungujú vďaka záložným zdrojom. Informácie o prípadných ranených úrady podľa neho poskytnú neskôr.

V Kyjeve v utorok explózie otriasli Desňanskou štvrtou, podľa starostu Vitalija Klička Rusi zasiahli objekt kritickej infraštruktúry. Zástupca šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Kyrylo Tymošenko informoval o troch ruských úderoch na energetické zariadenie na ľavom brehu Dnepra. Po výbuchu vypukol rozsiahly požiar a došlo k výpadkom prúdu.

Ukrajinské úrady hlásia v utorok ráno výbuchy aj z Charkova, Dnipru alebo Mykolajivu. „Charkov je pod paľbou – počas piatich minút došlo v meste k dvom sériám výbuchov. Podľa predbežných informácií je zasiahnutý areál jedného z mestských priemyselných podnikov,“ uviedol podľa ruskojazyčného webu stanice BBC starosta mesta Ihor Terechov. Kvôli ostreľovaniu nejazdí metro, oznámil dopravný podnik.

Mykolajív podľa ukrajinských úradov Rusi ostreľovali v noci na utorok raketami S-300, pričom zasiahli obytný dom. Hasiči vytiahli z trosiek telo mŕtveho muža, píše agentúra Reuters s odvolaním sa na svedka. V Dnipre je po explózii poškodený objekt energetickej infraštruktúry. V Záporoží podľa šéfa oblastnej správy Oleksandra Starucha zasiahol ruský dron infraštruktúrny objekt, ktorý následne vzplanul, a raketa udrela na miestny sklad. (unian.ua, reuters, čtk)

7:04 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na začiatku decembra vydá v USA knihu, ktorá bude obsahovať niekoľko jeho vojnových prejavov. Podľa ukrajinského prezidenta môže kniha Američanom priblížiť ukrajinské reálie a pomôcť im pochopiť počínanie Ukrajincov v súčasnom boji proti Rusku.

Volodymyr Zelenskyj Čítajte viac Zelenskyj v USA vydá knižne niekoľko svojich vojnových prejavov

6:57 Kanada oznámila v pondelok nové sankcie proti 34 ruským novinárom, hercom a televíznym moderátorom a tiež proti štátnej televízii Zvezda. Označila ich za „šíriteľov propagandy“ svojej vlády.

Na sankčnom zozname sa nachádza napríklad herec Vladimir Maškov, na Západe najviac známy účinkovaním vo filmoch „Za nepriateľskou líniou“ (nakrúcal sa aj na Slovensku) a „Mission Impossible“, šéfredaktor denníka Moskovskij komsomolec Pavel Gusev a šéf spravodajského úseku ruskej štátnej televízie Prvý kanál Kirill Klejmionov.

Ottawa ich obviňuje zo „šírenia nepravdivých naratívov, ktoré slúžia ako zámienka pre neospravedlniteľnú vojnu ruského režimu“ na Ukrajine, uvádza sa v oznámení.

„Vojna ruského režimu je závislá od klamstiev a podvodov,“ uviedla kanadská ministerka zahraničných vecí Mélanie Jolyová. „Umlčiava a väzní vlastných občanov, ktorí majú odvahu hovoriť pravdu. My sa týmito lžami nedáme oklamať,“ dodala. Najnovšie oznámenie znamená, že Kanada od začiatku invázie Moskvy na Ukrajinu 24. februára už sankciami postihuje celkovo vyše 1 400 jednotlivcov a subjektov v Rusku, na Ukrajine a v Bielorusku. (tas­r)

6:10 Spojené štáty sa domnievajú, že na predaj iránskych bezpilotných lietadiel Rusku sa vzťahuje zákaz OSN. Podobný názor vyjadrili aj Francúzsko a Británia. Biely dom uviedol, že o dodávkach iránskych dronov Rusku, ktoré Teherán popiera a Kremeľ nekomentuje, existujú rozsiahle dôkazy.

Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN 2231, na ktorú sa USA odvolávajú, bola schválená v súvislosti s medzinárodnou dohodou o obmedzení iránskeho jadrového programu v roku 2015. Na jej základe bolo na Irán uvalené zbrojné embargo, ktoré platilo do októbra 2020. Bezpečnostná rada ho potom nepredĺžila. Rezolúcia však podľa západných diplomatov naďalej počíta s obmedzením obchodovania s raketami a súvisiacou technológiou, a to až do októbra 2023.

Dron nad Kyjevom Čítajte viac Rusi na Kyjev udreli zbraňou chudobných

Podľa Paríža a Londýna pod tento zákaz spadajú práve aj bezpilotné lietadlá. S tým súhlasia aj Spojené štáty. „Domnievame sa, že drony poskytnuté Iránom Rusku a nasadené Ruskom na Ukrajine sú medzi zbraňami, na ktoré sa vzťahuje embargo z (rezolúcie) 2231,“ uviedol hovorca amerického ministerstva zahraničia Vedant Pattel.

Teherán popiera, že by bezpilotné lietadlá Rusku predával. Kremeľ situáciu nekomentuje. Podľa Spojených štátov Irán o dodávkach svojich zbraní klame. Hovorkyňa Bieleho domu Karine Jean-Pierreová uviedla, že existujú „rozsiahle dôkazy“ o nasadení iránskych bezpilotných lietadiel Ruskom proti civilným aj vojenským cieľom na Ukrajine. Podľa nej sú toho dôkazom dnešné útoky v Kyjeve, ktoré si vyžiadali štyri obete.

Ukrajinské ministerstvo zahraničia vyzvalo Irán, aby okamžite ukončil dodávky akýchkoľvek zbraní Rusku, ktoré ich používa na teroristické útoky proti civilistom a kritickej infraštruktúre. „Poskytovanie zbraní pre vedenie dobyvateľskej vojny proti Ukrajine a pre vraždenie ukrajinských občanov robí z Iránu spoluúčastníka zločineckej agresie, vojnových zločinov a teroristických činov,“ citovala agentúra Interfax-Ukrajina z vyhlásenia ukrajinskej diplomacie.

Rusko doteraz použilo iránske drony na viac ako stovku útokov na obytné domy, elektrárne, čističky a mosty v rade ukrajinských miest, kde si nálety vyžiadali desiatky obetí a ranených. Nálety poškodili tiež budovy dvoch diplomatických misií v Kyjeve. (reuters, čtk, tasr)

© Autorské práva vyhradené

613 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine