Prudký nárast sabotáží vyvádza Rusov z miery. Začínajú si uvedomovať, že vojna už prišla aj k nim domov a režim ich nedokáže ochrániť.
VIDEO: Prezradia tajomstvá? CIA skúša verbovať Rusov
Od 1. januára do 12. mája sa v Rusku a na anektovanom Kryme uskutočnilo prinajmenšom 57 sabotáží či pokusov o ne. Za dvanásť mesiacov prvého vojnového roku v krajine zaznamenali 21 podobných útokov a rok predtým iba jeden.
Terčom sú železničné trate, objekty ministerstva obrany a energetické zariadenia. Takmer štvrtina útokov sa uskutočnila počas necelých dvoch májových týždňov, informovala Viorstka na komunikačnej platforme Telegram. Signalizuje to výraznú aktivizáciu sabotážnej činnosti v predvečer pripravovanej ukrajinskej protiofenzívy, ktorou sa Kyjev chystá oslobodiť Rusmi okupované územia.
V januári a vo februári Viorstka v Rusku zaznamenala po 12 sabotáží. V marci počet klesol na sedem a v apríli opäť stúpol na 12. V máji za necelé dva týždne ich pribudlo 14.
Takmer dve tretiny tohtoročných útokov sa zamerali na železničné trate. Najbežnejším typom sabotáže je podpaľovanie rozvodných skríň na železniciach. Od začiatku roka bolo zaznamenaných 36 takýchto prípadov.
Druhým najčastejším terčom podpaľačských útokov sú vojenské náborové centrá – v plameňoch ich zatiaľ skončilo deväť. Sabotéri tiež vyhodili do povetria koľajnice a plynovod, podpálili policajné autá, budovu Federálnej bezpečnostnej služby, sklad ruskej národnej gardy a zberné stredisko humanitárnej pomoci pre vojakov, sumarizuje Viorstka.
Čítajte viac Ani domáce nebo už pre Rusov nie je bezpečné. Ich letectvo na vlastnom území utŕžilo nebývalé straty
Sabotáže sú už takmer každodenným javom v regiónoch susediacich s Ukrajinou. V Brianskej oblasti diverzanti 1. a 2. mája vyhodili do vzduchu dve železničné trate, vykoľajili sa pritom dva nákladné vlaky.
Útoky sa však nesústreďujú len na prihraničné regióny. V Leningradskej oblasti na severozápade krajiny prvého mája neznáme osoby vyhodili do vzduchu stĺp elektrického vedenia a na ďalší nastražili výbušné zariadenie.
VIDEO: Výbuch ruského plynovodu Bratstvo, vedie až na SlovenskoO týždeň neskôr v Novosibirsku, tisícky kilometrov na východ od vojnovej zóny, sa osemnásťročný mladík v Čkalovovom leteckom závode pokúsil zapáliť zakonzervovaný bombardér Su-24. Po zatknutí mu hrozí za diverziu dvadsať rokov za mrežami, rovnako ako trom tínedžerom z jeho partie, ktorí čelia obvineniu z podpálenia rozvodných skríň na novosibirskej železnici.
Čítajte viac Atentát na dcéru Putinovho ideológa podnikli ruskí partizáni, tvrdí exposlanec
Podľa Viorstky od začiatku roka došlo k sabotážnym útokom až v 26 regiónoch (vrátane anektovaného Krymu). Päť v Novosibirskej oblasti, po štyri v Leningradskej oblasti a Petrohrade a prekvapujúco najviac, až deväť, zaznamenali v Moskovskej oblasti. „To ešte viac znervózňuje Rusov – ak bezpečnostné zložky nedokážu ochrániť región hlavného mesta, čo potom možno povedať o zvyšku krajiny,“ poznamenal portál Obozrevatel.com.
Analýza mediálnych správ i príspevkov a komentárov na sociálnych sieťach z dielne ruskej komunikačnej spoločnosti KROS ukázala, že sabotáž sa stala hlavným zdrojom obáv ruských občanov. Až o stupienok nižšie je úzkosť z postupu „špeciálnej vojenskej operácie“, ako Kremeľ nazýva agresiu proti Ukrajine. „Podľa štúdie KROS zažili občania najväčší strach v prvom štvrťroku 2023 v dôsledku sabotáží na území Ruskej federácie,“ informoval o výsledkoch analýzy denník Kommersant.
Ruský publicista Anatolij Nesmian sa domnieva, že jedným z dôvodov neschopnosti ruských tajných služieb predchádzať diverzným akciám je ich zaneprázdnenosť bojom proti „nepriateľom ľudu“, konkrétne tým, ktorí verejne dávajú najavo odpor voči vojne. „Keď sa leví podiel zdrojov odvedie na boj s nepriateľmi ľudu, ktorí diskreditujú armádu, potom sa sabotérom ponechá priestor,“ vysvetlil Nesmian na Telegrame príčiny zlyhaní kontrarozviedky a tajnej služby FSB.
Väčšinu akcií podľa publicistu nepodnikajú profesionálni diverzanti. Ide najčastejšie o každodenné malé, ale mimoriadne nepríjemné štipnutia, schopné účinne nahlodávať režim zvnútra, domnieva sa.
„Spôsobené škody sú ani nie tak materiálne, ako skôr ničia propagandou vytvorený obraz vševediaceho vodcu. Krajina sa prestala cítiť bezpečne – a to bolo kľúčové zdôvodnenie zavedenia teroru na námestiach. ,Vezmeme vám všetko, ale budeme vás chrániť!‘ Áno, vzali, ale chránia?“ pýta sa Nesmian.