278. deň: Kyjev je pod snehom. Zelenskyj i Stoltenberg očakávajú ďalšie ruské útoky

Kým budú mať Rusi rakety, tak sa neupokoja, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý očakáva ďalšie ruské raketové útoky.

, , , 28.11.2022 05:55, aktualizované: 23:08
Antonivskij most, Cherson, vojna na Ukrajine Foto: ,
Celkový pohľad na poškodený Antonivskij most v Chersone na Ukrajine, nedeľa 27. novembra 2022. Most, hlavný priechod cez rieku Dneper v Chersone, zničili ruské jednotky začiatkom novembra po tom, ako sa kremeľské sily stiahli na druhý breh rieky.
debata (287)

VIDEO: Volá Londýn! Briti takto posielajú presnú muníciu pre Ukrajinu.

Najdôležitejšie udalosti

  • Vojna pokračuje 278. deň
  • Rusko vypálilo na Ukrajinu už 16-tisíc rakiet, tvrdí Reznikov
  • Kyjev: Ruské útoky poškodili 32-tisíc civilných objektov
  • Ruská armáda pokračuje v ostreľovaní Chersonu
  • Rusko vo vojne prišlo už o 87 900 mužov, tvrdí Kyjev
  • Pápež František sa ponúka ako mediátor rokovania o mieri
  • Po útokoch je bez elektriny stále asi 40 % Kyjevskej oblasti
  • Ukrajina popiera tvrdenia Ruska, že Bachmut je takmer obkľúčený
  • Rusi údajne zakázali vstup do Záporožskej elektrárne zamestnancom, ktorí s nimi nepodpísali zmluvy

23:08 Ukrajinská armáda v pondelok uviedla, že Moskva zakázala vstup do Záporožskej jadrovej elektrárne (ZAES) ukrajinským technikom, ktorí odmietli podpísať zmluvy s ruským štátnym energetickým gigantom Rosatom. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

ZAES je najväčšou jadrovou elektrárňou v Európe. Rusi ju obsadili už v marci, napriek tomu ju však naďalej prevádzkovali ukrajinskí technici.

„Podľa dostupných informácií zakázali okupanti od dnešného dňa vstup na územie záporožskej elektrárne… zamestnancom, ktorí odmietli podpísať zmluvu s Rosatomom,“ uviedol ukrajinský generálny štáb vo svojej pravidelnej zvodke.

Rusko sa k informácii dosiaľ nevyjadrilo.

22:42 Európske štáty by kvôli invázii ruských vojsk na Ukrajinu mali zdvojnásobiť výdavky na obranu, uviedol šéf estónskej diplomacie Urmas Reinsalu, ktorý dnes so šiestimi ďalšími ministrami zahraničia z Pobaltia a Škandinávie navštívil Kyjev. Estónsko sa chystá zvýšiť obranné výdavky na tri percentá hrubého domáceho produktu (HDP), povedal minister.

21:51 Poľsko zváži, že by prijalo od Nemecka zariadenia protivzdušnej obrany Patriot po tom, čo Berlín vyhlásil, že na Ukrajinu ich nepošle z dôvodu obmedzení v rámci NATO. Zároveň však Varšava chce, aby tieto systémy chránili aj ukrajinský vzdušný priestor. Povedal to v pondelok poľský premiér Mateusz Morawiecki, informuje TASR podľa správy agentúry PAP.

Nemecko minulý týždeň ponúklo Poľsku systém protivzdušnej obrany Patriot po tom, čo na poľské územie blízko hraníc s Ukrajinou dopadla raketa ukrajinskej protivzdušnej obrany. Poľsko na túto ponuku reagovalo vyhlásením, že systém by mal byť radšej dodaný Ukrajine. Nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová nato uviedla, že Nemecko tento systém Ukrajine nemôže dodať.

„Tieto patrioty sú súčasťou integrovanej protivzdušnej obrany NATO, z čoho vyplýva, že môžu byť rozmiestnené iba na území NATO,“ vysvetlila.

21:32 Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová vyjadrila rozhorčenie nad výrokmi pápeža Františka, ktorý v rozhovore pre kresťanský mesačník America označil čečenských a buriatských vojakov za jedných z najbrutálnejších aktérov vojny na Ukrajine.

V pondelok o tom informovala britská stanica BBC, ktorej správu prevzala do svojho servisu aj agentúra TASR.

Pápež v rozhovore pre jezuitmi založený mesačník America uviedol: „Keď hovorím o Ukrajine, hovorím o ľuďoch, ktorí sú mučení. Ak máte mučených ľudí, máte (tiež) niekoho, kto ich umučí“.

V rozhovore pápež povedal, že má veľa informácií o krutosti jednotiek, ktoré tam prichádzajú. Spresnil, že „vo všeobecnosti sú najkrutejší možno tí, ktorí síce sú z Ruska“, resp. Ruskej federácie, ale nemajú korene v ruskej tradícii, „ako sú Čečenci, Buriati a podobne.“

V reakcii na tento pápežov výrok Zacharovová napísala: „To už nie je rusofóbia, to je úchylka, ani neviem akej úrovne“. Dodala, že ide o „nehorázne prekrúcanie pravdy“.

