340. deň: USA stíhačky Ukrajine nedodajú. Tanky Abrams? Prvé až o rok

Spojené štáty Ukrajine nedodajú bojové stíhačky F-16. Vyhlásil to americký prezident Joe Biden. USA podľa denníka The Washington Post dodajú Ukrajine 31 sľúbených tankov M1 Abrams až koncom tohto roka alebo na začiatku budúceho roka. Nemecký kancelár Olaf Scholz sa kriticky vyjadril k debatám o dodaní lietadiel Ukrajine. Podľa neho sú samovoľné a je k tomu potrebná seriózna diskusia.

30.01.2023 05:55 , aktualizované: 23:29
F-16 Foto:
Stíhačky F-16.
debata (334)

Najdôležitejšie udalosti

  • Vojna pokračuje už 340. deň
  • Zelenskyj spolu s dánskou premiérkou navštívil zranených vojakov
  • Rusi zasiahli dom v Charkove: Jeden mŕtvy a traja zranení
  • Kyjev minie v roku 2023 takmer 550 miliónov dolárov na drony
  • Scholz kritizoval diskusiu o dodaní stíhačiek Ukrajine
  • Do Británie dorazili Ukrajinci, absolvujú výcvik na tanky
  • Rusko presunulo ďalších vojakov a techniku do Kurskej oblasti
  • NATO prevelilo do Rumunska tri pozorovacie lietadlá
  • Pred vojnou na Slovensko ušlo už vyše 1,17 milióna ľudí

VIDEO: Ruskí Pati a Mati? Ukrajinci sa vysmievajú z ruských tankistov.

Video
Zdroj: Ministerstvo obrany Ukrajiny

23:28 Podľa francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona nie je dodávka stíhačiek Ukrajine vylúčená, musela by však dodržať prísne obmedzenia, napísala agentúra AFP.

„Nič nie je v princípe zakázaná,“ povedal o dodávke bojových lietadiel Ukrajine francúzsky prezident Emmanuel Macron. Stanovil však niektoré podmienky. Dodávka by nesmela viesť k zvýšeniu intenzity konfliktu, lietadlá by sa nemali použiť na útoky na ruské územie a poskytnutie strojov by nesmelo oslabiť bojaschopnosť francúzskeho letectva.

Macron dodal, že Ukrajina oficiálne o dodávku bojových lietadiel Francúzsko nepožiadala. To potvrdil aj holandský premiér Mark Rutte, ktorého krajina má lietadlá F-16 vo výzbroji. Rutte uviedol, že odovzdanie bojových lietadiel Ukrajine nie je tabu, jednalo by sa však o veľmi významný krok.

22:55 Francúzsko bude spolu s Austráliou dodávať Ukrajine delostrelecké náboje kalibru 155 mm. Oznámili to spoločne ministri obrany oboch týchto krajín – francúzsky Sébastien Lecornu a austrálsky Richard Marles.

Lecornu povedal, že „niekoľko tisíc 155 milimetrových nábojov“ vyrobí francúzsky dodávateľ Nexter, zatiaľ čo Austrália bude dodávať strelný prach. Marles vyčíslil spoločný projekt na niekoľko miliónov dolárov.

Takáto dodávka munície zapadá podľa austrálskeho ministra do „pretrvávajúcej úrovne podpory, akú Francúzsko aj Austrália poskytujú Ukrajine“, aby sa uistili v tom, že bude schopná odolávať Rusku a aj ukončiť vojnu za stanovenia si „vlastných podmienok“.

Lecornu povedal, že prvé dodávky tejto munície sú plánované v prvom štvrťroku tohto roka.

Zmienená munícia – 155-milimetrové náboje – sa využíva v rôznych typoch delostreleckých zbraní, aké Ukrajine poslali západné krajiny, vrátane francúzskych samohybných húfnic Caesar, britských húfnic M777 či nemeckých samohybných húfnic Panzerhaubitze 2000.

22:34 Spojené štáty Ukrajine na obranu pred ruskými silami nedodajú bojové stíhačky F-16. Vyhlásil to americký prezident Joe Biden, informuje agentúra AFP.

Šéf Bieleho domu Biden na otázku novinárov, či podporuje poslanie stíhačiek typu F-16 ukrajinským silám, odpovedal „Nie“.

Biden tiež oznámil, že plánuje uskutočniť návštevu Poľska, avšak presný termín zatiaľ neohlásil. „Chystám sa ísť do Poľska. Ešte však neviem kedy,“ povedal.

Vedúci ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak v pondelok naznačil, že Poľsko vysiela pozitívne signály ohľadom možnej dodávky stíhačiek F-16 na Ukrajinu. Poľský premiér Mateusz Morawiecki však zdôraznil, že akékoľvek rozhodnutie o posilnení obranyschopnosti Ukrajiny musí byť prijaté v plnej koordinácii so spojencami zo Severoatlantickej aliancie.

21:48 Poľsko vysiela pozitívne signály ohľadom možnej dodávky stíhačiek typu F-16 na Ukrajinu, uviedol vedúci ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak. Informuje stanica Sky News a britský denník The Guardian.

„Práce na získavaní stíhačiek F-16 pokračujú. Máme pozitívne signály z Poľska, ktoré je pripravené nám ich dodať v koordinácii s NATO,“ napísal Jermak v príspevku na platforme Telegram.

Eurofighter Čítajte viac Po tankoch žiada Kyjev od spojencov lode, ponorky i stíhačky Eurofighter

Poľský premiér Mateusz Morawiecki však zdôraznil, že akékoľvek rozhodnutie o posilnení obranyschopnosti Ukrajiny musí byť prijaté v plnej koordinácii so spojencami zo Severoatlantickej aliancie.

21:08 Spojené štáty podľa informácií denníka The Washington Post dodajú Ukrajine 31 sľúbených tankov M1 Abrams až koncom tohto roka alebo na začiatku budúceho roka. Ukrajina pritom nalieha na svojich spojencov, aby jej moderné tanky poskytli čo najrýchlejšie. Britské tanky Challenger 2 dorazia na Ukrajinu do leta, oznámil podľa stanice Sky News britský minister obrany Ben Wallace. Pôvodne Londýn uvádzal, že dodanie 14 sľúbených Challengerov plánuje koncom marca.

VIDEO: Americké tanky Abrams na cvičení NATO v Litve
Video

Tanky Abrams určené Kyjevu nebudú z amerických armádnych rezerv, ale špeciálne vyrobené pre Ukrajinu a podľa zadania. Chýbať im bude obvyklé pancierovanie z ochudobneného uránu, píše americký denník.

Dodanie strojov Abrams na Ukrajinu minulý týždeň oficiálne schválil americký prezident Joe Biden. Ich vyslanie do napadnutej krajiny pritom Washington spočiatku odmietal. Americký minister obrany Lloyd Austin argumentoval, že ich ovládanie je príliš zložité a že Ukrajina má dostatok obrnených vozidiel sovietskeho typu.

Pokiaľ ide o časový rámec, dodanie tankov Challenger sa aspoň súdiac podľa dnešného vyjadrenia britského ministra obrany v britskom parlamente proti pôvodne avizovanému marcu posúva.

„Bude to do leta alebo do mája. Pravdepodobne okolo Veľkej noci,“ citovala Wallace stanica Sky News. Minister podľa nej dodal, že bezpečnostné dôvody mu bránia v upresnení termínu dodávky aj výcviku, pri ktorom sa majú ukrajinskí vojaci naučiť tanky ovládať. Veľká noc tento rok pripadajú na prvú tretinu apríla.

20:23 Ukrajinská armáda minie v roku 2023 takmer 550 miliónov dolárov na drony. Na ich dodanie už uzatvorila 16 zmlúv s ukrajinskými výrobcami. Oznámil to ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov, informuje agentúra Reuters.

„V roku 2023 zvyšujeme obstarávanie dronov pre ukrajinské ozbrojené sily,“ uviedol Reznikov na sociálnej sieti Facebook. Dodal, že na nákup dronov plánuje ministerstvo vyčleniť asi 20 miliárd hrivien (približne 503 milión eur).

