„Nemám tendenciu zveličovať počet tých, čo odišli, pretože sú takí, ktorí uvádzajú nejaké absurdné čísla. Viem, že to tak nie je,“ citovala hovorcu prezidenta Vladimira Putina agentúra Interfax.
"Ak hovoríme o tých, ktorí neporušili zákon, nedali sa na cestu nepriateľstva voči našej krajine, tak by malo byť záujmom nás všetkých, aby boli s nami, vrátili sa do svojej vlasti. A máme záujem o to, aby im vlasť dávala viac príležitostí ako iné krajiny,“ dodal Peskov.
Podľa neoficiálnych údajov len do jesene minulého roka opustilo Rusko 700-tisíc až milión ľudí. Ďalšia vlna exodu nastala po tom, čo prezident Putin vyhlásil mobilizáciu, pripomína Moscow Times. Štatistiky ministerstva hospodárskeho rozvoja už v septembri zaznamenali pokles počtu pracovných síl nad 15 rokov o 600-tisíc ľudí. Centrum pre makroekonomickú analýzu Alfa-Banky odhadlo počet tých, ktorí odišli v prvých deviatich mesiacoch roku 2022, na 1,1 milióna ľudí.
Čítajte viac Putinovo Rusko trápi masívny odliv mozgov
Rusko prišlo o viac ako 23 percent svojich špičkových programátorov, verejné a súkromné kliniky zaznamenali odchod najkvalifikovanejších lekárov a prieskum Gajdarovho inštitútu medzi vrcholovými manažérmi a vlastníkmi priemyselných podnikov ukázal nedostatok personálu v takom rozsahu, ako štatistiky neevidovali v celej modernej histórii krajiny.
Napriek Peskovovým ubezpečeniam, že úrady majú „záujem“ o návrat ruských emigrantov, iniciatívy vládnych úradníkov hovoria o presnom opaku.
Foto: TASR/AP
Vymknúť odídencov
Koncom decembra Rada federácie, horná komora parlamentu, navrhla doplniť do legislatívy výraz „odídenec“. Týmto pojmom chcú označiť tých, ktorí sa dopustili „akcií namierených proti záujmom ruskej spoločnosti“ a opustili krajinu. Podľa návrhu by „odídencom“ mal byť navždy zakázaný vstup do Ruska, ak sa nebudú „kajať“. Čo sa má rozumieť pod "kajaním“, to v hornej komore parlamentu nešpecifikovali.
Putinov zástupca na čele bezpečnostnej rady štátu Dmitrij Medvedev prišiel s iniciatívou, že štatút „verejného nepriateľa“ by sa mal rozšíriť na všetkých občanov, ktorí opustili krajinu, aj keď proti nim neboli začaté trestné alebo správne konania. Vyzval tiež, aby im bol znemožnený návrat do vlasti bez predchádzajúceho kajania alebo udelenia milosti.
Senátor Sergej Cekov zase navrhol odobrať majetok Rusom, ktorí opustili krajinu. Malo by to podľa neho platiť pre všetkých, „bez ohľadu na to, či sú to hviezdy, alebo itečkári“.
Čítajte viac Rusi proti vojne: doma trest, vo svete pohŕdanie
Zvýšiť dane a zhabať majetok
Predseda Štátnej dumy, dolnej komory parlamentu, Viačeslav Volodin v polovici januára požadoval, aby za „urážanie Ruska, jeho obyvateľov, vojakov a dôstojníkov“ bola v Trestnom zákonníku ustanovená možnosť konfiškácie majetku tých, ktorí odišli z krajiny. Podpredsedníčka dolnej komory parlamentu Anna Kuznecovová navrhla, že ich majetok by mohol prepadnúť v prospech sirôt.
V pondelok ruské médiá informovali, že vláda chystá zvýšenie dane z príjmu fyzických osôb pre Rusov, ktorí odišli do cudziny. Podľa zákona predloženého Štátnej dume budú spoločnosti od budúceho roku povinné vyberať daň z príjmu fyzických osôb vo výške 30 percent z platieb zamestnancom alebo živnostníkom po tom, čo stratia štatút ruského daňového rezidenta. Výška dane z príjmu sa im tak prinajmenšom zdvojnásobí.
Dovolenka na vojnu
Občanom žijúcim v zahraničí, ktorí neprerušili väzby na vlasť, vláda navyše odkazuje, že má aj ďalšie páky, ako ich potrestať za nelojálnosť. Prezident Putin tento mesiac podpísal zákon o elektronických predvolaniach na vojenskú správu, ktorý obmedzuje majetkové a iné práva Rusov vyhýbajúcich sa vojenskej službe. Podľa novej právnej úpravy stratia právo v Rusku predávať alebo kupovať nehnuteľnosti, viesť auto, vziať si pôžičku, vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť alebo podnikať. Úrady im tiež budú môcť pozastaviť vyplácanie sociálnych dávok či akejkoľvek inej štátnej podpory.
Čítajte viac Pasca sklapla. Brancov i záložníkov má Putin v hrsti
Týka sa to aj státisícov Rusov, ktorí sa dlhodobo zdržiavajú v cudzine, podnikajú však v Rusku, alebo – ako napríklad itečkári – pracujú pre domáce firmy. Ak emigranti, ktorí na svojom osobnom účte v elektronickom systéme Gosuslugi dostanú predvolanie na vojenskú správu, úrady ho budú považovať za doručené aj v prípade, že si dotyční branci či záložníci neprevezmú súbežne zaslanú poštovú zásielku.
Šéf branného výboru Štátnej dumy, spoluautor zákona o elektronických predvolaniach brancov a záložníkov, Andrej Kartapolov, už aj odkázal emigrantom, čo by mali robiť, keď dostanú povolávací rozkaz. „Odporučil by som im, aby si vzali na rok dovolenku, odslúžili v ozbrojených silách, splatili dlh vlasti a vrátili sa do zahraničia radostne tam pracovať,“ povedal Kartapolov pre portál RBC.ru.