20:57 Ukrajinská prvá dáma Olena Zelenská v pondelok vyzvala svet, aby reagoval na využívanie sexuálneho násilia ako zbrane vo vojne na Ukrajine. Prokuratúra v Kyjeve podľa nej vyšetruje viac než 100 takýchto zločinov, ktorých sa mali dopustiť ruskí vojaci, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

Zelenská v prejave na londýnskej konferencii o predchádzaní sexuálnemu násiliu v ozbrojených konfliktoch uviedla, že uvedené vyšetrovania sú len malým zlomkom skutočného počtu takýchto zločinov, ktoré sa odohrali vo vojne na Ukrajine.

„Príležitosti na ponižovanie Ukrajincov sa pre okupantov rozšírili a žiaľ, sexuálne násilie a sexuálne zločiny sa nachádzajú v ich arzenáli,“ povedala manželka ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

„Každý vie o veľkom množstve znásilnení,“ povedala delegátom počas prvého dňa konferencie. „Oni (ruskí vojaci) sú v tomto veľmi otvorení,“ dodala. Obete však podľa nej majú strach hovoriť o tejto stigme a obávajú sa tiež, že páchatelia týchto činov by sa mohli vrátiť a urobiť to znova.

„Preto je extrémne dôležité, aby sa to uznalo za vojnový zločin a aby sa potrestali všetci vinníci,“ zdôraznila. „Na to musí existovať globálna reakcia. Žiaľ, takéto vojnové zločiny budú vo svete pokračovať, pokiaľ si vojaci budú myslieť, že môžu vyviaznuť bez akéhokoľvek trestu,“ dodala Olena Zelenská.

20:42 V okolí východoukrajinského mesta Bachmut pokračovali v pondelok ťažké boje. Potvrdili to ruské i ukrajinské zdroje. Ukrajina však popiera tvrdenia Rusov, že mesto je takmer obkľúčené. Informuje o tom TASR podľa správ americkej spravodajskej televízie CNN. Tá poznamenáva, že pre ruské sily ide o dôležitý cieľ po nedávnych neúspechoch na fronte.

Na sociálnych sieťach sa šíria videá zo zničených budov v meste, v ktorom sa stále nachádzajú tisícky civilistov, a to bez dodávok elektriny či vody.

Najvyšší predstaviteľ separatistickej Doneckej ľudovej republiky Denis Pušilin v pondelok vyhlásil, že ruské jednotky už takmer obkľúčili Bachmut.

„Situácia v Bachmute je naďalej zložitá, ale naše jednotky, predovšetkým z Vagnerovej skupiny, jednoznačne postupujú,“ povedal Pušilin v ruskej televízii.

19:55 Ukrajinské mesto Mykolajiv zostalo v dôsledku ruského ostreľovania odrezané od dodávok pitnej vody. Povedal to v pondelok starosta tohto mesta Olexandr Sienkevyč, ktorého cituje denník The Guardian a spravodajská stanica CNN.

Ruské útoky podľa slov Sienkevyča poškodili čerpaciu stanicu na území susednej Chersonskej oblasti, ktorá dodáva pitnú vodu aj do Mykolajiva. Úrady sú tak momentálne nútené do mesta dovážať úžitkovú vodu z ústia rieky Južný Bug.

Vodovod dovážajúci pitnú vodu do Mykolajiva pritom podľa slov starostu opravili len pred približne týždňom, a to po tom, ako bolo mesto Cherson oslobodené od ruských okupantov.

„Máme do činenia so skutočnými teroristami, ktorí sú proti našej armáde bezmocní, a preto ‚bojujú‘ s civilným obyvateľstvom,“ uviedol Sienkevyč. „Ihneď, ako to bezpečnostná situácia dovolí, urýchlene opravíme čerpaciu stanicu a znovu dovedieme pitnú vodu do Mykolajiva,“ dodal.

18:26 Rusko bude pravdepodobne pokračovať v útokoch na ukrajinskú energetickú sieť, plynovú infraštruktúru a základné služby. Počas návštevy Rumunska to dnes povedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

„Keď v tom budú pokračovať vo chvíli, keď nastupuje zima, znamená to, že sa prezident (Vladimir) Putin snaží využiť…zimu ako zbraň vo vojne proti Ukrajine,“ dodal Stoltenberg pred dvojdňovou schôdzkou ministrov zahraničia NATO, ktorá sa uskutoční v Bukurešti v utorok a v stredu.

Generálny tajomník NATO tiež na spoločnej tlačovej konferencii s rumunským prezidentom Klausom Iohannisom poďakoval Rumunsku za podporu, ktorú Ukrajine a jej obyvateľom poskytuje. „Pomáhate s vývozom miliónov ton ukrajinského obilia, aby sa darilo zmierniť celosvetovú potravinovú krízu. A taktiež poskytujete Ukrajine významnú vojenskú pomoc,“ povedal Stoltenberg.

„Nemôžeme nechať Putina vyhrať. To by ukázalo všetkým autoritárskym vodcom po celom svete, že môžu dosahovať ciele pomocou vojenskej sily, a svet by sa stal oveľa nebezpečnejším miestom na život pre nás všetkých,“ dodal s tým, že je v záujme o našu bezpečnosť Ukrajinu podporiť.

18:16 Poľsko apeluje na Európsku úniu a jej členské štáty, aby zvýšili množstvo humanitárnej pomoci pre Ukrajinu a takisto podporili aj krajiny, ktoré poskytujú útočisko pre ľudí utekajúcich pred ruskou ofenzívou, píše agentúra PAP.

„Požiadal som členské štáty EÚ a predovšetkým Európsku úniu, aby navýšili humanitárnu pomoc pre Ukrajinu, aby mohla obnoviť svoju energetickú infraštruktúru a vybudovať dočasné prístrešky pre ľudí utekajúcich pred vojnou,“ uviedol námestník poľského ministra zahraničných vecí Pawel Jablonski na stretnutí ministrov krajín EÚ zodpovedných za oblasť rozvoja.

„Potrebujeme väčšiu podporu pre Ukrajinu a tiež väčšiu podporu pre štáty, akým je i Poľsko, ktoré prijímajú utečencov,“ povedal s tým, že Poľsko spomedzi krajín EÚ prijalo najviac utečencov z Ukrajiny a vynaložilo na pomoc pre nich miliardy zlotých.

„Je neprijateľné, že EÚ si v tejto situácii udržuje odstup, neangažuje sa a nepodporuje štáty, ktoré prijímajú utečencov,“ tvrdil Jablonski.

Finančné zdroje potrebné pre Ukrajinu by sa podľa slov Jablonského dali získať zo zmrazených ruských aktív. Ocenil, že Európska komisia na tejto záležitosti pracuje, avšak poznamenal, že v tejto veci neboli „od marca podniknuté žiadne kroky“.

17:31 Minister Reznikov napísal, že 12 300 ruských striel mierilo na ukrajinské predmestské oblasti a vidiek, 1 900 zasiahlo obytné domy.

ukrajina Čítajte viac Rusko odpálilo už 16-tisíc rakiet, veľká väčšina mierila na civilov

16:58 Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU) začala vyšetrovať ďalšie dve kauzy spojené s ukrajinskou pravoslávnou cirkvou (UPC), ktorá donedávna plne podliehala moskovskému patriarchátu.

Ako uviedla britská stanica BBC, oba prípady súvisia s nálezom propagandistických materiálov, ktoré „popierajú existenciu ukrajinského ľudu, jeho jazyka, ako aj práva Ukrajiny na štátnosť“. Tieto písomnosti sa našli počas razie v teologickom seminári a eparchii patriacej pod moskovský patriarchát v Ivanofrankovskej oblasti na juhozápade Ukrajiny, informuje TASR.

Ukrajina, chrámy, veže, strechy Čítajte viac Ukrajinská tajná služba pri razii v kyjevskom kláštore našla podozrivých Rusov

Vo vyhlásení SBU sa špecifikuje, že pri razii boli zhabané „brožúry a knihy xenofóbneho a nenávistného obsahu s urážlivými výmyslami o iných národnostiach a náboženstvách“. Ich autormi sú väčšinou osobnosti z Ruska. Knihy vyšli v ruských vydavateľstvách.

SBU v posledných týždňoch vykonala prehliadky v niekoľkých objektoch patriacich UPC. Tajná služba vysvetlila, že takéto opatrenia prijíma ako súčasť boja „proti podvratným aktivitám ruských tajných služieb na Ukrajine“.

16:29 V ukrajinskej metropole Kyjev, ktorý minulý týždeň zasiahlo masívne ruské bombardovanie a spôsobilo hromadné výpadky elektriny, by ľuďom elektrina mala ísť vždy na dve alebo tri hodiny dvakrát denne, uviedla energetická spoločnosť DTEK.

V Kyjeve robia energetici „všetko pre to, aby mal každý odberateľ prúd na dve až tri hodiny dvakrát za deň“, oznámila na facebooku spoločnosť DTEK, hlavný dodávateľ elektriny v metropole. Spoločnosť dodala, že podľa nariadenia operátora ukrajinskej rozvodnej siete musí Kyjev znížiť spotrebu o 60 percent.

15:52 Moskva si predvolala nórskeho veľvyslanca po tom, čo v tejto severskej krajine zatkli niekoľko Rusov za používanie dronov. Ako uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí, nórskemu ambasádorovi Robertovi Kvilemu tlmočilo stanovisko, že Oslo by malo skončiť „s prenasledovaním ruských občanov na základe ich národnosti“.