VIDEO: Vidím ťa! Takto ruské drony Eleron vyhľadávajú ciele
Video

Ukrajinská aj ruská armáda používajú vo vojne na Ukrajine širokú škálu bezpilotných lietadiel na prieskumné a útočné operácie. Ukrajina získala značné dodávky dronov od svojich zahraničných partnerov. Tí jej poskytli rôzne bezpilotné lietadla od tureckých dronov Bayraktar TB2, ktoré je možno vyzbrojiť raketami, po nórske prieskumné drony Black Hornet vážiace len 33 gramov, píše Reuters.

Kyjev sa však teraz snaží podporiť domácu výrobu, aby dokázal vybudovať podľa slov ukrajinských predstaviteľov „armádu dronov“. „Nezávislosť vojensko-priemyselného komplexu je jedným z faktorov obranných schopností tejto krajiny,“ uviedol Reznikov.

Herec Mark Hamill a jeho partnerka Marilou York. Čítajte viac Drony pre Ukrajinu od Luka Skywalkera! Hamill prekvapil, pomohol vybrať peniaze na 500 dronov

Ukrajinská armáda minulý týždeň oznámila, že začne v rámci svojich ozbrojených zložiek zakladať spoločnosti na výrobu útočných dronov. Reznikov oznámil, že ukrajinský rezort obrany dostal žiadosti navrhujúce výrobu až 75 rôznych dronov.

„Po konzultácii s generálnym štábom a ozbrojenými silami a po testoch uzatvorilo ministerstvo obrany 16 štátnych zákaziek s ukrajinskými výrobcami dronov,“ uviedol Reznikov.

19:36 Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ v rozhovore pre týždenník Politico uviedol, že chce, aby jeho krajina vstúpila do Európskej únie do dvoch rokov.

„Máme veľmi ambiciózny plán pričleniť sa k Európskej únii do dvoch rokov. Očakávame teda, že tento rok by sa mohla uskutočniť predvstupová fáza rokovaní,“ povedal Šmyhaľ.

Kandidátsky štatút bol Ukrajine udelený vlani v júni. Francúzsky prezident Emmanuel Macron však ešte ten istý rok povedal, že môže trvať až „desaťročia“, kým Ukrajina vstúpi do EÚ. Blízki spojenci Kyjeva, ako napríklad Poľsko či pobaltské štáty, žiadosť Ukrajiny o vstup do EÚ silne podporujú.

von der Leyen Čítajte viac Eurokomisia odporúča Ukrajinu ako kandidáta na vstup do EÚ

V piatok sa v Kyjeve uskutoční summit EÚ – Ukrajina, na ktorom sa bude diskutovať o ďalšej finančnej a vojenskej podpore Kyjeva i o otázkach členstva v eurobloku. Šmyhaľ pre Politico povedal, že počas tohtotýždňových rokovaní očakáva „výrazný skok vpred“, najmä čo sa týka dohody o bezvízovom režime pre priemyselný tovar či pozastavenia cla na ukrajinský vývoz o ďalší rok. Očakáva tiež „aktívny pokrok“ týkajúci sa schémy platieb SEPA (Jednotnej oblasti platieb v eurách) či zahrnutia Ukrajiny do zóny európskeho mobilného roamingu.

18:24 Chorvátsky prezident Zoran Milanović kritizoval plánované dodávky tankov a ďalších zbraní zo západných krajín na Ukrajinu. Uviedol tiež, že ukrajinský polostrov Krym, ktorý v roku 2014 v rozpore s medzinárodným právom anektovalo Rusko, nebude už nikdy súčasťou Ukrajiny. O Milanovičovom vystúpení pred novinármi informovali agentúra AP a Reuters.

V decembri chorvátski zákonodarcovia odmietli návrh, aby sa Chorvátsko po boku ďalších členských krajín Európskej únie zapojilo do podpory ukrajinskej armády. Sám Milanović západnú pomoc dlhodobo Kyjevu kritizuje a vyjadruje obavy, že by Chorvátsko mohli zasiahnuť potenciálne katastrofické dôsledky vojny na Ukrajine.

UN General Assembly Croatia Čítajte viac Milanović: Politika EÚ voči Ukrajine je hlúpa a nie je v záujme Chorvátska

„Som proti tomu, aby sa tam posielali smrtiace zbrane. Predlžuje to vojnu,“ povedal dnes podľa AP Milanović na tlačovej konferencii v Záhrebe. Spomenul pritom konkrétne plánované dodávky nemeckých tankov. Berlín minulý týždň rozhodol, že nebude brániť reexportu nemeckých tankov Leopard 2 na Ukrajinu z iných európskych krajín a zároveň niekoľko Ukrajine sám dodá.

Chorvátsky prezident tiež vyjadril pochybnosti nad tým, že Rusko možno poraziť v „konvenčnej vojne“ a že sa Ukrajine podarí obnoviť svoju územnú celistvosť.

„Je jasné, že Krym už nikdy nebude súčasťou Ukrajiny,“ citovala z jeho vystúpenia agentúra Reuters. Európska únia, ktorej je Chorvátsko súčasťou, anexiu Krymu odmietla a uvalila kvôli nej na Rusko sankcie. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlasuje, že Ukrajina obnoví kontrolu nad celým svojím územím vrátane Krymu, a mierové rokovania s Moskvou podmieňuje stiahnutím ruských vojsk z celého ukrajinského územia.

Milanović vyhral v roku 2019 voľby ako liberálny kandidát. Postupne sa ale podľa AP priklonil k populistickému nacionalizmu. Milanović si okrem toho vyslúžil povesť proruského politika, čo sám odmieta. V posledných mesiacoch sa pritom otvorene staval proti prijatiu Fínska a Švédska do NATO aj proti výcviku ukrajinských vojakov v Chorvátsku.

17:55 Agentúra Reuters pripomenula, že protesty sú v Rusku prakticky zakázané, pokiaľ ich teda nepodporujú úrady. Obzvlášť sa to týka ruskej invázie na Ukrajinu.

Lynne Tracyová Čítajte viac Rusi sa vyzúrili na novej americkej veľvyslankyni: Vaše tanky zabíjajú

17:29 Srbsko by ako neutrálna krajina mohlo podľa českého prezidenta Miloša Zemana zohrať úlohu mediátora medzi Ruskom a Ukrajinou. Povedal to na návšteve Srbska, informuje spravodajkyňa TASR.

„Chápem postoj Srbska aj jeho neutralitu… Práve táto neutrálna pozícia Srbska, ktoré napríklad nie je podporovateľom protiruských sankcií, môže byť výhodou v prípadnej úlohe mediátora,“ povedal Zeman. Sprostredkovateľ podľa neho nesmie jednoznačne zastávať pozície jednej ani druhej strany. Okrem Srbska by v riešení konfliktu mohli pomôcť aj Čína a Turecko, myslí si český prezident.

17:00 Boris Pistorius mal pred ruskou inváziou na Ukrajinu bližšie k Moskve ako ku Kyjevu. Bol člen skupiny nemecko-ruského priateľstva v Bundestagu, ktorú po vypuknutí vojny zrušili v apríli 2022.

Pistorius Čítajte viac Nemecký minister obrany odmietal trestať Rusov, stíhačky Zelenskému nepošle

16:56 Severoatlantická aliancia premiestnila tri pozorovacie lietadlá E-3A Airborne Warning and Control System (AWACS) na letisko v rumunskej Bukurešti. Cieľom je podporiť posilnenú prítomnosť NATO v tomto regióne a monitorovať ruskú vojenskú činnosť, informuje spravodajca TASR s odkazom na pondelňajšiu správu NATO.

Aliancia v tlačovej správe spresnila, že lietadlá AWACS dokážu monitorovať a detegovať lietadlá vzdialené stovky kilometrov, vďaka čomu sú ideálne na pomoc pri strážení vzdušného priestoru spojencov.

Od vypuknutia ruskej agresie voči Ukrajine posilnilo NATO svoju prítomnosť v krajinách východnej Európy vytvorením nových mnohonárodných bojových skupín, vylepšených systémov protivzdušnej obrany, ako aj nasadením ďalších stíhačiek, pozorovacích lietadiel a lietadiel na tankovanie počas letu.

V prípade akejkoľvek krízy dokážu lietadlá AWACS poskytnúť ostatným vojenským zložkám „situačnú správu“ o pohybe nepriateľských lietadiel a pomáhajú tak účinnejšie brániť územie spojencov.

Lietadlá prileteli do Bukurešti už 17. januára a ich nasadenie potrvá niekoľko týždňov. Patria do 14-člennej aliančnej flotily lietadiel AWACS, ktorá má sídlo v nemeckom meste Geilenkirchen, neďaleko hraníc s Holandskom.

16:17 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj spolu s dánskou premiérkou Mette Frederiksenovou v jednej z nemocníc v Mykolajive na juhu krajiny navštívil zranených ukrajinských vojakov. „Je dôležité, aby naši vojaci mohli podstúpiť nielen fyzickú, ale aj psychologickú rehabilitáciu,“ uviedol Zelenskyj na sociálnych sieťach.

Zelenskyj v narážke na ruské nálety za pomoci dronov a ostreľovania raketami a strelami s plochou dráhou letu poznamenal, že Mykolajivská oblasť „heroicky odoláva útokom teroristov“.

S miestnymi predstaviteľmi rokoval o situácii na juhu krajiny, o následkoch ruských vzdušných útokov, o stave energetickej infraštruktúry a tiež o opravách škôl, obnove ekonomiky a vytváraní nových pracovných miest. V Mykolajivskej oblasti bol dnes opäť vyhlásený letecký poplach, napísala agentúra TASS.

Dánsko patrí k štátom, ktoré platia za výrobu a dodanie slovenských húfníc Zuzana Ukrajine, a tiež podľa médií patrí k štátom ochotným poskytnúť Ukrajine moderné tanky Leopard 2 nemeckej výroby. (čtk)

15:38 Rusko presunulo ďalšie jednotky a vybavenie do Kurskej oblasti na obranu hranice s Ukrajinou a zaistenie bezpečnosti, oznámil v pondelok tamojší gubernátor Roman Starovojt, ktorého citovala agentúra Interfax.

Úrady v Kurskej oblasti tvrdia, že toto územie sa od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu 24. februára 2022 opakovane stáva terčom ukrajinského ostreľovania.

Časť ruských jednotiek vstúpila na Ukrajinu z Kurska, hoci oblasti severovýchodnej Ukrajiny, ktoré obsadili, boli odvtedy znovu dobyté ukrajinskými silami, píše Reuters.

Starovojt na zasadnutí oblastnej samosprávy v pondelok povedal, že v Kursku sa už vytvoril plnohodnotný kontingent personálu ozbrojených síl, pohraničnej stráže a orgánov činných v trestnom konaní; je však „potrebné poskytnúť komplexnú podporu pre prijatie, nasadenie a usporiadanie ďalších jednotiek“, cituje Reuters. (tasr/reuters)

14:40 Zámer Poľska vynaložiť tento rok na obranu až štyri percentá svojho HDP môže byť najambicióznejší zo všetkých členských krajín NATO. Povedal to v pondelok poľský premiér Mateusz Morawiecki, informuje TASR na základe správy agentúry PAP.

Morawiecki navštívil v pondelok spoločne s poľským ministrom obrany Mariuszom Blaszczakom 18. mechanizovanú divíziu ozbrojených síl v meste Siedlce na východe Poľska.

Na tlačovej konferencii následne premiér povedal, že jeho vláda si za prioritu vytýčila posilnenie poľských ozbrojených zložiek. Vyjadril tiež želanie, aby bolo na území Poľska nasadených viac vojakov NATO.

Vojna na susednej Ukrajine podnietila poľskú vládu k posilneniu početného stavu a kapacít armády, pripomína PAP.

„Tento rok práve pre to vynaložíme bezprecedentné úsilie a na ozbrojené sily minieme štyri percentá HDP, čo by mohli byť vôbec najvyššie výdavky na armádu spomedzi všetkých členských krajín NATO,“ povedal v pondelok Morawiecki.

14:06 Najmenej jedného mŕtveho si dnes dopoludnia vyžiadalo ruské ostreľovanie ukrajinského mesta Vovčansk v Charkovskej oblasti na severovýchode krajiny, oznámil šéf oblastnej správy Oleh Synehubov. Na druhom konci krajiny, v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny, ruská paľba počas uplynulého dňa zabila troch civilistov a ďalších osem zranila, napísal na svojom webe denník Ukrajinská pravda s odvolaním sa na oblastnú správu.

„Nepriateľ dnes okolo 10:20 (9:20 SEČ) ostreľoval Vovčansk. Žiaľ, v dôsledku ostreľovania zahynul muž vo veku 62 rokov. Okrem toho bola zranená žena vo veku 82 rokov. Lekári jej teraz poskytujú nevyhnutnú pomoc,“ oznámil Synehubov.

Vovčansk, ktorý leží hneď pri hraniciach s Ruskom, je ostreľovaný prakticky denne, dodala agentúra Ukrinform. (čtk)

13:30 Slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko prekročilo v týždni od 23. do 29. januára 18 728 osôb. O dočasné útočisko požiadalo 594 žiadateľov. Naopak, zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi v uplynulom týždni 19 742 ľudí. Informovalo o tom ministerstvo vnútra.

Pre porovnanie, v týždni od 16. do 22. januára prišlo z Ukrajiny na Slovensko 19 183 osôb. O dočasné útočisko požiadalo 728 žiadateľov. Zo Slovenska na Ukrajinu v spomenutom týždni prešlo hraničnými priechodmi 20 420 ľudí.

Celkovo už slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko od začiatku konfliktu na Ukrajine vo februári 2022 prekročilo 1 172 787 osôb, udelených bolo 107 602 dočasných útočísk. Slovensko-ukrajinské hranice smerom na Ukrajinu prekročilo 988 660 osôb.

12:55 Kremeľ poprel a označil za „lož“ tvrdenia bývalého britského premiéra Borisa Johnsona, že mu ruský prezident Putin osobne hrozil raketovým útokom.

putin johnson Čítajte viac Putin Johnsonovi: Boris, nechcem ti ublížiť, ale s raketou to bude trvať len minútu

12:23 Ruské jednotky postupujú v blízkosti mesta Vuhledar v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, uviedol Moskvou dosadený tamojší predstaviteľ Denis Pušilin. TASR správu prevzala z agentúry AFP, ktorá pripomína, že daná oblasť je epicentrom bojov na Ukrajine.

„Naše jednotky pokračujú v postupe smerom na Vuhledar,“ citovali Pušilina ruské tlačové agentúry. Ukrajinské ozbrojené sily podľa neho „stihli získať oporu“ vo Vuhledare a „vzhľadom na veľký počet priemyselných zariadení a výškových budov, samozrejme, predpokladáme, že nepriateľ bude klásť odpor,“ dodal.

Kyjev minulý týždeň oznámil, že o toto mesto, ktoré malo predtým približne 15.000 obyvateľov, prebiehajú „ťažké“ boje. Vuhledar sa nachádza zhruba 150 kilometrov južne od Bachmutu, kde niekoľko mesiacov trvajúce boje viedli k ťažkým stratám na oboch stranách.

Podľa Pušilina v okolí Bachmutu stále prebiehajú „ťažké boje“, je však „príliš skoro“ na to, aby sa dalo hovoriť o obkľúčení tohto mesta, cituje AFP.

11:15 Do Británie dorazili ukrajinskí vojaci, ktorí tam absolvujú výcvik zameraný na ovládanie a údržbu bojových tankov Challenger-2. Informovalo o tom Rádio Slobodná Európa (RFE/RL) s odvolaním sa na nedeľňajšie oznámenie ministerstva obrany v Londýne.

Británia ako prvá spomedzi západných krajín v polovici januára prisľúbila, že pošle Kyjevu tanky, konkrétne 14 hlavných bojových tankov typu Challenger-2. Londýn dúfa, že prvé z týchto tankov by mali doraziť na Ukrajinu koncom marca.

Britská vláda zároveň poskytne ukrajinským vojakom výcvik zameraný na používanie a údržbu challengerov. Rezort obrany v Londýne minulý týždeň avizoval, že výcvik zrejme odštartuje už v pondelok 30. januára.

„Ukrajinské tankové posádky pricestovali do Spojeného kráľovstva…,“ uvádza sa v nedeľňajšom oficiálnom oznámení britského ministerstva obrany. Dodávky tankov Challenger podľa ministerstva demonštrujú silnú podporu medzinárodného spoločenstva pre boj Ukrajincov voči ruskej agresii. (tasr)

10:18 Slovinská tajná služba (SOVA) v spolupráci s Národným vyšetrovacím úradom (NBI) zadržala dvoch zahraničných občanov pre podozrenia zo špionáže v prospech Ruska, uviedli v pondelok slovinský denník Delo a tamojší spravodajský server Siol.

Podozriví špióni boli podľa nej zadržaní v administratívnej budove v slovinskom hlavnom meste Ľubľana. Tamojšia prokuratúra už potvrdila, že na základe vyhlásenia tajnej služby začala v prípade prípravné konanie.

Slovinská tajná služba ešte začiatkom vlaňajšieho decembra podala na ľubľanský okresný súd žiadosť o vyšetrovanie dvoch osôb obviňovaných z trestného činu špionáže. Osoby boli zadržané ešte 5. decembra a zostávajú vo väzbe, citovala prokuratúru internetová stránka Siol. Ďalšie informácie vzhľadom na priebeh vyšetrovania zverejnené neboli.

V prípade usvedčenia hrozí podozrivým až osem rokov väzenia. Podozriví majú občianstvo a pasy tretej krajiny a slovinským úradom neoznámili, že sú ruskými občanmi. Denník Delo napísal, že jeden zo zadržaných je aj občanom Argentíny. Siol uviedol, že podľa neoficiálnych informácií obaja pôsobili nielen v Slovinsku, ale aj v zahraničí, a spolupracovali so zahraničnými spravodajskými službami. (tasr, sita)

9:51 Nedávny ruský útok na prístav v ukrajinskom meste Cherson mal za následok únik ropných produktov do rieky Dnipro. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na vojenskú správu v Chersonskej oblasti.

„Nedávno ruská armáda zaútočila na prístav v Chersone. Dve lode patriace zahraničným spoločnostiam boli poškodené v dôsledku nepriateľského ostreľovania. Ruský projektil prerazil trup a priestor na skladovanie paliva jednej z lodí. Z tohto dôvodu unikli ropné produkty do Dnipra,“ uviedla vojenská správa, ktorá dodala, že posádke lode sa podarilo lokalizovať únik ropných produktov. (sita)

9:15 Putin sa v telefonáte pred ruskou inváziou na Ukrajinu vtedajšiemu britskému premiérovi otvorene vyhrážal úderom. Tvrdí to dnes už bývalý šéf Downing Street v dokumente, ktorý v pondelok neskoro večer odvysiela BBC.

putin johnson Čítajte viac Putin Johnsonovi: Boris, nechcem ti ublížiť, ale s raketou to bude trvať len minútu

8:40 Po tom, ako sa Spojené štáty a ďalšie západné krajiny rozhodli dodať Ukrajine moderné tanky, nevidí Moskva zmysel v rokovaní s Kyjevom alebo jeho západnými „bábkovodičmi“. V pondelok to v rozhovore s agentúrou RIA Novosti povedal námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov. Nikto na Západe podľa neho neprišiel so serióznou iniciatívou ohľadom riešenia ukrajinskej krízy.

challenger, tank, vojna an Ukrajine Čítajte viac Moskva: Po rozhodnutí Západu dodať Ukrajine tanky už nie je o čom rokovať

6:57 Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vyzval v pondelok Južnú Kóreu, aby zintenzívnila podporu Ukrajiny vo vojenskej oblasti. Jednou z možností podľa neho je, aby jej vláda prehodnotila svoju politiku nevyvážania zbraní do štátov, ktoré sú vo vojne.

Stoltenberg poukázal na krajiny ako Nemecko a Nórsko, ktoré sa dlhodobo držali tejto politiky, no revidovali ju po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin vo februári minulého roka rozhodol, že zaútočí na Ukrajinu. „Ak veríme v slobodu a demokraciu, ak nechceme, aby zvíťazila autokracia a totalita, potom potrebujú zbrane,“ povedal v prejave v Soule.

Južná Kórea je v globálnom meradle čoraz dôležitejším vývozcom zbraní a nedávno podpísala dohody o predaji stoviek tankov európskym krajinám vrátane Poľska, ktoré je členom NATO. Juhokórejské zákony však zakazujú vývoz zbraní do krajín, ktoré sú zapojené do aktívneho konfliktu, čo sťažuje poskytovanie zbraní priamo Kyjevu. Soul však už Ukrajine poskytol nesmrtiacu a humanitárnu pomoc.

Južná Kórea minulý rok takisto otvorila svoju prvú diplomatickú misiu pri NATO. Stoltenberg ďalej uviedol, že je ťažké povedať, kedy sa konflikt na Ukrajine skončí. Putin sa podľa neho pripravuje na „ďalšiu vojnu“ a aktívne získava zbrane od krajín vrátane Severnej Kórey. Tá posielanie zbraní Rusku popiera.

Soul je prvou zastávkou šéfa NATO na jeho ázijskom turné; v utorok odlieta do Japonska. Cieľom jeho cesty je posilnenie väzieb so spojencami v tomto regióne v čase vojny na Ukrajine a rastúcej konkurencii Číny. (afp, tasr)

6:05 Raketa, vypálená ruskou armádou pravdepodobne zo systému S-300, zasiahla v nedeľu večer štvorpodlažný bytový dom v ukrajinskom meste Charkov. Útok si vyžiadal najmenej jednu obeť a troch zranených a spôsobil rozsiahle škody, informoval podľa agentúry Reuters gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov.

„Traja ľudia boli ľahko zranení. Žiaľ, staršia žena zomrela. Jej manžel bol v čase útoku nablízku a zázrakom neutrpel žiadne vážne zranenia,“ napísal Synehubov na svojom konte na platforme Telegram.

Na záberoch z miesta útoku je vidieť, že časť obytnej budovy v druhom najľudnatejšom meste Ukrajiny zachvátil požiar.

Synehubov pre televíziu Suspiľne povedal, že záchranné tímy pátrajú po ďalšej nezvestnej staršej žene, ktorá by sa mohla nachádzať pod troskami.

Doplnil, že raketa zasiahla štvrté podlažie starého domu v štvrti Kyjevskij. Druhé a tretie podlažie boli značne poškodené a budova už nie je vhodná na bývanie.

5:55 Nemecký kancelár Olaf Scholz počas návštevy Čile kritizoval diskusiu o dodaní bojových lietadiel na Ukrajinu. Podľa neho sa vedie samovoľne, informuje agentúra DPA.

V tejto chvíli je potrebná seriózna diskusia a nie „súťaž v tom, kto ponúkne viac (…), v ktorej sú možno v popredí vnútropolitické motívy namiesto podpory Ukrajiny“, povedal Scholz v nedeľu večer miestneho času na tlačovej konferencii v čilskej metropole Santiago.

V tak dôležitej otázke, ako sú dodávky zbraní, musí ísť o vec a racionálne úvahy, zdôraznil Scholz. Pripomenul, že on sám a americký prezident Joe Biden krátko po začiatku vojny vylúčili bezletové zóny nad Ukrajinou, pretože by to viedlo k priamej konfrontácii medzi Ruskom a Severoatlantickou alianciou (NATO). Zamietnuté boli aj „také nezmyselné požiadavky“, ako vyslanie pozemných vojsk. „Už sa k tomu povedalo naozaj všetko, aj z mojej strany,“ uviedol v nedeľu Scholz.

Hoci jej meno nespomenul, reagoval tým zjavne na slová predsedníčky Sociálnodemokra­tickej strany Nemecka (SPD) Saskie Eskenovej, ktorá dodanie lietadiel v nedeľu pre televíziu ARD úplne nevylúčila, píše denník Die Welt. Okrem iného povedala, že je dôležité „podporiť Ukrajinu tým, čo potrebuje“. Na inom mieste povedala, že „je dôležité, aby sme neustále vyhodnocovali súčasnú situáciu“, čo podľa denníka tiež ponecháva otvorené dvere pre možné dodávky stíhačiek.

DPA pripomenula, že vlaňajšia diskusia o bezletovej zóne nad Ukrajinou dospela k záveru, že sa dá presadiť len vtedy, ak NATO poskytne vlastné bojové lietadlá. Scholz a Biden to však odmietli. V súčasnosti sa diskutuje o poskytnutí bojových lietadiel, ktoré by pilotovali Ukrajinci.

Ukrajinskí predstavitelia opakovane požadujú od západných krajín stíhačky, čo nedávno zásadne nevylúčil ani zástupca Bidenovho poradcu, píše Die Welt.

334 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine