279. deň: Stoltenberg: NATO bude podporovať Ukrajinu tak dlho, ako bude treba

Severoatlantická aliancia bude podporovať Ukrajinu tak dlho, ako bude treba, ubezpečil dnes v Bukurešti šéf tejto organizácie Jens Stoltenberg. Je dôležité, aby ruský prezident Vladimír Putin na Ukrajine nezvíťazil, povedal aj po prvom dni rokovania ministrov zahraničných vecí NATO. Bola by to podľa neho tragédia nielen pre Ukrajinu. Jej minister zahraničia Dmytro Kuleba dnes požiadal o rýchlejšie dodávky zbraní a generátorov.

, , , 29.11.2022 05:55, aktualizované: 23:27
vojna na Ukrajine Foto: ,
Vojaci Ľudových milícií v Doneckej oblasti kontrolovanej Ruskom opravujú tank T-72 poškodený v bojoch medzi ruskými a ukrajinskými silami v Ruskom kontrolovanej Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, pondelok 28. novembra 2022.
debata (433)

VIDEO: Volá Londýn! Briti takto posielajú presnú muníciu pre Ukrajinu.

Najdôležitejšie udalosti

  • Vojna pokračuje 279. deň
  • Celou Ukrajinou opäť zneli sirény varujúce pred ruskými útokmi
  • Ruské rakety v noci zasiahli továreň v Dnipre
  • Rusi za týždeň spustili 258 útokov na Chersonskú oblasť
  • Ukrajina si zo Slovenska prevzala 30 bojových vozidiel pechoty
  • Česko rieši vyobrazenie Putina vo vaku na mŕtvoly
  • V Bukurešti rokujú ministri zahraničia krajín NATO
  • Kyjev eviduje už 45 000 ruských vojnových zločinov
  • Stoltenberg: NATO bude podporovať Ukrajinu tak dlho, ako bude treba

23:27 Prvá zásielka hnojív vyrobených v Rusku dnes opustila Holandsko a zamierila do Malawi na základe dohody o vývoze, ktorú predtým sprostredkovala OSN. Informovala o tom agentúra Reuters.

Dnes popoludní odplávalo na lodi MV Greenwich z prístavu Terneuzen na juhozápade Holandska približne 20 000 ton chemického hnojiva. Očakáva sa, že zásielka bude vyložená v mozambickom prístave Beira a potom bude po súši prepravená do vnútrozemskej juhoafrickej krajiny Malawi.

Ide o prvú zo série zásielok, druhá bude podľa OSN určená pre západnú Afriku.

Ruský vývoz hnojív, ktorý je pre boj s potravinovou krízou kľúčový, je dlhodobo ochromený. Na poľnohospodárske produkty a hnojivá sa sankcie uvalené na Rusko za jeho inváziu na Ukrajinu nevzťahujú, majitelia lodí ich ale kvôli rizikám spojeným s konfliktom v Čiernom mori nechcú pre nedostatok poisťovateľov prenajímať.

23:04 Severoatlantická aliancia bude podporovať Ukrajinu tak dlho, ako bude treba, ubezpečil dnes v Bukurešti šéf tejto organizácie Jens Stoltenberg. Je dôležité, aby ruský prezident Vladimír Putin na Ukrajine nezvíťazil, povedal aj po prvom dni rokovania ministrov zahraničných vecí NATO. Bola by to podľa neho tragédia nielen pre Ukrajinu. Jej minister zahraničia Dmytro Kuleba dnes požiadal o rýchlejšie dodávky zbraní a generátorov.

„Sme všetci šokovaní útokmi na ukrajinské mestá a ukrajinskú infraštruktúru. Prezident Putin sa snaží Ukrajincov pripraviť o vodu, elektrinu, kúrenie, svetlo. Používa zimu ako zbraň,“ povedal Stoltenberg. O to dôležitejšie je podľa neho Ukrajinu podporovať.

„Neustúpime,“ dodal generálny tajomník. Ak by totiž Rusko, ktoré Ukrajinu napadlo vo februári, uspelo, stal by sa celý svet podľa neho nebezpečnejším a zraniteľnejším.

22:39 Spojené štáty poskytnú 53 miliónov dolárov na podporu elektrizačnej prenosovej sústavy na Ukrajine. Zmienené finančné prostriedky budú použité na urýchlené zabezpečenie „kľúčového vybavenia“ pre ukrajinskú energetickú sieť pred nadchádzajúcou zimou. Uvádza to v utorok ministerstvo zahraničných vecí USA v správe pre médiá, z ktorej cituje spravodajská stanica CNN.

Balík má podľa TASR obsahovať distribučné transformátory, ističe, zvodiče prepätia, odpojovače, vozidlá a ďalšie zariadenia.

Zmienenú 53-miliónovú pomoc oznámil už pred podrobnosťami zverejnenými ministerstvom zahraničných vecí USA šéf tohto rezortu Antony Blinken, a to na stretnutí ministrov formátu G7+ , ktoré sa konalo v utorok v Bukurešti pred zasadnutím ministrov zahraničných vecí členských krajín NATO.

22:08 V Estónsku začali v utorok uvádzať do obehu dva milióny kusov dvojeurových mincí s motívom venovaným Ukrajine. Túto mincu je možné zakúpiť aj ako súčasť pamätnej karty, ktorá bola vydaná už v júli, pričom výťažok z jej predaja ide priamo na Ukrajinu.

Ako informoval spravodajský web ERR News, autorkou motívu na minci je utečenkyňa z Charkova Daria Titovová, ktorá teraz študuje na Estónskej akadémii umení (EKA). Na minci je vyobrazené dievča držiace v ruke vtáka. Okolo siluety dievčaťa sú obilné klasy, kvety a známy slogan Sláva Ukrajine.

Návrh sprievodnej mincovej karty je od estónskeho výtvarníka Vladimira Taigera.

Estónska centrálna banka uvoľnila do predaja už 40-tisíc pamätných kariet s mincou na podporu Ukrajiny, každá stojí 18 eur. Prvé výnosy z ich predaja — v celkovej výške viac ako 350.000 eur — Estónsko previedlo Ukrajine 24. augusta na počesť Dňa nezávislosti Ukrajiny; v tom čase už bolo predaných viac ako 25-tisíc „ukrajinských“ mincových kariet.

21:38 Počas ruskej okupácie Charkovskej oblasti bol unesený a následne zabitý aj ukrajinský spisovateľ a básnik Volodymyr Vakulenko, ktorý bol autorom detských kníh. Informuje o tom v utorok spravodajská stanica Sky News citujúca zo správ ukrajinských médií, píše TASR.

Vakulenka spoločne s jeho synom Vitalijom zadržali ruské sily koncom marca neďaleko mesta Izium. Rodina spisovateľa až doteraz nevedela, čo sa s ním stalo. Po septembrovom oslobodení Iziumu spod ruskej okupácie sa však neďaleko tohto mesta našlo masové pohrebisko s viac ako 400 hrobmi popravených civilistov a vojakov. Nedávne testy DNA pochovaných obetí potvrdili, že je medzi nimi aj Vakulenko.

Spisovateľ stihol pred upadnutím do zajatia zakopať v záhrade svoje texty, ktoré budú teraz odovzdané Charkovskému literárnemu múzeu. Vakulenko, ktorý by mal v súčasnosti 50 rokov, bol na Ukrajine oceňovaným spisovateľom. Získal napríklad medzinárodnú literárnu cenu Olesa Uľjanenka a bol tiež laureátom ukrajinskej literárnej súťaže Lesa Martovyča či medzinárodnej súťaže Korunovácia slov.

21:14 V dôsledku výpadkov dodávok elektriny sa v Kyjeve šesťnásobne zvýšil počet ľudí, ktorí zahynuli pri dopravných nehodách. Uviedol to v utorok predstaviteľ kyjevskej polície Andrij Molokojedov. TASR o tom informuje na základe správy britskej stanice BBC.

Podľa Molokojedova sa viac ako zdvojnásobil aj počet nehôd na priechodoch pre chodcov. Úrady tam preto inštalujú ďalšie reflexné dopravné značky a dopravu na križovatkách začali riadiť aj regulovčíci.

BBC pripomenula, že energetická infraštruktúra Ukrajiny, najmä Kyjeva, utrpela v dôsledku ruských raketových útokov veľké škody. Energetici postupne obnovujú dodávky elektriny, no v záujme šetrenia zaviedli v Kyjeve systém riadených odstávok.

21:01 Rusko a Spojené štáty nevedú dialóg o Ukrajine, vyhlásil v utorok námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov. Zdôvodnil to „odlišnými prístupmi“, informovala stanica CNN s odvolaním sa na ruskú agentúru RIA Novosti.

„Nie som si vedomý žiadneho deeskalačného smerovania v súvislosti s tým, čo sa deje na Ukrajine. Vôbec nič o tom neviem. So Spojenými štátmi nevedieme dialóg na tému Ukrajiny, pretože naše prístupy sú radikálne odlišné,“ povedal Riabkov podľa tlačovej agentúry TASS.

Ako opísal, Washington a Moskva si pravidelne vymieňajú signály o tom, ako jednotlivé strany vnímajú kroky toho druhého. Poukázal však na to, že rozdielnosť prístupov a nejednotnosť argumentov nevedie k rozvoju dialógu o situácii na Ukrajine.

„Američanom vysielame signály, že ich línia eskalácie a stále hlbšieho zapájania sa do tohto konfliktu prináša so sebou hrozné následky,“ dodal Riabkov s tým, že „riziká rastú“.

Pripustil, že existuje šanca na obnovenie strategického dialógu s USA, avšak len vtedy, ak si Washington uvedomí, že „by nemalo dochádzať k jednostrannému vnucovaniu určitých pozícií.“

19:58 Spojené štáty zvažujú, že poskytnú Ukrajine systémy protivzdušnej obrany Patriot, aby sa mohla lepšie chrániť pred útokmi Ruska. Uviedol to v utorok popredný predstaviteľ Pentagónu podľa televízie CNN, informuje TASR.

Nemenovaný predstaviteľ ministerstva obrany USA v reakcii na otázku, či Washington zvažuje dodávku Patriotov na Ukrajinu, povedal, že zatiaľ sú „v hre“ rôzne možnosti.

„Patriot je jeden z prostriedkov protivzdušnej obrany, o ktorom sa uvažuje,“ povedal novinárom predstaviteľ Pentagónu. Posilnenie protivzdušnej obrany Ukrajiny pritom označil za „hlavnú prioritu“ Spojených štátov.

„Skúmanie, čo môžu v tomto smere urobiť USA, čo môžu podniknúť naši spojenci a partneri a preverujeme aj možné kombinácie prostriedkov, ktoré by mohli byť užitočné,“ cituje CNN činiteľa Pentagónu.

MIM-104 Patriot je taktický mobilný raketový systém, ktorý dokáže zlikvidovať balistické rakety, strely s plochou dráhou letu aj lietadlá. Patrí medzi najlepšie systémy svojho druhu. Jedna batéria Patriotov stojí asi miliardu dolárov.

19:50 Nemecká vláda v utorok oznámila, že poskytne Ukrajine viac než 350 generátorov elektrickej energie, aby dokázala zvládnuť výpadky prúdu spôsobené ruskými útokmi na energetickú infraštruktúru. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Nemecký kancelár Olaf Scholz počas rozhovoru s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským prisľúbil, že Berlín dodá Kyjevu elektrické generátory a zároveň poskytne finančnú pomoc na opravu poškodenej energetickej infraštruktúry vo výške 56 miliónov eur. Uviedol to hovorca nemeckej spolkovej vlády Steffen Hebestreit.

Ukrajina v súčasnosti žiada od spojencov najmä pomoc pri obnove zničenej energetickej infraštruktúry, ako aj generátory, transformátory a ďalšie zariadenia na zaistenie dodávok elektriny. Požaduje tiež posilnenie ukrajinskej protivzdušnej obrany, aby mohla lepšie odolávať cieleným ruským útokom na civilnú infraštruktúru.

19:10 Prvá dáma Ukrajiny Olena Zelenská v utorok v Londýne v prejave k poslancom oboch komôr britského parlamentu vyzvala Britániu, aby Ukrajine vo vojne s Ruskom pomohla nielen dosiahnuť víťazstvo, ale aj spravodlivosť.

„Víťazstvo nie je to jediné, čo potrebujeme – potrebujeme spravodlivosť,“ povedala Zelenská v príhovore podľa televízie Sky News.

V nadväznosti na slová predsedu Dolnej snemovne Lindsayho Hoylea aj Zelenská prirovnala súčasný konflikt na Ukrajine k druhej svetovej vojne, pričom uviedla, že výstražné sirény, ktoré počuť na Ukrajine, sú „identické s tými, ktoré počuli generácie Britov, ktorí sa nevzdali, a ani my sa nevzdáme“.

Po druhej svetovej vojne by podľa Zelenskej bolo nemysliteľné, aby nacisti nečelili spravodlivosti. Rovnako je nemysliteľné, že by rovnaký osud nepostihol aj Rusko, konštatovala.

18:26 Ruské jednotky pokračujú v delostreleckých útokoch na osídlené oblasti v oslobodenej Chersonskej oblasti na Ukrajine, vyhlásil na tlačovej konferencii predstaviteľ oblastnej samosprávy Serhij Chlaň, informuje americká televízia CNN.

Chlaň vyhlásil, že Rusko ostreľuje všetky obce pozdĺž západného brehu rieky Dneper v Chersonskej oblasti vrátane samotného Chersonu. Útoky si podľa neho v priebehu utorka nevyžiadali žiadne obete. Ruské sily zároveň pokračujú v útokoch na dôležitú infraštruktúru.

„Opravári sa usilujú obnoviť dodávky elektriny do Chersonu. Kritická infraštruktúra je napojená, ale nie všetka. Nemocnice majú elektrinu,“ uviedol s tým, že dodávky vody v meste sa zatiaľ nepodarilo plne obnoviť.

„Internet už v niektorých častiach mesta funguje. Hovoríme o približne 20 percentách užívateľov v Chersone,“ spresnil.

Podľa Chlaňa ostala v meste iba štvrtina z predvojnového počtu obyvateľov, ktorý dosahoval 320 000. Mnohí ďalší obyvatelia mesto opúšťajú v dôsledku pokračujúceho ostreľovania a prerušených dodávok vody či elektriny. Evakuácia obyvateľov mesta vlakmi aj autobusmi pokračuje, konštatoval.

17:55 Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier vyhlásil, že vyhlásenie prímeria na Ukrajine by teraz bolo nespravodlivé, a kritizoval politikov, ktorí vyzývajú Kyjev a Moskvu, aby si sadli za rokovací stôl.

Steinmeier to vyhlásil v rozhovore pre rozhlasovú stanicu Deutsche Welle (DW). Ak sa teraz na Ukrajine vyhlási prímerie, podľa Steinmeiera to len zakonzervuje „už vzniknutú nespravodlivosť“.

Spresnil, že by to v praxi znamenalo, že Rusko si ponechá okupované územia, čím sa de facto odobrí negovanie princípu o neporušiteľnosti hraníc, nerešpektovanie medzinárodného práva a rozkrádanie cudzích území. „Toto nemôže byť účel prímeria,“ zdôraznil Steinmeier.

V rozhovore pre DW Steinmeier tiež vyhlásil, že na formulovanie bezpečnostných záruk pre Ukrajinu sa mu zdá byť ešte priskoro.

„Ak teraz nie je jasné, ako sa vojna skončí, potom je priskoro hovoriť o bezpečnostných zárukách,“ objasnil.

**17:30 Ukrajina oznámila, že dostala od Francúzska salvové raketomety, ktoré majú dostrel zhruba 70 kilometrov. Informuje agentúra AFP, podľa ktorej sa tým rozšíril arzenál ukrajinských delostreleckých zbraní s dlhým dostrelom.

„Na Ukrajinu dorazil (systém) LRU z Francúzska! Ukrajinská armáda je teraz ešte silnejšia,“ napísal na Twitteri ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov.

LRU je už štvrtým variantom sofistikovaných raketových systémov, známych pod anglickou skratkou MLRS, ktoré západné krajiny dodali Ukrajine na obranu proti ruskej vojenskej agresii. Ukrajinská armáda už disponuje salvovými raketometmi HIMARS, M270 a MARS II, ktorých nasadenie podľa AFP prispelo k zmene dynamiky bojov na Ukrajine.

Ukrajinskí vojaci týmito presnými zbraňami dokážu zasahovať ruské veliteľské stanovištia a sklady munície ležiace ďalej od frontovej línie na územiach okupovaných Ruskom.

Francúzsky minister obrany Sébastien Lecornu pred dvoma týždňami oznámil, že Paríž dodá Ukrajine dva systémy LRU a tiež dve batérie protilietadlových raketových kompletov Crotale.

16:52 Izrael minulý týždeň navštívila vojenská delegácia z Ukrajiny, ktorá žiadala jeho predstaviteľov o pomoc pri budovaní systému včasného varovania pred raketovými útokmi. Izrael údajne sľúbil, že ho pre Ukrajinu vytvorí, napísal v utorok denník The Times of Israel (TOI) s odvolaním sa na spravodajstvo izraelskej televízie Rešet.

Ukrajinská delegácia tiež požiadala Izrael o dodávky zbraní, čo však židovský štát naďalej odmieta a poskytuje Kyjevu len humanitárnu pomoc a ochranné vybavenie.

Volodymyr Zelenskyj Čítajte viac Židovský štát sa vykašľal na Zelenského

Toto odmietanie zo strany Izraela sa považuje za pokus Jeruzalema udržať si dobré vzťahy s Moskvou vzhľadom na skutočnosť, že Rusko ovláda vzdušný priestor Sýrie, v ktorom izraelské lietadlá vykonali už stovky náletov zameraných na údajné sklady zbraní z Iránu.

Izrael sa takto pokúša zabrániť Teheránu a jeho spojeneckým silám, aby posilnili svoj vojenský vplyv v Sýrii a vybudovali tam oporné body pre svoj boj proti židovskému štátu.

Požiadavky Kyjeva na dodávku systémov protivzdušnej obrany z Izraela a jeho verejná kritika za jej odmietnutie sa v posledných týždňoch zintenzívnili, keďže drony dodané Rusku Iránom zohrávajú čoraz významnejšiu úlohu pri vzdušných útokoch ruskej armády na ukrajinské mestá a civilnú infraštruktúru.

16:29 Nemecký minister spravodlivosti Marco Buschmann označil ruské raketové útoky na energetickú infraštruktúru Ukrajiny za „vojnový zločin“.

„Systematické ničenie dodávok tepla a elektriny“ pred začínajúcou zimou je podľa jeho slov „hrozný vojnový zločin“. Vyjadril sa tak po zasadnutí ministrov spravodlivosti krajín G7 v Berlíne.

Ministri chcú podporiť snahu o vyšetrovanie a potrestanie vojnových zločinov na Ukrajine. „Vojnové zločiny nesmú zostať nepotrestané,“ povedal Buschmann a dodal, že krajiny G7 musia byť vo svojom úsilí pridať, píše spravodajský portál Tagesschau.

Ukrajinské úrady podľa oficiálnych údajov evidujú doposiaľ viac než 45 000 vojnových zločinov. Rusko taktiež vyčíta Ukrajine vojnové zločiny.

16:10 Ukrajine by mohli pri obstarávaní dodávok elektriny pomôcť generátory z vyradených nemeckých lokomotív. Na okraj rokovania ministrov zahraničných vecí NATO v Bukurešti to povedala šéfka nemeckej diplomacie Annalena Baerbocková. Podľa nej Berlín teraz hľadá spôsoby, ako tieto výkonné generátory na Ukrajinu dopraviť.

Podľa Baerbockovej ruské útoky na infraštruktúru ukazujú na brutalitu ruského prezidenta Vladimíra Putina, ktorý vychádza z toho, že zničené rozvody elektriny, ale aj vody nemožno opraviť zo dňa na deň a že kvôli tomu civilné obyvateľstvo bude trpieť.

Baerbocková povedala, že Ukrajina potrebuje peniaze na opravy sietí a že je potrebné zapojiť aj kreativitu. Preto chce využiť generátory z nevyužívaných lokomotív, ktoré majú na Ukrajinu putovať v nákladných autách alebo po železnici. Generátory už dodáva na Ukrajinu niekoľko aliančných krajín a ministri sa na schôdzke v Bukurešti zrejme zhodnú, že dodávky sa ešte navýšia.

Francúzska ambasáda v Rumunsku na twitteri informovala, že stovka generátorov, ktoré Kyjevu sľúbilo Francúzsko, už je v rumunskom prekladisku v meste Suceava blízko ukrajinských hraníc a na Ukrajinu sa dostanú čoskoro.

15:58 Severoatlantická aliancia musí Ukrajinu podporovať morálne, finančne i vojensky, aby mohla spravodlivo brániť svoju zvrchovanosť a územnú celistvosť voči ruskej agresii. Vyhlásil to pri príchode na dvojdňové rokovanie ministrov zahraničných vecí členských krajín NATO v Bukurešti slovenský minister Rastislav Káčer, informuje TASR.

Potvrdil, že na schôdzke sa bude rokovať aj o možnom prijatí Ukrajiny do NATO, pričom si nemyslí, že Aliancii sa podporou Ukrajiny zásadným spôsobom míňajú zbrane.

Káčer zdôraznil, že Rusko vpádom na Ukrajinu porušilo všetky zásady medzinárodného práva a pokračuje v agresii „tým najstrašnejším spôsobom, aký si vôbec dokážeme predstaviť.“

Ohľadne budúcnosti vzťahov NATO s Ruskom Káčer povedal, že sa „nemôžeme tváriť, akoby sa nič nestalo“.

Rusko podľa neho nie je schopné na Ukrajine zvíťaziť vojensky, takže sa uchyľuje k čoraz „zbabelejším metódam“. Chce Ukrajincom čo najviac znepríjemniť život a zlomiť ich vôľu bojovať a vôľu spojencov podporovať Ukrajinu. „To sa však nestane,“ vyhlásil Káčer.

15:29 V Bukurešti sa začalo rokovanie ministrov zahraničných vecí krajín Severoatlantickej aliancie. Očakáva sa, že prisľúbi ďalšiu podporu Ukrajine, ktorá sa bráni ruskej agresii, vrátane komponentov potrebných na opravu elektrickej sústavy, poškodenej ruskými vzdušnými útokmi.

„Prezident Putin sa snaží využiť zimu ako vojnovú zbraň," vyhlásil dnes pred začiatkom schôdzky v Bukurešti generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg s odkazom na pokračujúcu ruskú vojenskú agresiu voči Ukrajine, ktorej súčasťou sa v posledných týždňoch stali masívne ruské útoky na energetickú infraštruktúru. Severoatlantická aliancia by preto podľa Stoltenberga mala ďalej podporovať Kyjev a pomáhať najmä s opravami a sprevádzkovaním poškodenej energetickej siete a zabezpečením protivzdušnej obrany.

Český minister zahraničia Ján Lipavský pred konaním uviedol, že dúfa v zhodu ohľadom nevojenskej pomoci Ukrajine, ktorá krajine pomôže prežiť zimu.

Ministri zahraničia NATO sa podľa agentúry Reuters zamerajú na navýšenie vojenskej pomoci Ukrajine, ako sú systémy protivzdušnej obrany a munície, aj keď diplomati uznávajú problémy so zásobovaním a kapacitami. Šéfovia diplomacií sa hodlajú venovať aj nevojenskej podpore napadnutej krajine. Časť tejto pomoci, medzi ktorú patria pohonné hmoty, zdravotnícke potreby, zimné vybavenie alebo rušičky dronov bola podľa Reuters dodaná prostredníctvom balíka pomoci NATO, ktorý chce Stoltenberg navýšiť.