Minulý týždeň v Nórsku odsúdili ruského občana na 90 dní väzenia za použitie dronu, ktorý prelietaval nad nórskym územím napriek zákazu, ktorý v krajine prijali v reakcii na ruskú vojenskú ofenzívu na Ukrajine.

K desiatkam podobných zatknutí došlo v Nórsku aj počas uplynulých týždňov za porušenie zákazu fotografovania citlivých lokalít. Krajina totiž sprísnila bezpečnostné opatrenia v okolí zariadení strategickej infraštruktúry, pripomína AFP.

LNG tanker PRISM COURAGE Čítajte viac Nóri objavili nové ložiská plynu. 20 miliárd kubických metrov bude aj pre Európu

Ruský rezort diplomacie však tvrdí, že tresty pre ruských občanov v Nórsku sú „politicky motivované a nemajú nič spoločné s princípmi spravodlivej a nezaujatej justície“.

Nórsko, v súčasnosti hlavný dodávateľ zemného plynu v Európe, je v stave najvyššej pohotovosti. V uplynulých týždňoch boli totiž v blízkosti viacerých nórskych strategických objektov, vrátane ropných a plynových plošín nachádzajúcich sa ďaleko od nórskeho pobrežia, spozorované záhadné bezpilotné lietadlá, píše AFP.

15:26 Ruský prezident Vladimir Putin sa v Kremli stretol so svojím kazašským náprotivkom Kasymom-Žomartom Tokajevom. Počas stretnutia obaja potvrdili historické väzby spájajúce ich krajiny napriek nezhodám, ktoré medzi nimi nastali v súvislosti s konfliktom na Ukrajine, píše agentúra AFP.

Pre Tokajeva išlo o prvú zahraničnú cestu od opätovného vymenovania do funkcie po nedávnom víťazstve v predčasných prezidentských voľbách. Ako uvádza AFP nemal v nich nijakých skutočných oponentov.

Vpád ruských vojsk na Ukrajinu znervóznil niektorých spojencov Ruska vrátane Kazachstanu, píše AFP. Tokajev minulý týždeň na summite Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB) vedenej Ruskom vyzval na „spoločné hľadanie mierového plánu“. „Nemôžeme dovoliť, aby sa bratský ruský a ukrajinský ľud rozišli so vzájomným nedoriešeným pocitom krivdy,“ povedal vtedy kazašský prezident.

Tokajev okrem toho podľa agentúry AFP dovolil desiatkam tisíc Rusov utiecť pred ruskou vojenskou mobilizáciou do Kazachstanu.

14:53 Zhruba 40 percent obyvateľov je od rozsiahlych ruských útokov na energetickú infraštruktúru z minulého týždňa stále bez elektrického prúdu. Podľa agentúry Unian to povedal šéf oblastnej správy Oleksij Kuleba.

Ruské sily minulý týždeň v stredu zaútočili na Ukrajinu asi 70 strelami s plochou dráhou letu naraz. Tieto rozsiahle útoky spôsobili plošné výpadky prúdu prakticky po celej Ukrajine a vyžiadali si aj vyše desať obetí na životoch. Za posledné mesiace išlo už o niekoľkokrát ruský útok cieliaci na ukrajinské energetické objekty.

Energetici na niektorých miestach v oblasti, kde je situácia najhoršia, pracujú podľa Kulebu na náprave škôd aj cez noc. Šéf oblastnej správy tiež uviedol, že v regióne je 278 takzvaných „staníc nezlomnosti“, kde si ľudia môžu dobiť telefóny a ohriať sa. Ľudia sa na sociálnych sieťach ale podľa ruského servisu BBC sťažujú, že nie všetky tieto strediská sú funkčné.

„Kvôli prudkému nárastu energetického deficitu sme dnes po celej Ukrajine prikročili k havarijným odstávkam,“ uviedla na facebooku spoločnosť Ukrenerho. „Všeobecný deficit v energetickom systéme je dôsledkom už siedmej vlny ruských raketových útokov na energetickú infraštruktúru. Rozsah škôd je veľmi veľký a ich závažnosť vysoká. Opravy prebiehajú nepretržite,“ dodala energetická firma.

14:34 Ministri zahraničných vecí Estónska, Fínska, Islandu, Litvy, Lotyšska, Nórska a Švédska pricestovali v pondelok do Kyjeva na znak podpory Ukrajine, informuje denník The Guardian.

„My, ministri zahraničných vecí z Estónska, Fínska, Islandu, Litvy, Lotyšska, Nórska a Švédska, sme dnes v Kyjeve v plnej solidarite s Ukrajinou. Napriek spŕškam ruských bômb a barbarskej brutalite Ukrajina zvíťazí!“ napísal šéf litovskej diplomacie Gabrielius Landsbergis na sociálnej sieti Twitter.

Fínsky minister zahraničných vecí Pekka Haavisto na Twitteri písal o „bezútešnosti vojny“ a vyjadril obdiv „odvahe a odhodlaniu“ Ukrajincov pri „obrane svojej nezávislosti“.

„Ukrajinu budeme naďalej podporovať, kým to bude potrebné. Rusko musí zastaviť svoju útočnú vojnu a stiahnuť sa,“ napísal Haavisto.

Šéfka nórskej diplomacie Anniken Huitfeldtová zdieľala z návštevy v ukrajinskom hlavnom meste aj fotografie a uviedla, že Nórsko je solidárne s Ukrajinou.

„Späť v Kyjeve. Dnes som späť, aby som vyjadrila nórsku solidaritu s ukrajinským ľudom. Naša podpora Ukrajincom v ich oprávnenom boji za slobodu zostáva pevná,“ citoval Huitfeldtovú denník The Guardian.

**14:07 V dôsledku vojny na Ukrajine je v súčasnosti nezvestných 329 detí a 12 034 ich bolo násilne deportovaných do Ruska, oznámila ukrajinská generálna prokuratúra.

Nájdených bolo tiež 7 819 detí. Prokuratúra na sociálnej sieti Telegram zdôraznila, že zverejnené údaje nie sú konečné, pretože stále overuje informácie zo zón aktívnych bojov, z oslobodených oblastí a z územia okupovaného ruskou armádou.

vojna na ukrajine, deti, ženy, Mariupol Čítajte viac Ukrajinské matky svoje deti už nemusia nikdy nájsť. Rusi im menia mená i dátumy narodenia

Podľa portálu ukrajinskej vlády v dôsledku ruskej vojenskej invázie zomrelo dosiaľ 440 detí a ďalších 851 utrpelo zranenia. Podľa ukrajinskej generálnej prokuratúry najviac detí zahynulo alebo utrpelo zranenia v Doneckej, Charkovskej a Kyjevskej oblasti.

The Guardian upozorňuje, že tieto údaje nie je možné nezávisle overiť.

13:24 Pápež František v pondelok uviedol, že je pripravený pokúsiť sa sprostredkovať mier medzi Ukrajinou a Ruskom, informuje agentúra ANSA.

František v rozhovore pre americký jezuitský žurnál povedal, že pozíciou Svätej stolice je „hľadať mier a porozumenie“. „Diplomacia Svätej stolice sa uberá týmto smerom a očividne je vždy ochotná sprostredková­vať,“ dodal.

zväčšiť Pápež František udeľuje požehnanie pre mier na... Foto: SITA/AP
pápež Pápež František udeľuje požehnanie pre mier na stretnutí s členmi talianskych škôl v aule pápeža Pavla VI. vo Vatikáne v pondelok 28. novembra 2022.

Pápež podľa svojich vyjadrení premýšľa o ceste a rozhodol sa, že ak vycestuje, navštívi Moskvu aj Kyjev – nie len jedno z týchto miest.

Pápež na prvú adventnú nedeľu (27. novembra) po modlitbe Anjel Pána pripomenul hladomor umelo vyvolaný diktátorom Josifom Stalinom, ktorý na Ukrajine v rokoch 1932 – 1933 pripravil o život milióny ľudí.

12:33 Rusko a Spojené štáty majú na úrovni spravodajských služieb spôsoby na zvládnutie jadrových rizík. Uviedla to pre ruské médiá americká chargé d'affaires v Moskve Elizabeth Roodová s tým, že v súčasnosti nie sú medzi americkou a ruskou stranou naplánované stretnutia, informuje agentúra Reuters.

„Spojené štáty majú k dispozícii kanále na zvládanie rizík – predovšetkým jadrových – s Ruskou federáciou. To bolo cieľom stretnutia riaditeľa CIA Burnsa s jeho ruským náprotivkom,“ uviedla Roodová pre ruskú agentúru RIA Novosti.

Iskander-M / Nukleárna zbraň / Atómová zbraň / Čítajte viac Rokovania o New START-e v tieni vojny. USA a Rusko rokovali o jadrových zbraniach

Reagovala takto na stretnutie riaditeľa americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) Williama Burnsa s riaditeľom ruskej Služby vonkajšej rozviedky (SVR) Sergejom Naryškinom, ktoré sa uskutočnilo začiatkom novembra v Turecku. Podľa Bieleho domu Burns na tomto stretnutí varoval Naryškina pred dôsledkami akéhokoľvek použitia jadrových zbraní ruskou stranou. Moskva pritom uviedla, že na stretnutí sa diskutovalo o „citlivých“ záležitostiach, a odmietla ho bližšie komentovať.

„Riaditeľ Burns nič nevyrokoval a nediskutoval o urovnaní konfliktu na Ukrajine,“ uviedla Roodová. Zároveň dodala, že ak bude na tejto úrovni potrebné ďalšie stretnutie, tak sa uskutoční. „Naplánované teraz, pokiaľ viem, nie je žiadne,“ povedala americká diplomatka.

**11:57 Kremeľ privítal ponuku Vatikánu na poskytnutie platformy pre rokovania zamerané na urovnanie ukrajinského konfliktu, avšak postoj Kyjeva rokovania znemožňuje, tvrdí kremeľský hovorca Dmitrij Peskov, informuje televízia Sky News.

„Vieme, že celý rad zahraničných vládnych predstaviteľov a krajín hlási, že sú pripravení poskytnúť svoju platformu (pre rokovania). Bezpochyby takúto politickú vôľu vítame,“ uviedol Peskov s tým, že v súčasnej situácii vzhľadom na postoj Kyjeva takúto ponuku využiť nemožno.

Peskov takto reagoval na vyhlásenie pápeža Františka, ktorý v rozhovore pre taliansky denník La Stampa, zverejnený pred desiatimi dňami, uviedol, že Vatikán je pripravený spraviť všetko pre sprostredkovanie ukončenia vojny na Ukrajine.

11:27 Rusko prišlo v nedeľu 27. novembra na Ukrajine o 590 vojakov. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že celkovo tak straty ruskej armády vo vojne na Ukrajine dosiahli už 87 900 mužov.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo aj o 2 908 tankov, 5 861 bojových obrnených vozidiel, 4 416 vozidiel a palivových nádrží, 1 899 delostre­leckých systémov, 395 odpaľovacích raketových systémov, 209 systémov protivzdušnej obrany, 261 vrtuľníkov, 278 lietadiel, 1 555 dronov, 531 striel s plochou dráhou letu, 16 lodí a 163 kusov špeciálnej techniky.

**11:03 Nový ukrajinský veľvyslanec v Berlíne Olexij Makejev apeloval na Nemecko, aby poskytlo jeho krajine zariadenia, ktoré zabránia výpadkom elektriny, píše agentúra DPA.

„Potrebujeme generátory elektriny a autotransformátory, ktoré sú obzvlášť účinnou pomocou po ruských raketových útokoch, (ktoré ničia energetickú infraštruktúru na Ukrajine),“ povedal Makejev pre verejnoprávnu stanicu ZDF. V ukrajinskom hlavnom meste Kyjev fungujú dodávky elektrina iba niekoľko hodín denne.

Makejev dodal, že Ukrajine potrebuje od Nemecka aj systémy protivzdušnej obrany, ako napríklad Iris-T, ktorý už Berlín poskytol, a tiež ďalšie zbrane. Nespomenul konkrétne bojové tanky.

„Nemecké zbrane zachraňujú životy,“ povedal veľvyslanec a doplnil, že diskusie s nemeckou vládou o ďalších dodávkach sa už začali.

10:35 Záporožská jadrová elektráreň (ZAES) je aj naďalej pod kontrolou Ruska. Oznámila to v pondelok Ruskom dosadená samospráva okupovaného ukrajinského mesta Enerhodar, ktoré leží pri ZAES. Ukrajina v nedeľu naznačila, že ruské sily sa pripravujú na opustenie elektrárne.

„Médiá aktívne rozširujú nepravdivé správy o tom, že Rusko sa údajne plánuje stiahnuť z Enerhodaru a opustiť (ZAES). Táto informácia nie je pravdivá,“ uvádza proruská samospráva Enerhodaru na sociálnej sieti Telegram.

Šéf ukrajinského štátneho energetického podniku Enerhoatom Petro Kotin v nedeľu uviedol, že boli spozorované náznaky, že Rusko by sa mohlo pripravovať na opustenie záporožskej elektrárne. Jeho armáda ju obsadila ešte v marci krátko po začiatku invázie.

Generálny štáb ukrajinskej armády v pondelok tiež oznámil, že ukrajinským jednotkám sa podarilo minulý týždeň zničiť približne šesť kusov ruského vojenského vybavenia počas bojov blízko Enerhodaru. Počas bojov mali tiež utrpieť zranenia približne 30 ruskí vojaci. Reuters upozorňuje, že tieto informácie nedokázal nezávisle overiť. (tasr/reuters)

9:57 Ruské sily aj naďalej každodenne delostrelecky ostreľujú juhoukrajinské mesto Cherson a počas nedele odtiaľ hlásili 54 útokov. TASR o tom informuje podľa pondelňajšej správy britského ministerstva obrany. Vo štvrtok 24. novembra prišlo v meste o život desať osôb. Väčšinu škôd podľa britského rezortu obrany spôsobili viachlavňové salvové raketomety typu BM-21 Grad.

Cherson bolo oslobodený 11. novembra. Rusko v tento deň oznámilo stiahnutie viac než 30 000 vojakov a Kyjev oznámil, že do mesta vstúpili ukrajinské sily. Cherson je však zraniteľný, pretože je v dosahu väčšiny delostreleckých systémov Moskvy. Ruské vojská ho teraz ostreľujú z novovytvorenej obrannej línie na východnom brehu rieky Dneper, píše ministerstvo.

9:28 Slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko prekročilo od 21. do 27. novembra 17 642 osôb. O dočasné útočisko požiadalo 740 žiadateľov. Naopak, zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi v uplynulom týždni 17 810 ľudí. Informoval o tom tlačový odbor kancelárie ministra vnútra.

Pre porovnanie, v týždni od 14. do 20. novembra prišlo z Ukrajiny na Slovensko 17 504 osôb. O dočasné útočisko požiadalo 644 žiadateľov. Zo Slovenska na Ukrajinu v spomenutom týždni prešlo hraničnými priechodmi 19 162 ľudí.

Celkovo už slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko od začiatku konfliktu na Ukrajine prekročilo 992 206 osôb, udelených bolo 101 942 dočasných útočísk. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu zaznamenali 768 961 osôb.

9:10 Česko darovalo Ukrajine od začiatku konfliktu zdravotnícky materiál za 85 miliónov korún (3,5 milióna eur). Na pomoc poslalo lôžka, držiaky na infúzie, kolieskové kreslá, matrace, vankúše i obväzový materiál. Ako zistila rozhlasová stanica Český rozhlas Radiožurnál, 950 paliet odvezených zásob sa však nedoplnilo.

Na Ukrajinu zamierili zo skladov Správy štátnych hmotných rezerv (SSHR) aj striekačky a ihly, ktoré Česko v roku 2021 nakúpilo za takmer päť miliónov korún (205 000 eur) z Číny z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19 a nevyužilo.

„Tam sme posielali všetky naše zásoby, čo sme mali – ktoré zostali aj z covidu –, to znamená, že sme tam museli poslať aj tieto integrované ihly a striekačky,“ uviedol riaditeľ SSHR Pavel Švagr, ktorého v pondelok citoval Radiožurnál.

Odvezené zásoby zo štátnych rezerv však SSHR nedoplnila. Muselo by ju o to požiadať ministerstvo zdravotníctva ČR, a to sa podľa Švagra nestalo.

Daný rezort to prostredníctvom svojho hovorcu Ondřeja Jakoba odmietol komentovať: „Ide o informácie z krízového plánu ministerstva zdravotníctva, teda o zvláštne skutočnosti, a preto ich ministerstvo zdravotníctva nemôže poskytovať.“ Česko okrem toho Ukrajine darovalo aj vyše 90 000 balení liekov za desiatky miliónov korún.

8:35 Americké ministerstvo obrany zvažuje ponuku spoločnosti Boeing vyrobiť pre ukrajinskú armádu nové rakety s dostrelom až 150 kilometrov odpaľované z krajiny, napísala agentúra Reuters. Ide o jednu z asi šiestich koncepcií dodávok zbraní pre Ukrajinu, ktoré Pentagon od firiem dostal.

Navrhovaný zbraňový systém Boeingu má skratku GLSDB (Ground-Launched Small Diameter Bomb). Ak Pentagon schváli jeho výrobu, na Ukrajine by mohol byť už na jar.

GLSDB je podľa agentúry inovatívnou kombináciou raketového motora M26 a výbušnej hlavice GBU-39. Obe technológie sú v amerických zásobách bežné. USA podľa Douga Busha, nákupcu zbraní Pentagonu, tiež plánujú navýšiť produkciu 155-milimetrových delostreleckých granátov tým, že ich umožní vyrábať súkromným firmám.

Podľa zbraňového experta z Centra pre strategické a medzinárodné štúdiá Toma Karakoa sa americké zásoby ztenšujú oproti objemu, ktorý by armáda „rada mala po ruke“ a objemu potrebnému na udržanie rovnováhy a zabránenie konfliktu s Čínou. „Ide o to získať ich veľa a za nízku cenu,“ poznamenal Karako.

Hovorca Boeingu odmietol žiadosť Reuters o komentár. Hovorca Pentagonu Tim Gorman nechcel hovoriť o špecifikách zbraňových systémov pre Ukrajinu, USA aj ich partneri ale podľa neho „identifikujú a zvažujú tie najvhodnejšie“, ktoré Kyjevu pomôžu. (čtk)

7:09 Starosta ukrajinského hlavného mesta Kyjev Vitalij Kličko v nedeľu reagoval na kritiku ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a jeho spojencov v súvislosti so zriaďovaním núdzových centier na pomoc obyvateľom, ktorí sú v dôsledku ruských útokov bez elektriny a tepla. Podľa Klička ide o „nezmyselnú“ kritiku uprostred vojny.

Kličko povedal, že v Kyjeve je zriadených 430 núdzových centier na pomoc ľudom po ruských útokoch na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. V prípade zhoršenia situácie je podľa jeho slov naplánovaných ďalších 100 takýchto centier.

Po ničivom ruskom ostreľovaní ukrajinskej energetickej infraštruktúry Ukrajina zriadila tisícky takzvaných „centier neporaziteľnosti“, kde majú ľudia prístup k teplu, vode či internetovej a mobilnej sieti.

„Nechcem sa zapájať do politických bojov, najmä v súčasnej situácii. Je to nezmyselné. Mám čo robiť v meste,“ povedal Kličko vo videu zverejnenom na sociálnej sieti Telegram. Dodal, že mesto čelilo kritike aj od Zelenského spojencov, ktorí navyše na internete zverejnili „nepochopiteľné fotografie“.

Zelenskyj v piatok vo svojom pravidelnom videoposolstve povedal, že Kličko a predstavitelia jeho úradu nevynaložili dostatočné úsilie na pomoc obyvateľom. (tasr/reuters)

6:16 Britský premiér Rishi Sunak v pondelok podľa agentúry Reuters zrejme sľúbi, že jeho vláda na budúci rok udrží pomoc Ukrajine čeliacej ruskej agresii na súčasnej úrovni alebo ju ešte zvýši. Sunak plánuje s veľkým prejavom o zahraničnej politike vystúpiť v londýnskej finančnej štvrti.

VIDEO: Volá Londýn! Briti takto posielajú presnú muníciu pre Ukrajinu.

Reuters uvádza, že z výňatkov zo Sunakovho plánovaného prejavu vyplýva, že čo sa týka Ukrajiny, nebude sa Sunakova pozícia líšiť od postojov jeho predchodcov na čele vlády. „Budeme podporovať Ukrajinu tak dlho, ako to bude potrebné. Na budúci rok udržíme alebo zvýšime vojenskú pomoc. A poskytneme novú podporu protivzdušnej obrane,“ píše sa v prejave. Británia v septembri uviedla, že po Spojených štátoch poskytuje Ukrajine najviac pomoci, za tento rok ide o 2,3 miliardy libier.

6:00 Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu poškodilo ruské ostreľovanie približne 32 000 civilných objektov. V nedeľu to podľa televízie CNN uviedol námestník ukrajinského ministra vnútra Jevhenij Jenin.

„Ako sa od teroristov dalo očakávať, Rusi sa zameriavajú na civilné ciele. Dodnes bolo ruským ostreľovaním a raketovými útokmi poškodených asi 32.000 takýchto cieľov. Ide predovšetkým o súkromné domy alebo civilné bytovky,“ povedal Jenin v rozhovore pre ukrajinské médiá. Dodal, že iba tri percentá zaznamenaných ruských útokov zasiahli vojenské ciele.

Jenin tiež uviedol, že ruské útoky poškodili aj viac ako 700 zariadení ukrajinskej kritickej infraštruktúry. „Dodnes bolo zasiahnutých viac ako 700 zariadení kritickej infraštruktúry – letiská, mosty, sklady, a podobne,“ povedal. Podľa jeho slov má Moskva „maniakálnu túžbu ponoriť Ukrajinu do tmy a nie je dôvod veriť, že prestanú“.

5:55 Rusko podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v tomto týždni chystá ďalšie raketové útoky, ktorými poškodzuje energetickú infraštruktúru na Ukrajine. Nasledujúce dni tak budú podobne náročné ako tie predchádzajúce, upozornil.

„Chápeme to tak, že teroristi pripravujú nové útoky, to presne vieme. Pokiaľ budú mať rakety, neupokoja sa,“ uviedol prezident Zelenskyj v nedeľu vo svojom pravidelnom večernom príhovore.

Agentúra Reuters píše, že v Kyjeve leží sneh, je pod nulou a na noc bola hlásená hmla. Úrady v meste uviedli, že takmer obnovili dodávky elektriny, vody a tepla, avšak pre vysokú spotrebu museli zaviesť aj plánované odstávky. Ukrajinská energetická infraštruktúra v stredu pri sérii ruských raketových útokov utrpela najväčšie škody za deväť mesiacov ruskej invázie.

„Naša obrana sa pripravuje. Pripravuje sa celý štát. Pracuje sa na všetkých scenároch, vrátane tých s partnermi,“ povedal tiež Zelenskyj a vyzval ľudí, aby nenechávali bez pomoci tých, ktorí to potrebujú, a tiež aby neignorovali protivzdušné poplachy. Okrem energetikov opravujúcich poničenú infraštruktúru prezident poďakoval firmám, ktoré poskytli priestory pre takzvané „centrá nezničiteľnosti“, kam sa ľudia pri výpadkoch dodávok elektrickej energie alebo tepla môžu prísť zohriať alebo si nabiť mobilné telefóny.

Kvôli príchodu zimy na Ukrajine rastie dopyt po energiách a opravárske čaty podľa prevádzkovateľa rozvodnej siete, spoločnosti Ukrenerho, robia všetko pre to, aby opravili poničené zariadenia. „Stále platí režim obmedzenej spotreby pre chýbajúce kapacity, momentálne ide asi o 20 percent,“ uviedla spoločnosť Ukrenerho.

V juhoukrajinskom Chersone, odkiaľ sa ruské jednotky stiahli skôr tento mesiac, podľa úradov energetici obnovili dodávky 17 percentám zákazníkov. Ďalšie štvrte budú pripájať v najbližších dňoch.

287 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy