253. deň: Rusko a Ukrajina si vymenili vojnových zajatcov, vrátilo sa vyše dvesto vojakov

VIDEO: Ukrajinskí vojaci sa „zahrievajú“ na boj s Rusmi.

23:07 Kvôli ruským útokom sa vo štvrtok večer ocitlo bez elektriny asi 4,5 milióna Ukrajincov v Kyjeve a desiatich ďalších oblastiach, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pravidelnom večernom vystúpení. Šéf štátu zdôraznil, že Rusko sa uchyľuje k „teroru proti energetike“ kvôli svojej slabosti: nedokáže poraziť Ukrajinu na bojisku, a tak sa týmto terorom pokúša zlomiť Ukrajincov.

Prezident sa tiež obrátil na energetické firmy, aby aktívnejšie vysvetľovali ľuďom, kedy a prečo vypnú elektrinu v konkrétnej ulici či štvrti. „Takáto ‚mikrokomunikácia‘ je obzvlášť potrebná práve teraz. Ľudia majú právo vedieť,“ povedal a vyzval energetické spoločnosti, aby okamžite reagovali najmä v prípadoch, keď sa ľudia sťažujú na nespravodlivosti pri vypínaní prúdu.

„Ak je niekto bez svetla osem či desať hodín a vidí, že cez ulicu všetko svieti vrátane pouličného osvetlenia, tak je to jednoznačne nespravodlivé. Musíme robiť všetko, aby vypínanie bolo predvídateľné a úplne pochopiteľné pre spotrebiteľov,“ povedal.

Rusko podniká rozsiahle útoky proti ukrajinskej energetickej infraštruktúre od 10. októbra. Ruské útoky poškodili 40 percent ukrajinskej energetickej infraštruktúry a krajina potrebuje pomoc Európskej únie, apeloval Zelenskyj 1. novembra pri stretnutí s eurokomisárkou pre energetiku Kadri Simsonovou. Terčom ruských rakiet, striel a dronov sa stali predovšetkým tepelné a vodné elektrárne a teplárne, a tak Ukrajina musela pozastaviť vývoz elektriny do EÚ. (čtk)

23:00 Turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu vo štvrtok vyhlásil, že Švédsko a Fínsko ešte nesplnili všetky záväzky vyplývajúce z dohody, ktorou sa schvaľujú ich žiadosti o vstup do NATO, a musia ešte prijať konkrétne kroky.

Čavusoglu, ktorý vystúpil v Istanbule na tlačovej konferencii spolu s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom, súčasne uviedol, že Turecko zaznamenalo, že nová švédska vláda pod vedením premiéra Ulfa Kristerssona zaujala rozhodný prístup k plneniu záväzkov súvisiacich s členstvom v aliancii.

Turecko na konci júna podpísalo so Švédskom a Fínskom memorandum, ktoré malo odblokovať vstup oboch severských krajín do NATO, ktorý blokovala práve Ankara. V tomto dokumente sa obe škandinávske krajiny zaviazali k užšej spolupráci s Tureckom v boji proti terorizmu. Od toho si tureckí predstavitelia okrem iného sľubovali vydanie 33 ľudí, medzi ktorými sú aj príslušníci údajných teroristických organizácií.

Ankara medzi ne radí napríklad kurdské Ľudové obranné jednotky (YPG) v Sýrii, organizáciu duchovného Fethullaha Gülena či Stranu kurdských pracujúcich (PKK), ktorá je tiež na zozname teroristických skupín v USA a EÚ.

Na základe tohto memoranda Turecko – členský štát NATO – zrušilo veto žiadostí Švédska a Fínska o vstup do transatlantickej bezpečnostnej aliancie. Obe škandinávske krajiny požiadali o vstup do NATO v reakcii na vojnu rozpútanú Ruskom na Ukrajine. Turecko však požadovalo dodatočné záruky vrátane tej, že nebudú poskytovať útočisko kurdským militantom. Tých vláda v Ankare označuje za teroristov. (tasr)

22:14 Kyjev vo štvrtok odsúdil „násilné masové premiestňovanie“ ukrajinských občanov žijúcich v oblastiach okupovaných Ruskom. „Ruská okupačná správa začala s násilným masovým premiestňovaním obyvateľov na ľavom brehu (rieky Dneper) v Chersonskej oblasti… na dočasne okupovaný Krym alebo do Ruska,“ uviedlo vo vyhlásení ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí.

„Podobné deportácie sú tiež zo strany Ruska vykonávané v Záporožskej, Luhanskej a Doneckej oblasti, ako aj na Kryme,“ dodalo ministerstvo. Ruská okupačná správa v juhoukrajinskej Chersonskej oblasti v utorok ohlásila ďalšie „evakuácie“ ľudí pozdĺž ľavého brehu rieky Dneper. Moskvou dosadený chersonský gubernátor Vladimir Saľdo uviedol, že ľudí premiestňuje ďalej do vnútra oblasti alebo do Ruska v dôsledku hrozby „rozsiahleho raketového útoku“.

Kyjev však vo štvrtok zopakoval, že tento krok vníma ako „deportáciu“. Údajne ju sprevádza „rabovanie priemyselných, infraštruktúrnych, kultúrnych, vzdelávacích a zdravotníckych inštitúcií, ako i súkromných príbytkov ruskými okupantmi“ na juhu.

Moskvou dosadené úrady v Chersone minulý týždeň uviedli, že svoje domovy v pravobrežnej oblasti Dnepra opustilo 70-tisíc civilistov.

Jednotky Kyjeva sa pripravujú na ťažký boj o opätovné ovládnutie oblastného hlavného mesta Cherson a okolitých území na pravom brehu Dnepra. Mesto, ktoré malo pred inváziou zhruba 288-tisíc obyvateľov, bolo jedno z prvých, ktoré padli do rúk Moskvy po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin poslal na Ukrajinu svojich vojakov. Jeho opätovné ovládnutie by pre Kyjev znamenalo prelomový míľnik. (tasr, afp)

21:53 Poľsko a Litva chcú posilniť prítomnosť NATO na svojom území, aby mali väčší pocit bezpečia aj lepšiu schopnosť čeliť ruským hrozbám. Povedal to vo štvrtok námestník poľského ministra zahraničných vecí Marcin Przydacz.

Členské krajiny NATO ležiace na jeho východnom krídle ho už od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vyzývajú na zvýšenie vojenskej prítomnosti v tejto oblasti.

„Litva bude na budúci rok hostiteľom summitu NATO, avšak na programe tohto stretnutia musíme začať pracovať už dnes, aby rozhodnutia, ktoré sa tam prijmú, boli v prospech záujmov našich dvoch krajín,“ povedal Przydacz po štvrtkových rokovaniach s predstaviteľmi Litvy. Dodal, že obe krajiny si želajú „ešte väčšiu“ prítomnosť NATO v regióne, aby sa mohli cítiť bezpečne a efektívne sa brániť „ruským imperialistickým hrozbám“.

Podľa Przydacza už Poľsko a Litva aktívne spolupracujú na odstrašovaní Ruska a podpore Ukrajiny. Przydacz dodal, že je veľmi dôležité hľadať tiež spôsoby, ako presvedčiť západnú Európu aj USA, aby zvýšili nevyhnutnú podporu Ukrajine a pokračovali v politike sankcií voči Rusku. (tasr, pap)

21:40 Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba vo štvrtok uviedol, že sa mu napriek výpadku elektriny, v dôsledku ktorého sa prerušilo spojenie, podarilo virtuálne vystúpiť na schôdzke šéfov diplomacií skupiny G7 v nemeckom Münsteri.

Kuleba na sociálnej sieti Twitter spresnil, že medzi hlavné témy diskusií na schôdzke patrili energetická infraštruktúra, nové dodávky zbraní na Ukrajinu, sankcie a zodpovednosť za zločiny agresie voči Ukrajine.

Šéf ukrajinskej diplomacie tiež zverejnil fotografiu samého seba, ako sedí za stolom a v ruke podľa vlastných vyjadrení drží časť dronu iránskej výroby, ktorý nedávno zostrelili v Kyjeve. „Irán musí prestať zásobovať Rusko zbraňami, ktoré sú využívané na zabíjanie Ukrajincov, inak nech čelí väčšiemu globálnemu tlaku a dôsledkom,“ zdôraznil v tvíte Kuleba.

Irán opakovane poprel, že posiela zbrane Rusku na použitie vo vojne na Ukrajine, pripomína CNN. Ministri zahraničných vecí skupiny G7, do ktorej patria Nemecko, Japonsko, Kanada, Francúzsko, Taliansko, Spojené štáty a Británia, budú v nemeckom Münsteri rokovať do piatka. (cnn.com, tasr)

21:35 Švédsko a Fínsko sa zaviazali spolupracovať s Tureckom a dokázať mu, že sa nemusí obávať ich vstupu do Severoatlantickej aliancie. Uviedol to generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vo štvrtok na spoločnej tlačovej konferencii s tureckým ministrom zahraničných vecí Mevlütom Čavušoglom v Istanbule.

Stoltenberg súčasne vyhlásil, že „je čas privítať Fínsko a Švédsko ako členov NATO“. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan viní Fínsko a Švédsko z poskytovania útočiska kurdským militantom, ktorých Ankara považuje za teroristov.

Stoltenberg označil tieto obavy Turecka za pochopiteľné. Súčasne však uviedol, že Fínsko a Švédsko majú v oblasti boja proti terorizmu záujem o užšiu spoluprácu s Tureckom. „Je to aj v ich záujme,“ konštatoval šéf Severoatlantickej aliancie.

Turecko, Švédsko a Fínsko uzavreli v júni tohto roku dohodu, ktorá obsahovala ustanovenia o vydávaní a zdieľaní informácií. Obe severské štáty sa začiatkom tohto roka vzdali svojej dlhodobej politiky neangažovanosti a požiadali o vstup do NATO, a to z dôvodu ruskej invázie na Ukrajinu a jej následkov na bezpečnosť Európy.

Turecký prezident akceptoval žiadosť nového švédskeho premiéra Ulfa Kristerssona o návštevu Turecka. Návšteva je zrejme súčasťou snáh Štokholmu o odblokovanie kandidatúry Švédska do NATO. Kristersson by mal Ankaru navštíviť v utorok. (afp, tasr)

20:42 Ruský Centrálny vojenský okruh povedie generálmajor Alexander Linkov, ktorý dočasne nahradí predchádzajúceho veliteľa generála Alexandra Lapina. Po Lapinovej rezignácii v súvislosti s bleskovou a úspešnou protiofenzívou ukrajinskej armády na severovýchode Ukrajiny volali podporovatelia vojny aj proruskí blogeri. Nie je však jasné, prečo bol Lapin vo funkcii nahradený a kedy – a či vôbec – sa do vojny na Ukrajine vráti.

Čečenská televízia a proruskí blogeri na sieťach minulý týždeň uviedli, že Lapin príde o svoj post v nadväznosti na ostrú kritiku, ktorá sa na neho vzniesla. Napríklad čečenský vodca Ramzan Kadyrov generálovi na začiatku októbra kládol za vinu ruskú porážku pri Lymane, kľúčovom železničnom uzle v ukrajinskej Doneckej oblasti. „Urobil by som z neho vojaka a zobral mu vyznamenanie,“ uviedol vtedy Kadyrov.

Napríklad server ura.ru s odvolaním sa na zdroj z ministerstva obrany trvá na tom, že Lapin si berie trojtýždňovú dovolenku. Generál podľa serveru voľno strávi v Jekaterinburgu, kde sídli štáb Centrálneho vojenského okruhu. Ruské štátne médiá o výmene vo velení hovoria ako o „dočasnom“. Bližšie podrobnosti neuvádzajú. (čtk, ura.ru)

20:23 Bývalé vedenie jedného z ukrajinských úradov spreneverilo 250 miliónov hrivien (takmer sedem miliónov eur) určených na nákup nepriestrelných viest pre armádu.

Niekdajšie vedenie patentového úradu bolo spoločne s úradníčkou na ministerstve hospodárstva a vedúcim dobrovoľníckej organizácie obvinené, že štátne peniaze určené na nákup nepriestrelných viest previedlo na účet charitatívneho spolku. Odtiaľ potom peniaze prostredníctvom niekoľkých firiem doputovali do rúk obvinených, ktorým teraz hrozí až 12 rokov väzenia.

Čítajte viac Ukrajinskí úradníci spreneverili takmer 7 miliónov eur určených na nákup armádnych viest

20:06 Švajčiarsko vo štvrtok nepovolilo Nemecku vyexportovať muníciu švajčiarskej výroby na Ukrajinu. Oznámila to tamojšia vláda s tým, že takéto opatrenie by bolo narušením švajčiarskej neutrality. Nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová požiadala v októbri švajčiarsku vládu o povolenie dodať Ukrajine 12 400 kusov munície švajčiarskej výroby do protilietadlových tankov typu Gepard, ktoré už Berlín poslal Kyjevu.

Švajčiarska vláda však teraz Berlínu odpovedala rovnako ako už aj v júni, keď zamietla jeho predchádzajúcu žiadosť. Uviedla pritom, že v súlade so zásadou „rovnakého zaobchádzania“ zakotvenou v zákone o neutralite, „nemôže Švajčiarsko súhlasiť so žiadosťou o transfer vojnového materiálu švajčiarskej výroby na Ukrajinu, dokým je tá zapojená do medzinárodného ozbrojeného konfliktu.“

Predmetné náboje švajčiarskej výroby boli pred desiatkami rokov dodávané nemeckej armáde, avšak pod podmienkou, že tá ich bez súhlasu Bernu nemôže vyexportovať do inej krajiny. Švajčiarsko v stredu súhlasilo s tým, že Ukrajine poskytne pomoc vo výške 100 miliónov dolárov určenú na zabezpečenie pitnej vody a obnovu poškodenej energetickej infraštruktúry.

Švajčiarsko aj napriek svojmu neutrálnemu postoju prijalo voči Rusku v súvislosti s jeho inváziou na Ukrajinu rovnaké sankcie ako EÚ, vrátane postihov zameraných voči ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. (afp, reuters, tasr)

19:49 Poslanci zahraničného výboru dolnej komory českého parlamentu prijali vo štvrtok uznesenie, v ktorom označili súčasný režim v Rusku za teroristický. Oznámil to predseda zahraničného výboru PS ČR Marek Ženíšek na sociálnej sieti Twitter. „Zahraničný výbor označuje v súlade s rezolúciou Parlamentného zhromaždenia Rady Európy súčasný ruský režim za teroristický,“ uvádza sa v dokumente.

Výbor tiež odsúdil ruskú agresiu na Ukrajine a najmä rozsiahle útoky na civilné obyvateľstvo, nevojenské objekty a kľúčovú infraštruktúru. Podľa výboru ide o zastrašovanie civilnej populácie, ktoré zodpovedá teroristickým metódam. „Je na čase nazývať veci pravými menami. Správaš sa ako terorista, si terorista a s teroristami sa nevyjednáva,“ komentoval uznesenie Ženíšek.

Poslanci tiež skonštatovali, že hlavným cieľom poslednej vlny útokov bola aj vládna a energetická infraštruktúra na veľkej časti územia Ukrajiny a obeťami boli desiatky civilistov. „Tieto útoky spôsobujú obmedzenia či zastavenia dodávok energií, vody či tepla hneď v niekoľkých regiónoch a ohrozujú civilné obyvateľstvo,“ uzniesli sa poslanci.

Vyhrážanie sa Ruska použitím jadrových zbraní či falošné a nepodložené obviňovanie Ukrajiny z plánov na použitie zbraní hromadného ničenia je podľa zahraničného výboru nebezpečnou eskaláciou napätia a hrozbou pre celoeurópsku bezpečnosť. Poslanci výboru sa okrem toho zhodli na podpore úsilia ministra zahraničných vecí ČR Jana Lipavského o ustanovenie špeciálneho tribunálu na stíhanie zločinov ruskej agresie. (tasr)

19:12 Ukrajina upozorňuje, že zdanlivé stiahnutie sa ruských jednotiek z mesta Cherson na juhu krajiny by mohlo byť len pascou zo strany Moskvy. Vo štvrtok to vyhlásila hovorkyňa južného velenia ukrajinskej armády Natalia Humeniuková. TASR správu prevzala zo stanice Sky News a denníka The Guardian.

Špekulácie o možnom stiahnutí sa ruských vojsk z Chersonu sa objavili vo štvrtok po tom, čo sa na internete objavili fotografie tamojšej hlavnej administratívnej budovy. Ruské jednotky na ňu po okupácii vyvesili ruskú vlajku, no na aktuálnych záberoch vlajka chýba.

„Mohlo by ísť o určitú provokáciu s cieľom vyvolať dojem, že tieto budovy sú opustené a že je bezpečné vstúpiť dnu. (Rusi) sa zatiaľ pripravujú na pouličné boje,“ uviedla Humeniuková.

Hovorkyňa dodala, že Ukrajina „pokračuje v bojoch aj smerom k Chersonu, a to i napriek tomu, že nepriateľ sa snaží vyvolať efekt opustených budov a totálnej evakuácie“. AFP pripomína, že Chersonská oblasť je jednou zo štyroch ukrajinských regiónov, ktoré v septembri anektoval ruský prezident Vladimir Putin. Táto anexia však nebola medzinárodne uznaná.

Minister obrany Spojených štátov Lloyd Austin vo štvrtok na Twitteri uviedol, že podľa jeho názoru sú ukrajinskí vojaci schopní získať Cherson späť, keďže pracujú „metodicky a efektívne“.

18:50 Zmasakrovanie civilistov v ukrajinskom meste Buča počas úvodných týždňov vojny bolo premyslenou operáciou Moskvy. Ruskí vojaci v zachytených telefonických rozhovoroch nazývali neľudské metódy voči ľuďom v Buči „očistou“. Agentúra AP a americká televízna stanica PBS, ktoré získali záznamy z Buče, uvádzajú, že násilie na civilistoch bolo dopredu zorganizované.

Čítajte viac Masaker v Buči bol súčasťou 'očistnej' operácie Rusov, vyplýva z odpočutých rozhovorov

18:35 Ukrajina sa nezúčastní na nadchádzajúcom summite krajín G20 v Indonézii v prípade, že tam príde aj šéf Kremľa Vladimir Putin, vyhlásil vo štvrtok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Ak by sa mal zúčastniť vodca Ruskej federácie, Ukrajina sa nezúčastní,“ povedal Zelenskyj na spoločnej tlačovej konferencii s gréckou prezidentkou Katerinou Sakellaropulosovou v Kyjeve.

Účasť Putina na schôdzke lídrov skupiny najväčších ekonomík sveta G20 zatiaľ nie je istá, pripomína AFP. Indonézia v súčasnosti zastáva rotujúce predsedníctvo v skupine G20 a organizuje aj tohtoročný summit, ktorý sa uskutoční 15. až 16. novembra na ostrove Bali. V apríli Jakarta oznámila, že na schôdzku pozvala aj Putina.

Indonézsky prezident Joko Widodo na summit zavolal i ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, a to napriek tomu, že Ukrajina nie je členom G20. (TASR/AFP)

17:51 Bulharský parlament drvivou väčšinou hlasov v pomere 175:45 schválil poskytnutie ťažkých zbraní pre Ukrajinu. Tomuto rozhodnutiu predchádzali mesiace sporov medzi politickými stranami Bulharska, ktoré je členom NATO, informuje TASR s odvolaním sa na stanicu Rádio Sloboda (RFE/RL) a agentúru Reuters.

Poslanci rozhodli, že bulharský kabinet musí začať rozhovory so spojencami v NATO, aby nahradili alebo posilnili obranné kapacity Bulharska a umožnili tak rýchlejšie uvoľnenie techniky bulharskej armády zo sovietskej éry pre Ukrajinu.

Bezprostredne nebolo jasné, akú vojenskú techniku Bulharsko vyšle na Ukrajinu, ani kedy sa to môže stať. Parlament však vyzval dočasnú vládu, aby do mesiaca prišla s plánom dodávok zbraní pre Ukrajinu.

Ako pripomenula agentúra Reuters, Bulharsko bolo jednou z mála krajín Európskej únie, ktoré neposielajú Ukrajine vojenskú pomoc. Reuters vysvetlil, že táto téma rozdeľovala vládnu koalíciu, zahŕňajúcu aj prokremeľskú Bulharskú socialistickú stranu (BSP). Tá v máji rozhodnutie o vojenskej pomoci pre Ukrajinu zablokovala.

Agentúra Reuters spresnila, že dočasný minister obrany Dimitar Stojanov vo štvrtok súčasne informoval, že Bulharsko si nemôže dovoliť poslať na Ukrajinu svoje protilietadlové raketové systémy alebo bojové lietadlá sovietskej výroby, ktoré žiada Kyjev. Minister vysvetlil, že Bulharsko tieto zbraňové systémy nemá čím okamžite nahradiť.

17:32 Vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak informoval, že až 74 spomedzi dovedna 107 prepustených ukrajinských bojovníkov bolo v apríli a máji obrancami ostreľovaného oceliarenského komplexu Azovstaľ, ktorý bol dejiskom posledných bojov v Rusmi obliehanom v ukrajinskom prístavnom meste Mariupol.

„Podarilo sa nám výmenou získať ťažko zranených (bojovníkov) z Mariupola vrátane tých, ktorí sú pripútaní na lôžko, chlapcov s ranami od šrapnelov na rukách aj nohách, strelnými ranami v rôznych častiach tela. Sú medzi nimi ľudia s amputovanými končatinami, aj takí, ktorí si necítia časť tváre, či (iní) s infikovanými ranami,“ uviedol. Jermak na sociálnej sieti Telegram zverejnil aj fotografie a video, ako sa časť väzňov vracia cez zničenú vozovku na ukrajinské územie.

16:56 Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) nezaznamenala žiadne náznaky neohlásených jadrových aktivít v troch lokalitách na Ukrajine, ktoré na žiadosť Kyjeva navštívila v súvislosti s tvrdeniami Ruska o plánovanom odpálení takzvanej „špinavej bomby“, oznámil vo štvrtok generálny riaditeľ MAAE Rafael Grossi.

„Naše technické a vedecké vyhodnotenie výsledkov, ktoré máme nateraz k dispozícii, nepreukázalo žiadne známky nedeklarovaných jadrových aktivít a materiálov na týchto troch miestach,“ spresnil Grossi vo vyhlásení. (TASR/AFP)

16:24 Ruské sily v okupovanej Záporožskej jadrovej elektrárni sa čoskoro pokúsia prepojiť zariadenie s anektovaným polostrovom Krym i okupovanými časťami Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny. Vo vyhlásení na komunikačnej platforme Telegram to tvrdí ukrajinská energetická spoločnosť Enerhoatom.

Ruský útok z 2. novembra na posledné dve vysokonapäťové vedenia spájajúce elektráreň s ukrajinskou sieťou bol „ďalším pokusom“, aby sa Zaporižžská jadrová elektráreň stala súčasťou ruského energetického systému, uviedol Enerhoatom.

Jadrová elektráreň bola podľa ukrajinských úradov v priebehu ostatných mesiacov už viackrát odpojená od siete v dôsledku ruského bombardovania. Po stredajšom útoku musela elektráreň podľa Enerhoatomu prejsť do režimu úplného výpadku prúdu. Chod zariadenia v súčasnosti zabezpečujú s pomocou dieselových generátorov, ktoré majú podľa Enerhoatomu dostatok paliva na 15 dní. (SITA)

15:57 Ukrajina prepustila 107 ruských vojakov, uviedlo ruské ministerstvo obrany. Rovnaký počet vojnových zajatcov sa vrátil aj na Ukrajinu, informovala agentúra Ukrinform.

„Dňa 3. novembra sa vďaka vyjednávaniu vrátilo z územia pod kontrolou kyjevského režimu 107 ruských vojakov,“ uviedlo ruské ministerstvo obrany. Vojakov teraz podľa ministerstva ruská armáda odvezie do Moskvy vojenským špeciálom, v ruskej metropole dostane lekársku starostlivosť.

„Ukrajina dnes vykonala výmenu zajatcov. Podarilo sa oslobodiť 107 vojakov – šesť dôstojníkov a 101 vojakov a seržantov,“ píše Ukrinform.

Kyjev a Moskva si naposledy oficiálne vymenili zajatcov minulý týždeň, keď sa na Ukrajinu vrátilo 52 ľudí vrátane niektorých obrancov mariupoľských oceliarní Azovstaľ. Do Ruska sa podľa agentúry TASS vtedy vrátilo 50 vojakov. V doteraz najväčšej výmene z polovice októbra sa zo zajatia dostalo späť do vlasti 218 zajatcov. Moskva vtedy prepustila výlučne ženy. (ČTK)

15:35 Rusko si vo štvrtok predvolalo britskú veľvyslankyňu Deborah Bronnertovú a varovalo Londýn pred „nebezpečnými následkami“. Moskva totiž obviňuje Britániu, že pomohla Kyjevu minulý týždeň podniknúť útok na ruskú čiernomorskú flotilu pri pobreží anektovaného Krymského polostrova. Správu priniesla agentúra AFP.

„Takéto konfrontačné akcie Angličanov prinášajú riziko vystupňovania situácie a môžu viesť k nepredvídateľným a nebezpečným následkom,“ uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí v oznámení.

Moskva dodala, že odovzdala veľvyslankyni Spojeného kráľovstva Bronnertovej „ostrý protest“. Rusko tvrdí, že britské sily cvičia ukrajinské špeciálne jednotky okrem iného aj v „sabotážnych operáciách na mori“. (TASR)

15:03 Ukrajina neprijala nijaké iné záväzky, ako tie stanovené v dohode o vývoze obilia uzatvorenej v júli s Ruskom. Vyhlásil to vo štvrtok hovorca ukrajinského ministra zahraničných vecí Oleh Nikolenko.

Rusko počas víkendu dočasne pozastavilo plnenie dohody o vývoze obilia z Ukrajiny po útoku na jeho Čiernomorskú flotily. Podľa Moskvy totiž Kyjev použil na útok námorné koridory zriadené pre vývoz obilia. Rusko v stredu oznámilo, že sa k plneniu dohody vracia, pretože dostalo od Kyjeva záruky, že nepoužije tieto koridory na útoky.

Vo vyhlásení zverejnenom na sociálnej sieti Facebook však Nikolenko poprel, že by Kyjev ponúkol Rusku nejaké nové podmienky, ktorými by zaistil jeho návrat k dohode.

„Náš štát neprijal nijaké nové podmienky, ktoré presahujú rámec už existujúcej dohody o obilí,“ napísal Nikolenko. Zároveň uviedol, že Ukrajina nikdy nevyužila čiernomorské koridory určené na vývoz obilia na vojenské účely a ani tak neplánovala urobiť.

„Ukrajina nikdy neohrozila trasy pre obilie… Moskva sa vrátila k dohode, vďaka aktívnej diplomacii generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa a tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. V koordinácii s Ukrajinou našli slová, ktorým (ruský prezident) Putin rozumel,“ uviedol Nikolenko.

14:40 Ukrajinskí obrancovia zničili od vypuknutia vojny viac než dvakrát toľko ruských lietadiel, o koľko prišiel Sovietsky zväz počas celej desaťročnej invázie v Afganistane v rokoch 1979 – 1989. Na Facebooku to uviedol hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj.

„Na Ukrajine prišli o 278 lietadiel, v Afganistane to bolo 118 sovietskych lietadiel,“ uviedol Zalužnyj, ktorý sa domnieva, že vojna s Ukrajinou je pre Rusko rovnakou hanbou ako vojna v Afganistane. Zalužnyj je presvedčený, že invázia na Ukrajinu povedie k zničeniu Ruska. (SITA)

14:20 Po bezmála 250 dňoch sa v jedinom oblastnom centre Ukrajiny, ktoré sa Rusom od začiatku invázie podarilo obsadiť, odpočítavajú posledné hodiny okupácie. Kirill Stremousov, zástupca šéfa kolaborantskej administratívy Chersonskej oblasti, ktorú šéf Kremľa Vladimir Putin s ďalšími troma ukrajinskými regiónmi koncom septembra nezákonne pripojil k Rusku, vo štvrtok potvrdil, že okupačné jednotky „sa s najväčšou pravdepodobnosťou stiahnu na ľavý breh“.

Čítajte viac Nad Chersonom už neveje ruská vlajka. Chystajú okupanti odsun?

14:01 Rusko vyzvalo Organizáciu Spojených národov, ktorá pomohla vyjednať dohodu umožňujúcu Ukrajine vyvážať obilie, aby pomohla s plnením jej časti zameranej na uľahčenie exportu potravín a hnojív z Ruska. „Stále nevidíme nijaké výsledky v súvislosti s druhým aspektom: odstránením prekážok vývozu ruských hnojív a obilia,“ uviedol ruský minister zahraničných vecí na tlačovej konferencii v jordánskom Ammáne.

„Znovu sme vyzval generálneho tajomníka OSN (Antónia Guterresa), aby zaistil splnenie záväzkov, s ktorými prostredníctvom svojej vlastnej iniciatívy súhlasil,“ pokračoval Lavrov.

Podľa šéfa ruskej diplomacie je z hľadiska objemu vývoz ruských hnojív a obilia neporovnateľne vyšší ako ukrajinský. (TASR/Reuters)

13:40 Rusko a Ukrajina si chcú vo štvrtok vymeniť ďalších vojnových zajatcov. Podľa agentúry AFP to oznámil Denis Pušilin, ktorý je označovaný za najvyššieho predstaviteľa samozvanej proruskej Doneckej ľudovej republiky (DĽR).

„Dnes dostaneme naspäť 107 našich bojovníkov z ukrajinských žalárov,“ uviedol Pušilin na sociálnej sieti Telegram s tým, že 65 z nich pochádza zo separatistických území na východe Ukrajiny. „Rovnaké množstvo väzňov vrátime Ukrajine,“ dodal.

Od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu sa medzi Moskvou a Kyjevom uskutočnilo viacero výmen väzňov. V rámci jednej z nich bolo prepustených viac ako 100 Ukrajiniek, píše denník The Guardian na svojom webe. (TASR)

13:02 Ruské vzdušné údery spôsobili na Ukrajine podľa ukrajinských predstaviteľov ďalšie civilné obete a výpadky prúdu. V Charkovskej oblasti zomrela pri ostreľovaní 82-ročná žena a šesť ďalších ľudí utrpelo zranenia, oznámil dnes na sociálnych sieťach šéf oblastnej správy Oleh Synehubov, v Doneckej oblasti zomreli v stredu pri ruských útokoch podľa oznámenia tamojšieho gubernátora Pavla Kyrylenka štyria civilisti.

V Nikopole blízko Záporožskej jadrovej elektrárne ostreľovanie z raketometov Grad poškodilo obytné domy. V Dnepropetrovskej oblasti v južnej časti Ukrajiny Rusi opäť zaútočili na energetickú infraštruktúru. Bez prúdu sa ocitlo viac ako tisíc domácností v Pavlohrade a s výpadkami prúdu sa potýkal aj Kryvyj Rih, zhrnul ruský servis BBC.(ČTK)

12:29 Ruskí predstavitelia oznámili, že Moskvou dosadené orgány začali s integráciou Záporožskej jadrovej elektrárne (ZAES) na juhu Ukrajiny pod správu ruskej energetickej spoločnosti Rosenergoatom. Poradca generálneho riaditeľa Rosenergoatomu Renat Karčaa uviedol, že ZAES bude presunutá pod správu spoločnosti, ktorá prevádzkuje jadrové elektrárne, po tom, čo sa minú dostupné palivové rezervy.

Podľa šéfa ruskom dosadenej regionálnej správy v meste Enerhodar, ktoré sa nachádza pri ZAES, Alexandra Volgu, sa však už proces prechodu elektrárne pod ruskú správu začal. Volga to povedal pre spravodajský portál Ukraina.ru. Do elektrárne už mal doraziť aj prevádzkový personál z Ruska.

Podľa námestníka ruského ministra zahraničných vecí Andreja Rudenka podpísali už všetci zamestnanci ZAES, ktorí sú „kriticky dôležití pre prácu“ elektrárne, nové pracovné zmluvy s Rosenergoatomom. Ukrajinský Enerhoatom však koncom októbra tvrdil, že nové zmluvy podpísalo len 100 zo 6700 ukrajinských zamestnancov ZAES, ktorí zotrvali v elektrárni. (TASR/The Guardian)

12:05 Dezinformácie a nenávisť proti Židom „prekvitajú“ na internete počas celej invázie Ruska na Ukrajinu a trend, ktorý sa spustil počas pandémie koronavírusu, sa ďalej zhoršuje. Uvádza sa to v najnovšej správe Agentúry Európskej únie pre základné práva.

Čítajte viac Invázia Ruska na Ukrajinu zhoršila antisemitizmus, uvádza správa EÚ

11:26 Z budovy mestskej rady v okupovanom Chersone bola zvesená ruská vlajka.

10:13 Z ukrajinských čiernomorských prístavov vyplávalo šesť lodí s nákladom obilnín. Oznámilo to turecké ministerstvo obrany. Lode exportujú poľnohospodárske produkty z krajiny napadnutej ruskou armádou na základe dohody pod záštitou OSN a Turecka. Tento týždeň situáciu zdramatizovalo Rusko, ktoré od dohody odstúpilo kvôli údajnému ukrajinskému útoku na ruskú flotilu. V stredu ale Moskva oznámila, že dohodu opäť začne plniť.

„Po obnovení obilnej dohody vyplávalo z ukrajinských prístavov šesť lodí. Tým celkový počet lodí, ktoré sa vydali z prístavov, dosiahol 426 a množstvo vyvezených obilnín prekročilo 9,7 milióna ton,“ povedal podľa agentúry Anadolu turecký minister obrany Hulusi Akar.

8:33 Britské ministerstvo obrany vo svojej každodennej správe o vývoji vojny spomenulo, že ruskí vojaci slúžiaci na Ukrajine sú pravdepodobne znechutení tým, že sú nútení obsluhovať staré bojové vozidlá pechoty, ktoré označujú ako „plechovky“. V polovici októbra presiahli straty týchto vozidiel 40 za deň, čo zodpovedá výzbroji jedného práporu.

V posledných týždňoch sa Rusko pravdepodobne uchýlilo k obstaraniu najmenej stovky tankov a bojových vozidiel z bieloruských skladov, uviedlo britské ministerstvo s tým, že tento druh vojenskej techniky je zásadný pre ruský spôsob vedenia vojny. Ruské sily sa však ďalej stretávajú s ťažkosťami pri dodávkach munície a dozbrojovaní.

8:25 Generálny štáb ukrajinskej armády oznámil, že za posledných 24 hodín ukrajinská obrana zostrelila desať dronov iránskej výroby Šáhed-136 a ďalších desať dronov ruskej výroby Orlan. Moskva drony používa vo veľkom na útoky proti civilným cieľom a infraštruktúre.

Ukrajinská armáda navyše uviedla, že za posledných 24 hodín odrazila 12 ruských útokov v Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny. Počas uplynulého dňa Rusi údajne útočili na viac ako 20 miest.

7:30 Rekreačné stredisko pri priehrade Zegrze neďaleko Varšavy, ktoré malo v prenájme ruské veľvyslanectvo, prevzala do správy poľská vládna organizácia Štátne lesy (Lasy Panstwowe, LP).

Organizácia ukončila zmluvu s ruským veľvyslanectvom vo Varšave o prenájme rekreačného strediska v lokalite Skubianka v apríli tohto roka. Na pozemku, ktorý mali Rusi v prenájme, sú dva hotely, dve vily, osem letných chát a administratívna budova. Oficiálnym dôvodom ukončenia nájomnej zmluvy boli nedoplatky.

Námestník poľského ministra pre klímu a životné prostredie Edward Siarka pred strediskom Skubianka povedal, že napriek opakovaným výzvam ruské veľvyslanectvo nehnuteľnosť neuvoľnilo. LP preto „prevzala a zabezpečila nehnuteľnosť prenajímanú ruským veľvyslanectvom vo Varšave v lesnom okruhu Jablonna blízko Varšavy“, cituje agentúra PAP. V súčasnosti sa robí inventarizácia a technické zhodnotenie majetku a vyjadril nádej, že po ich ukončení „budú navrhnuté nové pozemkové úpravy“, dodal Siarka.

Sovietske a potom ruské veľvyslanectvo si stredisko prenajímalo od 80. rokov 20. storočia. „Centrum je úplne zdevastované. Rusi všetko zničili, aj káble sú zo stien vytrhané“, napísal na Twitteri hovorca Štátnych lesov Michal Gzowski.

7:00 Ukrajinská Záporožská jadrová elektráreň je po ostreľovaní a poškodení zvyšného vysokonapäťového vedenia odpojená od siete. Oznámila to spoločnosť Enerhoatom, ktorá najväčšiu jadrovú elektráreň v Európe prevádzkuje a podľa ktorej za ostreľovaním stojí ruská armáda. Záložné dieselgenerátory na chladenie reaktorov majú palivo na 15 dní.

Piaty a šiesty blok Záporožskej jadrovej elektrárne boli prepnuté do takzvaného studeného stavu. Elektráreň je už dlhší čas obsadená ruskými vojakmi, ale obsluhujú ju ukrajinskí zamestnanci. Areál zariadenia bol opakovane ostreľovaný, z čoho sa navzájom obviňujú obe bojujúce strany.

6:00 Rusko sa vrátilo k dohode o vývoze ukrajinského obilia z čiernomorských prístavov, od ktorej odstúpilo v reakcii na víkendový útok proti ruskej flotile v Sevastopole na anektovanom Kryme. Aj bez ruskej účasti však lode v minulých dňoch zabezpečovali transport ukrajinského obilia, pretože Turecko, OSN a Ukrajina trvali na pokračovaní operácie, kľúčovej najmä pre zásobovanie afrických a blízkovýchodných štátov. Pokyn na obnovenie „plnohodnotnej účasti“ Ruska na obilnej dohode dal v stredu prezident Vladimír Putin, podľa ktorého Moskva dostala bližšie neupresnené záruky, že útok na Čiernomorskú flotilu sa nebude opakovať.

„Požadovali sme od ukrajinskej strany uistenie a záruky, že nič podobné (ako bol sobotňajší útok na flotilu v Sevastopole) sa v budúcnosti neodohrá a že humanitárne koridory nebudú využité na vojenské účely,“ povedal v stredu Putin podľa agentúry Interfax na úvod porady so svojimi najbližšími. spolupracovníkov z bezpečnostnej rady. Ukrajinské garancie podľa Putina sprostredkovalo Turecko, a preto môže dať pokyn ministerstvu obrany, aby obnovilo „plnohodnotnú účasť“ Ruska v obilnej dohode. Rusko si pritom podľa Putina vyhradzuje právo odstúpiť od dohody, ak by Ukrajina poskytnuté záruky porušila, uviedol denník Kommersant.

Putin uistil, že Rusko v žiadnom prípade nebude ani v budúcnosti brániť vývozu obilia " z územia Ukrajiny" do Turecka, a to so zreteľom na neutralitu Turecka v konflikte, na turecký potravinársky priemysel a na úsilie prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, zamerané na zabezpečenie záujmov najchudobnejších krajín. Šéf Kremľa tiež tvrdil, že Rusko aj v prípade, že by nakoniec vystúpilo z obilnej dohody, je pripravené dodať do najchudobnejších krajín sveta „celý objem obilia“, aký by bol dodaný z Ukrajiny.

Návrat Ruska k dohode potvrdil Erdogan. Turecko v lete dojednania o transporte ukrajinského obilia pomohlo uzavrieť spolu s OSN a teraz sa podieľa na zabezpečení bezpečnej plavby lodí prevážajúcich cez Čierne more poľnohospodársku produkciu.

Za zachovanie obilnej dohody sa poďakoval v telefonáte Erdoganovi jeho ukrajinský náprotivok. Volodymyr Zelenskyj súčasne uviedol, že s Erdoganom hovoril aj o ďalších krokoch, ktoré by umožnili návrat ukrajinských vojnových zajatcov a politických väzňov do vlasti. Erdogan podľa tlačového úradu tureckej vlády zdôraznil, že vývoz ukrajinského a ruského obilia je životne dôležitý pre celý svet. A znovu sa vyslovil za diplomatické úsilie o spravodlivé ukončenie rusko-ukrajinského konfliktu.

Vo svojom večernom vystúpení Zelenskyj označil pokračovanie dohody za významný diplomatický výsledok pre Ukrajinu aj celý svet. „Ruské vydieranie nikam neviedlo,“ povedal ukrajinský prezident s tým, že počínanie Moskvy vedie k rastu cien potravín na medzinárodných trhoch. Podľa Zelenského ruský bombardér vystrelil na ukrajinské ciele dve strely s plochou dráhou letu, ktoré preleteli vzdušným priestorom nad koridormi pre lode.

Vývoz obilia z Ukrajiny v tohtoročnej sezóne medziročne klesol na takmer 13,4 milióna ton oproti 19,7 miliónom ton k rovnakému dátumu o sezónu skôr, uviedla agentúra Reuters s odvolaním sa na údaje ukrajinského ministerstva poľnohospodárstva. Vývoz obilia z krajiny klesol po februárovom zahájení ruskej invázie. Ruská blokáda čiernomorských prístavov Ukrajiny zvýšila globálne ceny potravín a vyvolala obavy z nedostatku v Afrike a na Blízkom východe.

Podľa ukrajinského ministerstva sa od júla vďaka obilnej dohode doteraz podarilo vyviezť 5,1 milióna ton pšenice, 7,1 milióna ton kukurice a 1,1 milióna ton jačmeňa. Ukrajina by podľa odhadu vlády mohla tento rok zožať 50 až 52 miliónov ton obilia, čo je pokles z rekordných 86 miliónov ton v roku 2021, a to kvôli strate okupovaného územia a kvôli nižším výnosom.

Neochvejnosť, s akou aj OSN trvala na pokračujúcom exporte obilia, v stredu vyzdvihla nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková. Televíznemu kanálu Welt povedala, že tento prístup ukazuje, čo všetko sa dá dosiahnuť, ak bude svetové spoločenstvo ignorovať ruské pokusy o vyhrážanie. „Rusko sa opäť snažilo použiť hlad a obilie ako zbraň,“ uviedla.

Kremeľ predtým varoval, že bezpečná plavba loďou cez Čierne more nemôže byť bez ruskej účasti zaistená.

Aké poučenie by si mali západní vodcovia vziať z obilnej ‚osmanskej diplomacie‘? ‚Vydierač‘ ruského pôvodu je v slabšom postavení voči tým, ktorí sú silnejší a dokážu jasne vyjadriť svoj postoj. Spôsob, ako ‚spacifikovať‘ agresora, spočíva v rozumnej demonštrácii sily,“ napísal poradca šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoljak.

Rusko pozastavenie svojej účasti v dohode cez víkend zdôvodňovalo drónovým útokom na flotilu, ktorý podľa Moskvy mali na svedomí Ukrajinci a ku ktorému vraj bolo zneužité práve bezpečného plavebného koridoru určeného pre lode s obilím. Kyjev ruské obvinenie odmieta a tvrdí, že Rusi si vymysleli falošnú zámienku v snahe zablokovať koridor.

V reakcii na ruskú verziu, že Ukrajinci na útok zneužili civilné lode v bezpečnom plavebnom pásme, zástupca generálneho tajomníka OSN Martin Griffiths na pondelkovom rokovaní Bezpečnostnej rady OSN povedal, že žiadna civilná loď neplávala týmto koridorom v noci na sobotu, keď sa útok na Čiernomorskú flotilu odohral. Nikto podľa neho neplával v koridore ani v nedeľu a žiadne plavidlo cez víkend nehlásilo incident.