Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 380. deň
- Wagnerovci tvrdia, že sa priblížili k centru Bachmutu.
VIDEO: Chystá sa ofenzíva? Ukrajinci cvičia na Rusov.
Čítajte viac 379. deň: Intervaly medzi ruskými raketovými útokmi sa podľa Britov môžu zväčšovať
16:42 Zakladateľ ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin v sobotu uviedol, že jeho bojovníci sa nachádzajú neďaleko centra východoukrajinského mesta Bachmut, informovala agentúra AFP.
Vo videu zverejnenom na sociálnej sieti Telegram stojí Prigožin na streche výškovej budovy, pričom tvrdí, že je v Bachmute.
„To je budova mestskej správy, centrum mesta. Je vzdialená kilometer a 200 metrov,“ hovorí Prigožin a ukazuje na budovu v pozadí. Dodal, že najdôležitejšie teraz je dostať muníciu a pohnúť sa vpred.
Čítajte viac Wagnerovci ovládli východ Bachmutu. Mesto je podľa Britov 'vražednou zónou'
Vagnerovci stoja na čele mnohých útokov na východoukrajinské mestá vrátane Bachmutu, o ktorý vedú ruské a ukrajinské sily jeden z doposiaľ najdlhších a najkrvavejších bojov. Obe strany utrpeli v okolí Bachmutu ťažké straty.
Prigožin je spojencom ruského prezidenta Vladimira Putina, no zaplietol sa do mocenského boja s ruským ministerstvom obrany, píše AFP. Tento ruský oligarcha totiž niekoľkokrát oznámil víťazstvo pred ruskou armádou a verejne kritizoval ruské vojenské velenie. Okrem toho obvinil ruskú armádu z toho, že sa odmieta s jeho jednotkami deliť o muníciu.
14:17 Nórsko poskytne Ukrajine dva kompletné systémy protivzdušnej obrany NASAMS. Nórsky minister obrany Bjorn Arild Gram oznámil, že tak spravia v spolupráci so Spojenými štátmi. Systémy podľa neho značne zlepšia schopnosť Ukrajiny chrániť svoje mestá a kritickú infraštruktúru pred ruskými raketovými útokmi. „Devastáciu je ťažké pochopiť. Vidieť to na vlastné oči robí hlboký dojem,“ povedal minister. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.
Gram cez týždeň navštívil Kyjev, kde sa stretol s prezidentom Volodymyrom Zelenským a jeho ukrajinským rezortným kolegom Oleksijom Reznikovom. Kyjev opakovane žiada svojich spojencov o pomoc s lepšou ochranou pre ukrajinské mestá, ktoré sú neprestajnými terčmi ruských útokov dronmi a raketami.
13:05 Zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny, ku ktorým dochádza na Ukrajine, vyšetrujú aj slovenské orgány v spolupráci s Ligou za ľudské práva. Neraz veľmi tragické príbehy prvotne zaznamenávajú centrá Blue Dot, ktoré okrem Bratislavy poskytujú svoje služby utečencom aj v Košiciach, Michalovciach a v Nitre.
Podľa slov koordinátorky integrácie cudzincov na nitrianskom mestskom úrade Ivony Fraňovej sú to často otrasné prípady. „Toto sú tie naše ťažké noci, ktoré máme od začiatku, ako sme začali s pomocou utečencom. Mnohé ich príbehy boli hrozné. Ja by som odporučila každému, kto nechce veriť, čo sa deje na Ukrajine, aby sem prišiel. Nech si sem sadne na jeden deň a uvidí, čo je pravda a čo nie,“ skonštatovala. Pre utečencov z Ukrajiny často nie je ľahké hovoriť o tom, čo všetko prežili. Pracovníci Blue Dot si najskôr musia získať ich dôveru. „Snažíme sa podchytiť tých ľudí už na začiatku. Nie je pre nich jednoduché vypovedať o svojich zážitkoch. Sú to často strašne tragické veci a oni, keď už sem prídu, chcú na to zlé zabudnúť a chcú žiť,“ vysvetlila Fraňová.
Do Nitry prichádzajú predovšetkým ženy s deťmi a starí ľudia, mnohí z utečencov majú na Ukrajine ešte svojich príbuzných. „Aj preto nevedia, či môžu bez obáv hovoriť. My spolupracujeme s Ligou za ľudské práva, Národnou kriminálnou agentúrou (NAKA) a prokuratúrou. Aby bola garancia, že keď ten človek bude vypovedať, bude chránený a všetko bude zdokumentované. My robíme prvotný skríning, všetko vypíšeme, sprostredkujeme… Ale ďalej sa tým zaoberá Liga za ľudské práva a NAKA,“ doplnila Fraňová.
Hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Karolína Barinková pre TASR potvrdila, že NAKA vykonáva vo veci vyšetrovania vojnových zločinov na Ukrajine priebežne procesné úkony. „Z dôvodu možného zmarenia a sťaženia objasnenia a vyšetrenia veci bližšie informácie v súčasnosti nie je možné poskytnúť,“ povedala. Podľa hovorkyne generálnej prokuratúry Zuzany Drobovej organizácie, akou je aj nitriansky Blue Dot, poskytujú orgánom činným v trestnom konaní súčinnosť pri identifikácii možných svedkov či poškodených vojnovými zločinmi a zločinmi proti ľudskosti. „Následne môžu byť vypočutí v prebiehajúcom trestnom konaní,“ povedala pre TASR.
Hlavným partnerom NAKA a Generálnej prokuratúry SR pri vyšetrovaní vojnových zločinov je Liga za ľudské práva. Tá po vypuknutí ozbrojeného konfliktu na Ukrajine napomáha s nastavením trasovania a identifikácie možných obetí a svedkov zločinov i s vytvorením celkového systému spolupráce rôznych rezortov. „Do dnešného dňa boli zrealizované desiatky výsluchov s obeťami a svedkami zločinov podľa medzinárodného práva spáchaných na Ukrajine,“ povedala pre TASR právnička a členka Správnej rady Ligy za ľudské práva Alexandra Malangone.
9:08 Ruské invázne sily sa naďalej pokúšajú dosiahnuť administratívnu hranicu Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny – svoje hlavné úsilie zameriavajú na útočné akcie v smeroch na Lyman, Bachmut, Avdijivku, Marjinku a Šachtarske. V pravidelnom rannom operačnom hlásení to uviedol ukrajinský generálny štáb. Zároveň tvrdí, že ukrajinskí obrancovia za uplynulý deň odrazili v týchto regiónoch vyše 100 nepriateľských útokov.
„V smere na Lyman sa nepriateľ snaží zlepšiť svoje taktické postavenie,“ uvádza velenie ukrajinských ozbrojených síl s poznámkou, že ruská invázna armáda vykonala neúspešné útoky na sedem obcí v tomto regióne. Ukrajinci podľa neho odrazili tiež rad útokov v okolí Bachmutu, ktorý je jedným z hlavných ohnísk súčasných bojov, aj na ďalších miestach Doneckej oblasti.
„V záporožskom a chersónskom smere nepriateľ vykonával obranné akcie,“ tvrdí ukrajinský generálny štáb. Pritom informuje okrem iného o 11 úderoch ukrajinského letectva na „miesta sústredenia okupantov“ a na ruský protilietadlový raketový systém. Rusi, naopak, podľa Kyjeva podnikli 29 leteckých a štyri raketové údery na Doneckú oblasť. Viac ako stokrát podľa neho pálili zo salvových raketometov.
Podobné vyhlásenia jednotlivých strán konfliktu nie je možné v podmienkach vojny bezprostredne overiť z nezávislých zdrojov.
Server Ukrajinska pravda s odvolaním sa na vedenie Chersonskej a Doneckej oblasti v sobotu ráno informoval, že ruské invázne sily v piatok zabili piatich civilistov v týchto regiónoch. Za posledný deň ruskí okupanti ostreľovali obývané oblasti v Chersonskej oblasti 71-krát z mínometov, salvových raketometov, diel, tankov a útočili pomocou dronov, píše web, podľa ktorého v Chersonskej oblasti zomreli traja ľudia a v Doneckej dvaja. Ďalší utrpeli zranenia.
7:59 Európska únia a USA plánujú ešte viac obmedziť podporu ruskej invázii na Ukrajinu, oznámili v piatok predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a americký prezident Joe Biden, informovala agentúra DPA.
„Spoločne podnikáme nové kroky, zamerané na ďalších aktérov z tretích krajín na celom svete, aby sme narušili podporu pre ruskú vojnu z ktoréhokoľvek kúta sveta, kde je identifikovaná,“ uviedli lídri v spoločnom vyhlásení po rokovaní vo Washingtone.
Osobitnú pozornosť bude venovaná tomu, aby sa Rusku zabránilo obchádzať sankcie, povedala von der Leyenová počas krátkeho stretnutia s novinármi v Bielom dome.
„Pracujeme na tom, aby sme ešte viac obmedzili ruské príjmy a zároveň zabezpečili nepretržité dodávky energie pre rozvíjajúce sa trhy a rozvojové krajiny,“ uviedli vo vyhlásení. Konkrétne opatrenia však nemenovali.
Biden a von der Leyenová konkrétne nespomenuli ani Čínu. USA aj EÚ však zvažujú uvaliť sankcie na Peking, ak sa potvrdí, že podporuje Rusko dodávkami zbraní.
Rusko zaútočilo na susednú Ukrajinu 24. februára minulého roku. V reakcii na to EÚ, USA a niekoľko ďalších krajín G20 vrátane Británie uvalili na Moskvu sériu sankcií. Čína doteraz neodsúdila ruskú inváziu na Ukrajinu.
6:17 Kanada v piatok vyhlásila zákaz dovozu ruských výrobkov z hliníka a ocele s cieľom pripraviť Moskvu o príjmy na financovanie vojny na Ukrajine, informovala agentúra AFP. Podľa najnovších vládnych údajov mal tento dovoz v roku 2021 hodnotu takmer 250 miliónov kanadských dolárov (171 miliónov eur). Zákaz prichádza v čase, keď vstúpilo do platnosti 200-percentné clo na dovoz ruského hliníka, ktoré minulý mesiac oznámili USA, a po tom ako EÚ už minulý rok zablokovala dovoz ruských výrobkov z ocele.
„Kanada a jej partneri už sankcionovali ruskú centrálnu banku a zastropovali cenu ruskej ropy a plynu,“ uviedla vo vyhlásení kanadská vicepremiérka Chrystia Freelandová. „Teraz v koordinácii s opatreniami, ktoré oddnes prijali Spojené štáty, zabezpečujeme, aby ruský prezident Vladimir Putin nemohol platiť za svoju vojnu predajom hliníka a ocele Kanade,“ dodala.
Zákaz sa týka ruského neopracovaného hliníka, hliníkových plechov a hotových výrobkov vrátane nádob a iných predmetov pre domácnosť vyrobených z hliníka. Zakázané sú tiež všetky prvotné výrobky z ruskej ocele, vrátane železa a nelegovanej ocele, polotovarov a hotových výrobkov, ako sú potrubia a rúry.
Väčšina kanadského dovozu ocele pochádza zo Spojených štátov, čo predstavuje takmer 45 percent amerického vývozu ocele, zatiaľ čo Kanada vyváža takmer 90 percent svojej produkcie hliníka svojmu južnému susedovi.
6:00 Rusko od začiatku vojny k útokom na Ukrajinu použilo vyše 5-tisíc rakiet a viac ako 1 000 dronov, uviedol v piatok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. O jeho slovách informoval server The Kyiv Independent, ktorý pripomína, že vojna trvá už viac ako rok.
„Prečo Rusko prišlo do našej krajiny? Malo vôbec spravodlivý dôvod začať túto vojnu? Nebol žiadny. Je to vojna tyranie proti slobode,“ povedal tiež Zelenskyj pri diskusii organizovanej na diaľku americkým think-tankom American Enterprise Institute.
Rusko na Ukrajinu útočí nepretržite od vlaňajšieho 24. februára. Z času na čas Moskva ofenzívu ešte zintenzívnila. Naposledy sa tak stalo vo štvrtok, keď pri rozsiahlych vzdušných útokoch prišlo na Ukrajine o život najmenej šesť civilistov. Útoky na mnohých miestach spôsobili výpadky prúdu a tiež dočasné odpojenie Záporožskej jadrovej elektrárne od vonkajšej siete.
Kvôli Rusku vyvolanej vojne prišlo podľa OSN o život najmenej 8 000 civilistov. Okolo 90 percent z nich zabili výbušné zbrane.