Za „správnu“ cenu môžete vystúpiť alebo zostúpiť do všemožných zákutí planéty a na krátku chvíľu sa ocitnúť v miestach, ktoré mali alebo budú mať možnosť navštíviť len hŕstka ľudí v histórii, napísal spravodajský server CNN.
Samozrejme aj tá najlepšia a najdrahšia bezpečnostná sieť môže zlyhať. Tento týždeň došlo ku katastrofálnej implózii ponorky OceanGate Titan, pri ktorej zahynulo všetkých päť jej pasažierov, z ktorých mnohí zaplatili štvrť milióna dolárov za možnosť vypraviť sa do hĺbky viac ako tri kilometre pod vodnú hladinu.
Na druhom konci sveta, na Mount Evereste, kde výlety so sprievodcom stoja minimálne desiatky tisíc dolárov, tento rok zomrelo alebo je nezvestných 17 ľudí, čo sa zapíše medzi najtragickejšie sezóny na najvyššej hore sveta v histórii.
Čítajte viac Tragédia Titanu. Mama prepustila miesto synovi, nádej stratila po 96 hodinách
Na konci marca v roku 2021 zahynulo pri nehode vrtuľníka pri heliskiingu na Aljaške päť ľudí, vrátane 56-ročného českého miliardára Petra Kellnera.
Cestovanie pod vodou, vysokohorská turistika a heliskiing majú len málo spoločného – s výnimkou dvoch vecí: venujú sa im predovšetkým bohatí ľudia a je pri nich len veľmi malý priestor pre chybu. A keď treba zachrániť ľudí na najmenej prístupných a nehostinných miestach sveta, náklady na záchrannú operáciu sa môžu rýchlo násobiť.
Dalo by sa predpokladať, že vyhliadka na dobrodružstvo s vyššou než bežnou šancou, že skončí smrťou, by mohla hocikoho odradiť. Ale pre mnoho dobre situovaných cestovateľov je práve vyššie riziko faktorom, ktorý ich motivuje.
„Súčasťou príťažlivosti Everestu – a myslím, že je to rovnaké ako pri Titanicu, ceste do vesmíru alebo čohokoľvek iného – je riziko,“ povedal Lukas Furtenbach, zakladateľ horolezeckej firmy Furtenbach Adventures.
„A myslím, že pokiaľ na týchto miestach umierajú ľudia, ide o jeden z dôvodov, prečo tam iní chcú ísť,“ dodal Furtenbach, ktorého spoločnosť ponúka prémiovú možnosť výstupu na Mount Everest za 220 000 dolárov s neobmedzeným množstvom kyslíka a individuálnym vedením. Po obzvlášť smrtiacej sezóne dopyt po výstupe na Everest v nasledujúcom roku obvykle stúpa, dodal.
Čítajte viac Režisér Titanicu: Varovania o bezpečnosti Titanu zostali bez povšimnutia
„Keby bol výstup na Everest stopercentne bezpečný, myslím, že by to bol koniec tohto dobrodružstva,“ povedal Furtenbach. A rovnako tak sa zdá, že tragédia, ktorá sa stala v severnom Atlantiku, pravdepodobne neobmedzí dopyt po cestách do hlbín k vraku Titanicu. Naopak, jeho celosvetová publicita môže záujem ešte podporiť.
Philippe Brown, zakladateľ luxusnej cestovnej kancelárie Brown and Hudson, uviedol, že jeho firma má stále dlhú čakaciu listinu na svoje výpravy k Titaniku, ktoré organizuje v spolupráci s OceanGate, prevádzkovateľom ponorky Titan.
„Necítime žiadne zvláštne obavy, nikto zatiaľ nič nezrušil a dopyt po našich službách pribudol,“ povedal Brown. „Zaznamenali sme výrazný nárast žiadostí o členstvo, ktoré stojí od 12 000 do 120 000 dolárov ročne,“ doplnil.
Čítajte viac Neexistovala nádej. Tajný americký systém zaznamenal zničenie ponorky Titan
Pátranie po Titane pritiahlo pozornosť medzinárodných médií, ktoré potenciálnym záujemcom prezradili alebo pripomenuli, že existuje možnosť vidieť Titanic na vlastné oči. Brown uviedol, že cestovatelia sa teraz môžu o to začať zaujímať viac, pretože očakávajú, že táto udalosť bude podnetom k väčšej regulácii a zdokonaleniu technológií.
Už desiatky rokov sa vedú etické diskusie o tom, akým spôsobom – a či vôbec – by sa mali vykonávať záchranné misie pre zablúdených cestovateľov. Keď sa Titan stratil, spustená bola rozsiahla pátracia operácia, ktorú viedla americká pobrežná stráž spolu s francúzskymi a kanadskými úradmi. Americkí predstavitelia sa verejne nevyjadrili k nákladom na päťdňovú misiu, hoci odborníci odhadujú, že dosiahli milióny dolárov.
„Keď sa cestovateľom v miestach takzvanej extrémnej turistiky niečo nepodarí, potom finančné náklady na záchranu a nápravu často nesú záchranné služby alebo charitatívne organizácie, ktoré majú za úlohu ľuďom pomáhať,“ povedal Philip Stone, riaditeľ Inštitútu pre výskum temného turizmu na Univerzite Centrálneho Lancashire.
V prípade významných záchranných misií, ako je napríklad prípad ponorky Titan, „ktoré sa vyšplhajú na milióny dolárov“, podľa neho nakoniec účet zaplatia daňoví poplatníci. „Vlády majú za úlohu chrániť životy. A napriek pochabosti niektorých jedincov, ktorí sa potápajú, aby videli Titanic na neregulovanom plavidle, tieto životy stoja za záchranu,“ dodal Stone.