14:56 Ukrajina zvažuje vyhostenie všetkých ruských občanov, ktorí prišli na Krymský polostrov po tom, čo ho v roku 2014 anektovalo Rusko, uviedla stála predstaviteľka ukrajinského prezidenta pre Krym Tamila Taševová, informuje britský denník The Guardian.

V komentári pre ukrajinský spravodajský portál Ukrajinska pravda Taševová uviedla: „Podľa ukrajinských zákonov sa všetci cudzinci, ktorí vstúpili na polostrov po roku 2014 inak ako cez ukrajinské kontrolné miesta, nachádzajú na území Krymu nelegálne.“

Ukrajina Rusko Krym anexia ESĽP sťažnosť Čítajte viac Rusko začalo opevňovať anektovaný Krym

Podľa Taševovej toto rozhodnutie nie je v rozpore s medzinárodným právom. „Ľudia, ktorí prišli na územie polostrova protizákonne, musia opustiť Krymskú autonómnu republiku a Sevastopoľ, a to buď dobrovoľne alebo núteným vyhostením,“ napísala Taševová.

Zároveň dodala, že Ukrajina neuznáva pasy, ktoré Rusko „nútene“ rozdalo obyvateľom Krymu v čase jeho okupácie. „Všetci sú a ostanú občanmi Ukrajiny,“ uviedla ukrajinská predstaviteľka.

14:34 V štyroch ukrajinských oblastiach anektovaných Ruskom budú zriadené federálne súdy a tie budú „čo najskôr“ zahrnuté do ruského justičného systému, vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin, ktorého citovala webová stránka americkej spravodajskej televie CNN.

„Súčasťou Ruska sa stali štyri nové subjekty – DĽR (Donecká ľudová republika), LĽR (Luhanská ľudová republika), Záporožská oblasť a Chersonská oblasť. Na týchto územiach je naplánované zriadenie (ruských) federálnych súdov,“ oznámil prezident Putin v príhovore na X. celoruskom zjazde sudcov v Kremli.

„Najvyšší súd, spolu s ostatnými orgánmi, čaká mnoho práce pri zriaďovaní nových súdov, pri ich personálnom zložení a pri urýchlenom začleňovaní do ruského justičného systému. A toto treba urobiť čo najskôr,“ dodal Putin.

Moskva v procese anexie ukrajinských území, ktorý je v rozpore s medzinárodným právom, uznala uvedené štyri ukrajinské oblasti za územia Ruskej federácie.

14:01 Ukrajinskí vojaci dávajú svoje teplé vojenské kabáty obyvateľom Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny, pretože už nastupuje zima. Informovala webová stránka britskej spravodajskej televízie Sky News.

Dobrovoľník v armáde Seva Košeľ povedal, že v autobuse stretol dvoch ukrajinských vojakov, ktorí nemali kabáty od uniformy, pretože ich darovali ľuďom v meste Cherson. Obyvatelia reagovali na tento dar „so slzami a úsmevom“.

Vojaci Košeľovi uviedli, že „ľudia veľmi, veľmi plakali a vojakov objímali“.

Rusko vedie útočnú vojnu na Ukrajine už desiaty mesiac a teraz sa pokúša využiť zimu ako zbraň – preto útočí raketami na životne dôležitú energetickú infraštruktúru po celej Ukrajine, píše Sky News. To spôsobuje výpadky v dodávkach elektriny a ľudia nemajú ani vodu a teplo.

13:24 Ruský veľvyslanec vo Vatikáne Alexandr Avdejev tlmočil Svätej stolici nespokojnosť Moskvy v súvislosti s nedávnymi slovami pápeža Františka, ktorý v rozhovore pre jezuitský časopis America odsúdil „krutosť“ ruských činov na Ukrajine, informuje agentúra Reuters, ktorá sa odvoláva na ruskú agentúru RIA Novosti.

„Vyjadril som pohoršenie nad takýmito narážkami a poukázal na to, že nič nemôže otriasť súdržnosťou a jednotou mnohonárodnostného ruského ľudu,“ uviedol v utorok Avdejev pre RIA Novosti. Zároveň dodal, že diplomatickú službu Vatikánu navštívil v pondelok večer, aby jej tlmočil rozhodný protest Moskvy.

Rusko takto reagovalo na vyjadrenie Františka, ktorý v rozhovore pre časopis America povedal: „Keď hovorím o Ukrajine, tak hovorím o krutosti, pretože mám veľa informácií o krutosti vojakov, ktorí tam prišli. Vo všeobecnosti sú najkrutejší možno tí, ktorí sú z Ruska, ale nemajú korene v ruskej tradícii – takými sú napríklad Čečenci či Buriati. Rozhodne tí, ktorí (v minulosti) napádali (aj) ruský štát. To je veľmi jasné“.

13:03 Musíme odvrátiť humanitárnu katastrofu, ktorú sa Rusko pokúša vytvoriť svojimi brutálnymi útokmi na životne dôležitú infraštruktúru na Ukrajine, napísal slovenský minister zahraničných vecí Rastislav Káčer na Twitteri po prílete do rumunskej metropoly Bukurešť. Zúčastní sa tam na dvojdňových rokovaniach s kolegami z členských štátov Severoatlantickej aliancie (NATO).

Rokovania ministrov budú venované pomoci Ukrajine, predovšetkým počas zimných mesiacov. „Musíme v pomoci Ukrajine vytrvať tak dlho, ako to bude potrebné,“ apeloval Káčer aj na Facebooku. „Prečo to robíme? Pretože Ukrajina dnes nebojuje len za seba, ale aj za budúcu podobu bezpečnosti v Európe,“ zdôraznil.

„So spojencami v NATO vyšleme z Bukurešti jasný odkaz do Kyjeva aj Moskvy,“ uviedol. „Diskutovať chceme o ďalšej praktickej a politickej podpore pre Ukrajinu, ale tiež o posilňovaní obrany a odolnosti Aliancie pred súčasnými bezpečnostnými hrozbami,“ dodal.

Rusko podľa Káčera stratilo akékoľvek zábrany a bombardovaním civilnej infraštruktúry a ukrajinských miest sa otvorene snaží vyvolať humanitárnu katastrofu a zlomiť tak vôľu Ukrajiny brániť sa. „Lenže to sa Rusku nepodarí, história to už viackrát ukázala!“ uviedol slovenský minister.

12:45 Prvá dáma Ukrajiny Olena Zelenská počas návštevy Londýna obvinila ruské sily z využívania znásilňovania ako vojnovej zbrane.

Zelenská Čítajte viac Rusky nabádali svojich mužov znásilňovať ukrajinské ženy a dievčatá, uviedla Zelenská

12:28 Takmer celou Ukrajinou sa krátko po poludní miestneho času rozozneli sirény varujúce pred vzdušnými útokmi. Výnimkou bol ukrajinský polostrov Krym, ktorý Rusko v rozpore s medzinárodným právom anektovalo v roku 2014. O niečo neskôr úrady vzdušný poplach vo väčšine regiónov odvolali. Zatiaľ nie sú hlásené nové ruské vzdušné údery. Ukrajinskí činitelia predtým varovali, že Rusko chystá novú vlnu raketových útokov predovšetkým proti energetickej infraštruktúre krajiny.

VIDEO: Výbuch ruskej rakety v ukrajinskom Dnipre 17. novembra 2022

Urobil tak napríklad prezident Volodymyr Zelenskyj. „Chápeme to tak, že teroristi pripravujú nové útoky, to presne vieme. A kým budú mať rakety, neuspokoja sa,“ povedal prezident Zelenskyj v nedeľu vo svojom pravidelnom večernom príhovore.

Rusko od októbra zintenzívnilo vzdušné údery na Ukrajinu a zameriava sa pri nich na energetiku. Následkom sú okrem iného rozsiahle výpadky v dodávkach elektrickej energie, tepla a vody. Ukrajinské úrady po nich tiež hlásia obete z radov civilistov.

12:14 Prvá podpredsedníčka ukrajinskej vlády Julija Svyrydenková oznámila, že ruskí vojaci znásilnili len päťročné dievčatko a Ukrajinku vo veku 76 rokov.

Pre portál britskej televízie Sky News Svyrydenková v utorok povedala, že sa dozvedela o rôznych prípadoch počas ruskej vojny na Ukrajine, keď sa ukrajinské dievčatá a ženy stali obeťami sexuálneho násilia.

Na otázku, ako ruskí vojaci zaobchádzajú so ženami, Svyrydenková odpovedala: „Je to strašné.“

„Rozprávali mi o príbehoch žien a detí, ktoré boli znásilnené. Prípad najmladšej obete sa týka päťročného dievčatka a najstaršou obeťou bola 76-ročná žena. Sú to strašné príbehy a svet by mal o nich vedieť a mal by reagovať. Som tu, aby som zdôraznila nevyhnutnosť uvaliť viac sankcií proti Rusku a pokračovať v dodávkach zbraní Ukrajine, nech túto vojnu ukončíme víťazstvom,“ uviedla Svyrydenková.

„Naši ľudia veľa trpia, ženy aj deti. Celý svet sa pripravuje na Vianoce a Ukrajina sa pripravuje na ďalšie ostreľovanie a na ďalšie rakety dopadajúce na našu elektrickú sieť,“ dodala.

11:28 Ukrajinské úrady v Chersone vyšetrujú miesta, kde údajne ruskí vojaci mučili obyvateľov, informuje portál britského denníka The Guardian.

Vyšetrovatelia vyše dva týždne po stiahnutí ruských okupačných síl z Chersonu oznámili, že objavili päť mučiarní priamo v meste a štyri ďalšie takéto miestnosti v jeho širšom okolí.

Ukrajinci obviňujú Rusov, že ich väznili, zväzovali, bili, dávali im elektrické šoky, vypočúvali ich a vyhrážali sa im smrťou, informovala tlačová agentúra AP. Odborníci na ľudské práva varovali, že doteraz oznámené obvinenia sú iba začiatok vyšetrovania.

ukrajina Čítajte viac Elektrošoky, vešanie za končatiny, psy, nahota. Väzňov týrali nielen Rusi, ale aj Ukrajinci

Podľa ukrajinskej polície ruskí vojaci spáchali v donedávna okupovaných oblastiach Chersonu vyše 460 vojnových zločinov.

Okupácia Chersonu trvala osem mesiacov. Bolo to prvé veľké ukrajinské mesto, ktorú krátko po spustení invázie vo februári obsadili ruské sily.

10:58 Francúzsky prezident Emmanuel Macron dnes začne návštevu Spojených štátov, so svojím americkým náprotivkom Joom Bidenom bude oficiálne rokovať vo štvrtok. Jedným z hlavných dôvodov cesty je zhodný pohľad oboch štátnikov na význam podpory Ukrajiny napadnutej Ruskom, uviedol už skôr Biely dom.

Podľa serveru Politico budú prezidenti hovoriť o možných dodávkach plynu z USA do Európy, podpore ekológie v priemysle alebo elektromobilite. Osobné stretnutie by mohlo napraviť vzťahy po vlaňajších silných výrokoch Paríža kvôli odstúpeniu Austrálie od plánu nákupu ponoriek od Francúzska a príklonu k americkým produktom, píše agentúra AP. (čtk)

10:45 Bez podpory Valného zhromaždenia OSN by bolo právne ťažké ustanoviť tribunál pre vyšetrovanie ruskej agresie proti Ukrajine, uviedli v pondelok pri vystúpení v Európskom parlamente právni experti.

putin Čítajte viac Stíhanie Putina? Podľa odborníkov by bolo právne problematické

10:12 NATO je naďalej pevne zaviazané podporovať Ukrajinu počas „ťažkej zimy“. Pre denník The Guardian to povedala kanadská ministerka zahraničných vecí Mélanie Jolyová. „Pretože, keď to robíme, v skutočnosti podporujeme ich pozíciu pri rokovacom stole. Nakoniec príde diplomatické riešenie,“ uviedla ministerka.

Šéfka kanadskej diplomacie dodala, že pred samitom NATO existuje „silná podpora pre Ukrajinu“. Poukázala pritom na sľub Kanady poskytnúť Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc v sume 500 miliónov kanadských dolárov, ktorú Ottawa ohlásila na samite G20 v Jakarte. „Musíme zabezpečiť, aby Ukrajinci dokázali prekonať túto náročnú zimu,“ poznamenala. (sita)

9:30 Ukrajina si už prevzala 30 bojových vozidiel pechoty (BVP-1) od Slovenska. Informoval o tom minister obrany Jaroslav Naď. Ako pripomenul, SR dostane ako náhradu od Nemecka 15 bojových tankov Leopard 2 A4 po generálke vrátane náhradných dielov, munície a výcviku.

BVP obrnené bojové vozidlo pechoty Čítajte viac Ukrajina si už prevzala 30 bojových vozidiel pechoty od Slovenska

9:00 Americké ministerstvo obrany v pondelok oznámilo, že schválilo predaj taktických rakiet AIM 9X Block II a kĺzavých riadených striel AGM-154 JSOW Fínsku za 323 miliónov dolárov. „Pripravovaný predaj zlepší schopnosti Fínska v oblasti zbraní vzduch-vzduch a vzduch-zem a pozitívne ovplyvní vzťahy Spojených štátov so severským regiónom,“ uviedol Pentagón v oznámení.

Taktických rakiet AIM 9X predaných Fínsku bude 40 a striel AGM-154 bude 48. Tento predaj sa uskutočňuje v čase, keď ruská invázia na Ukrajinu trvá už vyše deväť mesiacov a núti Fínsko aj Švédsko vstúpiť do Severoatlantickej aliancie (NATO).

Predaj schválilo aj americké ministerstvo zahraničných vecí a Agentúra pre obrannú spoluprácu (DSCA) odovzdala Kongresu už v stredu požadované oznámenie. Transakciu musia oficiálne schváliť aj zákonodarcovia, ale to bude pravdepodobne už len formalita, domnieva sa AFP. (tasr/afp)

8:37 Rusi za týždeň spustili 258 útokov na sídla v Chersonskej oblasti. Vo svojom pravidelnom nočnom príhovore to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, informuje portál Ukrajinská pravda.

„Dnes, ako každý iný deň, okupanti opäť bombardovali Cherson a komunity v oblasti. Za jediný týždeň vypálil nepriateľ 258-krát na 30 sídel v našej Chersonskej oblasti,“ povedal Zelenskyj a dodal, že ruská armáda okrem iného zničila vodáreň, ktorá zásobovala mesto Mykolajiv.

Zelenskyj prisľúbil, že jeho vláda obnoví každý objekt, ktorý zničili ruskí okupanti a varoval pred pokračujúcimi ruskými útokmi na energetickú infraštruktúru.

8:05 Rusko kvôli malým zásobám striel zrejme nebude schopné vystupňovať vzdušné útoky na ukrajinskú infraštruktúru, uviedol vo svojom pravidelnom hodnotení situácie na ukrajinskom bojisku americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW). Novú vlnu úderov ale podľa neho Moskva zrejme chystá už na nasledujúce dni.

Ukrajinský prezident Zelenskyj koncom minulého týždňa varoval, že ruské sily pripravujú ďalšie útoky. Hovorkyňa ukrajinského južného veliteľstva Natalija Humenjuková v súvislosti s tým uviedla, že v pondelok začala službu v Čiernom mori ďalšia ruská loď schopná odpaľovať rakety. Podľa Humenjukovej to svedčí o prípravách na novú vlnu masívnych raketových úderov v priebehu nadchádzajúceho týždňa. K podobnému záveru dospeli podľa ISW tiež niektorí ruskí vojenskí blogeri.

„Vzhľadom na pokračujúcu degradáciu ruského raketového arzenálu počas predchádzajúcich úderov je pravdepodobné, že Rusko usiluje o udržanie súčasného tempa úderov na ukrajinskú kritickú infraštruktúru, nie o jeho vystupňovanie,“ uviedli americkí analytici. (čtk)

8:00 Európa nie je v žiadnom prípade zoči-voči ruskej vojne bezmocná. Pre Pravdu to uviedla Laurence Booneová, štátna tajomníčka francúzskeho rezortu diplomacie.

Laurence Booneová Čítajte rozhovor Francúzska diplomatka pre Pravdu: Ukrajine proti Rusku dodáme ďalšie zbrane

7:17 Česká Národná centrála proti organizovanému zločinu (NCOZ) sa zaoberá prípadom plachty s českou a ukrajinskou vlajkou spolu s portrétom ruského prezidenta Putina vo vaku na mŕtvoly. Plachta bola koncom októbra vyvesená na budove českého ministerstva vnútra v Prahe, informuje v pondelok TASR na základe správy spravodajského webu Novinky.cz.

Podľa hovorcu NCOZ Jaroslava Ibeheja dostala centrála v súvislosti s plachtou oznámenie, ktoré v súčasnosti vyhodnocuje. Vyobrazenie s vlajkami a Putinom sa na sídle českého rezortu vnútra objavilo pri príležitosti štátneho sviatku 28. októbra. Minister vnútra Vít Rakušan vyvesenie tohto diela obhajoval.

Prípadom sa najprv zaoberala pražská polícia, ktorá ho následne odovzdala NCOZ. Podľa českého Deníka N vyšetrovala pražská polícia vyvesenie vlajky kvôli možnému porušeniu zákona o štátnych symboloch, píšu Novinky.cz. Podľa zákona sa štátna vlajka vyvesuje na čelnú stranu budovy, v tomto prípade ale visela na zadnej strane ministerstva. Minister Rakušan uviedol, že podľa predbežného právneho názoru nešlo o protiprávne konanie a prípadnú pokutu zaplatí.

Na vzniku diela sa podieľal český minister vnútra a spolok Dekomunizace.

7:00 Americké ministerstvo obrany sa zaoberá ponukou spoločnosti Boeing vyrobiť pre ukrajinskú armádu nové rakety s dostrelom až 150 kilometrov odpaľované zo zeme.

GLSDB, vojna na Ukrajine Čítajte viac Kde sa skryjú Rusi? Ukrajinci dostrelia ďalej ako s HIMARS-om

6:48 Ruské rakety v noci na dnes zasiahli továreň v ukrajinskom meste Dnipro, na mieste vypukol požiar, oznámili bez bližších podrobností úrady. Výbuchy podľa médií hlásia tiež Cherson a Poltava.

„Zasiahli súkromný podnik. Výrobné zariadenie bolo zničené. Vypukol požiar,“ uviedol bez bližších podrobností šéf Dnepropetrovskej oblasti Valentyn Rezničenýko. Všetky služby v meste ale podľa neho fungujú.

Podľa ukrajinských médií boli výbuchy počuť tiež v Poltave a oslobodenom Chersone, ktorý začiatkom mesiaca vykľula ruská armáda a odvtedy ho intenzívne ostreľuje. Za posledný deň Rusi mesto a priľahlú Chersonskú oblasť ostreľovali celkovo tridsaťkrát, uviedol šéf chersonskej oblasti Jaroslav Januševyč.

6:25 Študent, ktorého prepustili z radov proruských jednotiek na Ukrajine, tvrdí, že k dispozícii mal pušku zo sovietskej éry a po prvom vyslaní na front sa musel deliť o potraviny a spací vak.

Rusko Ukrajina Vojna Mobilizácia Čiastočná Branci Čítajte viac Demobilizovaný ruský študent: Dostal som starú pušku, delili sme sa aj o spací vak

5:55 Európske štáty by kvôli invázii ruských vojsk na Ukrajinu mali zdvojnásobiť výdavky na obranu, uviedol šéf estónskej diplomacie Urmas Reinsalu, ktorý v pondelok so šiestimi ďalšími ministrami zahraničia z Pobaltia a Škandinávie navštívil Kyjev. Estónsko sa chystá zvýšiť obranné výdavky na tri percentá hrubého domáceho produktu (HDP), povedal minister.

„Radi by sme videli, ako európske krajiny zdvojnásobia svoje obranné výdavky počas vojny na Ukrajine a po vojne. Chystáme sa vynakladať na obranu tri percentá HDP,“ povedal Reinsalu agentúre Reuters.

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg minulý týždeň uviedol, že členské štáty NATO, medzi ktoré patrí aj Estónsko, sa môžu rozhodnúť vynakladať na obranu viac ako dve percentá HDP, čo je súčasný cieľ aliancie.

Mnoho spojencov už zvýšilo vojenské výdavky od 24. februára, keď ruské vojská vpadli na Ukrajinu. Táto krajina, ktorá sa usiluje o pripojenie k NATO, volá po väčšej podpore od západných partnerov, pretože Rusko podniká stále rozsiahlejšie vzdušné útoky proti jej energetickej infraštruktúre.

Reinsalu podľa Reuters tiež uviedol, že aj 27 štátov Európskej únie by malo zvýšiť podporu Ukrajine. „Európska únia dohromady vynaložila asi 0,2 percenta svojho HDP na vojenskú pomoc Ukrajine. Sľúbil som, že keby sme dokázali dosiahnuť jeden percento, urobilo by to veľký rozdiel na bojisku a zmenilo by to postup vojny,“ povedal.

Estónsky minister zahraničných vecí Urmas Reinsalu predtým v rozhovore pre Reuters uviedol, že západné krajiny potrebujú posilniť svoju podporu pre Kyjev. „Najsilnejším odkazom z tejto návštevy je: Ukrajina potrebuje vyhrať túto vojnu, a preto by mala byť podpora Západu silnejšia; viac ťažkých zbraní bez akýchkoľvek politických výhrad, vrátane rakiet s dlhým doletom,“ povedal Reinsalu.

Ukrajinský premiér Denys Šmyhal napísal na twitteri, že so siedmimi ministrami zahraničia rokoval aj o sprísnení únijných sankcií proti Rusku, obnove ukrajinskej energetickej infraštruktúry, finančnej pomoci a o snahe Ukrajiny zapojiť sa do euroatlantických štruktúr.

„Potrebujeme teraz dve veci: jednak transformátory, čo je najväčší prvok energetickej infraštruktúry, ktorú musíme obnoviť. A potom potrebujeme protivzdušnú obranu, ktorá nám umožní zostreliť ruské rakety mieriace na našu infraštruktúru,“ vyhlásil na spoločnej tlačovej konferencii ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba.

Pobaltské štáty a Škandinávia sa na schôdzke členov NATO v Bukurešti budú zasadzovať za zvýšenie dodávok zbraní Ukrajine, predovšetkým tankov, protileteckých zbraní a ďalekonosných diel, vyhlásil podľa agentúry Ukrinform šéf estónskej diplomacie. Ministri podľa agentúry Interfax-Ukrajina tiež vyzvali na obnovu Ukrajiny aj s využitím zhabaného ruského majetku.

Návšteva siedmich ministrov zahraničia z Pobaltia a Škandinávie v Kyjeve mala ukázať pokračujúcu podporu Ukrajine, ktorá sa teraz stretáva s výpadkami elektriny po ruských vzdušných útokoch. Podľa agentúry AP išlo o návštevu najväčšej delegácie v Kyjeve od začatia vojny. Ministri sľúbili elektrické generátory, teplé oblečenie a jedlo, aby pomohli Ukrajincom prekonať najchladnejšie mesiace roka.

Estónsky minister zahraničia tiež počas návštevy Kyjeva uviedol, že Európa by mala k ruským žoldnierom z takzvanej Wagnerovej skupiny pristupovať rovnako ako k teroristom z organizácie Islamský štát (IS). Reinsalu to povedal ukrajinskej televízii. Server RBK-Ukrajina pripomenul, že práve Reinsalu odovzdal do Haagu putá pre zakladateľov Wagnerovej skupiny, ruského oligarchu Jevgenija Prigožina ako odpoveď na zakrvavené kladivo z údajnej popravy ruského dezertéra, ktoré Prigožinov právnik poslal Európskemu parlamentu.

Estónsko tiež zmrazilo ruský majetok za desiatky miliónov eur.

433 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy