Prečo Kennedy v júni 1963 prišiel do Západného Berlína?
Berlín bol miestom nebezpečných kríz studenej vojny. Už v rokoch 1948 až 1949 sa tam odohrávala berlínska blokáda, keď Sovietsky zväz (ZSSR) uzavrel prístupové cesty do západnej časti mesta pre amerických, britských a francúzskych spojencov.
Čítajte viac Bez múru by NDR zmizla z mapy sveta
V roku 1958 vypukla druhá berlínska kríza, ktorú vyvolal sovietsky vodca Nikita Chruščov. Snažil sa vyvinúť tlak, aby Západný Berlín získal status neutrality, lebo pre Nemeckú demokratickú republiku (NDR) predstavoval čoraz väčší problém. Mnohí východní Nemci práve cez toto mesto utekali do západného Nemecka.
Keď sa Kennedy stal prezidentom, stretol sa s Chruščovom vo Viedni a dúfal, že pre Berlín nájdu „modus vivendi“. Namiesto toho však Chruščov spôsobil ďalšiu krízu, keď opäť vyrukoval s ultimátom, aby sa spojenci stiahli zo Západného Berlína. To viedlo k tomu, že v auguste 1961 východní Nemci vybudovali Berlínsky múr. Západný Berlín bol teda krízovým bodom a USA boli dôležité ako garant bezpečnosti.
Foto: Archív Thomasa W. Gijswijta
Kennedy mesto navštívil, aby to potvrdil?
Áno. Na jednej strane chcel obyvateľov Západného Berlína upokojiť – „my Američania za vami stojíme, bránime vás“, no zároveň si chcel uvoľniť cestu na rokovanie so ZSSR, aby sa skončila kríza, pretože to, čo sa dialo v tom meste, bolo nebezpečné. Zámer mu vyšiel a ešte v tom roku podpísali aj zmluvu o zákaze obmedzeného jadrového testu.
Šéf Bieleho domu do Západného Berlína pricestoval až v júni 1963, teda takmer dva roky po výstavbe Berlínskeho múru. Neprišiel už príliš neskoro?
Po stavbe Berlínskeho múru vznikla v meste nebezpečná situácia, ktorá hrozila ďalšou eskaláciou napätia. To sa napokon ukázalo už na jeseň 1961, keď sa tam pri hraničnom priechode Checkpoint Charlie proti sebe postavili americké a sovietske tanky. Pre návštevu prezidenta by to bolo príliš riskantné.
Kennedy však do Západného Berlína už v auguste 1961 poslal viceprezidenta Lyndona B. Johnsona a vo februári 1962 svojho brata Roberta, ministra spravodlivosti. Treba tiež spomenúť, že bol aj ďalší dôvod pre Kennedyho návštevu, a to kríza v NATO.
Čítajte viac Berlínsky múr mal vydržať sto rokov
O čo išlo?
Francúzsky prezident Charles de Gaulle začiatkom roka 1963 dosť jasne signalizoval, že už nebude ďalej akceptovať vedúcu úlohu Spojených štátov v Európe. Kennedyho návšteva v Západnom Berlíne tak bola aj odpoveďou na postoj de Gaulla. Chcel tým ukázať, že väčšine európskych krajín vedúca úloha Ameriky v Severoatlantickej aliancii neprekáža.
Čo znamenal Kennedyho príchod pre obyvateľov Západného Berlína? Ako ho prijali?
Bolo to ako obrovský festival. Americkí diplomati hovorili, že ho vítalo jeden a pol milióna ľudí. Stáli na uliciach, kadiaľ prechádzalo auto s Kennedym, a s jasotom mu mávali. Nálada bola veselá a uvoľnená. Všetci boli radi, že prišiel, lebo im to dodávalo pocit bezpečia. Nehovoriac o tom, že to bol sympatický a veľmi charizmatický prezident, takže medzi ľuďmi v Západnom Berlíne vypukla akási „kennedymánia“.
Prečo Kennedy použil práve slová „Som Berlínčan“?
Je známe, že už pred cestou sa naučil pár lekcií z nemčiny. V cudzích jazykoch nevynikal, mal problém aj s výslovnosťou. Mal však niekoľko dôvodov, aby si osvojil pár nemeckých slov. Jedným bolo, že v roku 1963 absolvoval cestu po západonemeckých mestách de Gaulle a ľuďom sa prihováral po nemecky, čím vyvolal vlnu nadšenia.
Čo sa týka samotnej vety, Kennedyho inšpiroval Cicerov výrok Civis Romanus sum (Som rímskym občanom), ale pravdepodobne aj Winston Churchill, ktorý v roku 1947 rečnil o zjednotení Európy a povedal: „I am a European.“ (Som Európan.) Vieme, že Kennedy bol veľký obdivovateľ Churchilla, čítal jeho diela, dokonca počúval platne s jeho prejavmi.
Kennedyho reč vyvolala nadšenie, ale neboli to iba prázdne slová?
Určite nie. Aj Sovietskemu zväzu bolo jasné, že celá prestíž amerického prezidenta je teraz spojená so Západným Berlínom. Nebol to len prejav, ale symbolické potvrdenie toho, že USA sú celou svojou vojenskou silou a všetkými jadrovými zbraňami pripravené brániť Západný Berlín. Naozaj to bola garancia jeho bezpečnosti.
Čítajte viac Berlínsky múr zachránil východné Nemecko pred krachom
Kritici Kennedymu vyčítajú, že dôraznejšie nezakročil proti stavbe Berlínskeho múru. Tvrdia, že išlo o porušenie medzinárodného práva, na ktoré by ráznejší prezident odpovedal tým, že by dal ten múr jednoducho zbúrať. Kennedy to však komentoval slovami: „Múr síce nie je pekné riešenie, ale oveľa lepšie ako vojna.“
Nevieme iste, či to tak povedal, ale reagovať silou na stavbu múru mohlo naozaj viesť k vystupňovaniu napätia. Preto sa dá pochopiť, že postupoval opatrne. Či konal správne, ťažko posúdiť.
Možno nájsť nejakú analógiu medzi tým, čo sa vtedy dialo v Západnom Berlíne, a súčasnou situáciou na Ukrajine? Napríklad v tom, či Západ skutočne urobil všetko, čo mohol?
Nedá sa to porovnávať, pretože Západný Berlín sa nedal dobre vojensky brániť. Bol to vlastne „malý ostrov“ uprostred NDR. Rozdiel je aj v tom, že západné Nemecko bolo v tom čase členom NATO. Čo sa však dá vidieť ako podobnosť, je, že americký prezident Joe Biden podnikol cestu do Kyjeva, čím symbolicky vyjadril podporu Ukrajine.
Foto: SITA/AP
Biden však v Kyjeve nepovedal: „Som Ukrajinec…“
Ani nemusel. Už len to, že tam prišiel, bolo silným signálom – ako vtedy s Kennedym.
Bol J. F. Kennedy dobrým politikom a štátnikom? Potreboval by dnes svet niekoho, ako bol on?
To sa nikdy nedozvieme. Žiaľ, zavraždili ho priskoro na to, aby sme to vedeli posúdiť. Veľa z toho, čo chcel dosiahnuť, už nestihol. Jednou z jeho kvalít však bolo, že sa vedel učiť z vlastných chýb. Napríklad z nevydarenej invázie na Kubu.
Poučil sa a aj vďaka tomu kubánska kríza v roku 1962 ďalej neeskalovala. Ak sa dívame iba na ňu, dá sa povedať, že bol veľkým štátnikom. Veľa dôležitých tém, napríklad občianske práva v Amerike alebo ďalšie dohody so Sovietmi, však už nemohol doviesť do konca.
Legenda o „plnenej šiške“
John F. Kennedy v pamätnom prejave 26. júna 1963 v Západnom Berlíne vyhlásil: „Ich bin ein Berliner.“ Už krátko nato sa zrodila legenda, že sa tým pred Nemcami zosmiešnil, lebo vo výroku nesprávne použil neurčitý člen „ein“. Namiesto Som Berlínčan (Ich bin Berliner) tak vraj povedal: „Som plnená šiška.“
Koncom 80. rokov tento mýtus oživili americkí novinári a pretrváva dodnes. Samotným Nemcom však veta vôbec nepripadá nesprávna a nik sa z nej nesmial. Niektorí jazykovedci, naopak, tvrdia, že je v poriadku, pretože išlo o metaforu. Výraz „Berliner“ sa pre plnenú šišku v Berlíne navyše vôbec nepoužíva.