Ďalšími témami summitu sú perspektíva členstva v aliancii pre Kyjev či zaistenie obranných rozpočtov na úrovni minimálne dvoch percent HDP.
Všetky, samozrejme, priamo súvisia s veľkou inváziou na Ukrajinu, ktorú Kremeľ spustil vlani vo februári ako ďalšiu fázu vojny, ktorú Rusko vedie proti svojmu susedovi už od roku 2014. Na summite aliancie vo Vilniuse, ktorý sa začal dnes a pokračuje zajtra, zastupuje Slovensko prezidentka Zuzana Čaputová. Sprevádzajú ju minister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský a šéf rezortu obrany Martin Sklenár.
Na minuloročnom stretnutí NATO v Madride sa rozhodlo o obranných plánoch aliancie. „Summit vo Vilniuse ich má skonkretizovať. Najmä čo sa týka posilnenia obrany na východnom krídle aliancie, ktorého je Slovensko súčasťou. Predovšetkým nám ide o to, aby sme mali predvídateľný a koordinovaný systém protivzdušnej obrany. V tejto chvíli funguje skôr na ad hoc základe. Považujem za veľmi dôležité, aby, ak to bude potrebné, bola na Slovensku posilnená protivzdušná obrana,“ vysvetlila Čaputová.
NATO by malo byť schopné mať „poruke“ 300-tisíc vojakov, ktorých by v prípade potreby nasadilo v rámci troch regionálnych plánov. Tie špecifikujú, kam by jednotky išli, či ako by boli vyzbrojené. Zároveň je potrebné myslieť na to, aby títo vojaci mohli plniť svoje úlohy. „Musíme sa zamerať na logistiku. Nezáleží na tom, koľko máte tankov či diel, keď vám chýba munícia, palivo a nemáte ľudí na údržbu strojov,“ pripomenul pre Pravdu v rozhovore pred summitom generál vo výslužbe Ben Hodges, ktorý v rokoch 2014 až 2018 velil americkým pozemným silám v Európe.
Čítajte viac Americký generál: Bidenova vláda nechce prehru Ukrajiny, ale ani kolaps Ruska
Podpora zo Španielska a Česka
„Sme veľmi radi, že Španieli sa rozhodli, že posilnia prítomnosť na východnom krídle. Budú pôsobiť v rámci bojovej skupiny na Lešti. Je to jasný dôkaz, že sa môžeme spoľahnúť na spojencov. Zo Španielska príde niekoľko stoviek vojakov. Technicky hovoríme o tom, že z prápornej úrovne ideme na úroveň brigády. Počas jesene by mali prísť na cvičenie, na základe ktorého spracujeme konkrétny kalendár a to, aké vojenské spôsobilosti Španieli prinesú,“ povedal vo Vilniuse minister obrany Sklenár.
Mierne sa upraví počet českých vojakov, ktorí už na Slovensku pôsobia. „Česko tiež identifikuje jednotky, ktoré by vedeli v prípade eskalácie krízy posilniť príslušníkov ozbrojených síl, ktorých tu už máme,“ vysvetlil Sklenár.
V súvislosti s pôsobením mnohonárodnej bojovej skupiny parlament schválil pôsobenie tritisíc zahraničných vojakov na Slovensku. V tejto chvíli tento mandát nie je naplnený. To znamená, že keby na Slovensko aj prišlo viac českých vojakov i Španieli, nemusia o tom opäť rozhodovať poslanci.
Dobré a horšie správy
„Správy o nových obranných plánoch NATO sú veľmi vítané, najmä v štátoch v prvej línii. Toto je veľké rozhodnutie na summite vo Vilniuse v otázke prípravy aliancie čeliť ruskej hrozbe v strednodobom až dlhodobom horizonte. Vyvoláva to však aj otázky o predchádzajúcich obranných plánoch NATO, ktoré očividne neboli dosť dobré. Azda mohli byť dostatočné na odstrašenie nie príliš motivovaného protivníka, ale nestačili by na účely predsunutej obrany,“ uviedol pre Pravdu Toms Rostoks z Centra pre bezpečnosť a strategický výskum na lotyšskej Akadémii národnej obrany.
Potrebuje sa však NATO skutočne takto zamerať na Rusko, keď jeho ozbrojené sily stratili na Ukrajine desaťtisíce vojakov?
„Za 500 dní vojny sme sa veľa naučili o väčšine slabých a silných stránok ruského vojenského komplexu. Dobre vieme, že ruské ozbrojené sily majú stále značnú palebnú silu, jadrový potenciál, ktorý sa dá využiť aspoň na vydieranie, ľudské zdroje na verbovanie väčšinou z odľahlejších častí krajiny, náborový základ a fungujúce, hoci predsa len oslabené vojnové hospodárstvo. Úplne to stačí na vedenie opotrebovávajúcej vojny na Ukrajine, bez ohľadu na predpokladané rozpory medzi najvyššími predstaviteľmi, nekontrolovateľnú korupciu, fatálne chyby v riadení a kontrole ozbrojených síl, slabý výcvik a pripravenosť nových regrútov a nízku bojovú morálku,“ reagoval pre Pravdu poľský bezpečnostný analytik Artur Gruszczak z Jagelovskej univerzity v Krakove.
Čítajte viac Má Ukrajina budúcnosť v EÚ a NATO iba po porážke Ruska?
Hans Petter Midttun z Centra pre obranné stratégie, ktorý pôsobil v rokoch 2014–2018 ako nórsky obranný atašé na Ukrajine, varuje pred podcenením Ruska a poukazuje aj na problémy aliancie.
„Nemyslím si, že by sme automaticky mali predpokladať, že NATO prežije túto vojnu. Alebo to poviem ešte inak. Je oveľa pravdepodobnejšie, že aliancia túto vojnu prežije, ale nedá sa vylúčiť ani iný scenár. Máme pocit, že NATO tu bude vždy, bez ohľadu na akékoľvek okolnosti. Ale zároveň sme zlyhali, keď sme dostatočne neinvestovali do obrany a bezpečnosti. A táto vojna viac ako všetko iné zvýrazňuje následky tejto chyby. Aliancia nebola schopná naplniť svoje ambície,“ povedal pre Pravdu Midttun.
Podľa neho totiž prebiehajúca vojna nie je len o Ukrajine. „Tá je, samozrejme, zásadná. Ale je podľa mňa len súčasťou väčšej konfrontácie, pred ktorú nás postavilo Rusko. V roku 2010 aliancia prijala strategický koncept, v ktorom sa písalo o krízovom manažmente. Bolo v ňom, že NATO zastaví vojnu či konflikt v susedstve, ak by ohrozovali našu bezpečnosť. Dianie na Ukrajine to spĺňa. V novom strategickom koncepte, ktorý aliancia prijala na summite vlani v Madride, sa stále hovorí o krízovom manažmente, ale už tam nie je veta o zastavení konfliktu v susedstve. Podľa mňa sa NATO dalo zastrašiť,“ vyhlásil Midttun.
Ukrajinská aliančná perspektíva
Otázkou je, či sa aliancia nevystrašila aj v súvislosti s možným vstupom Ukrajiny do aliancie. Čaputová vysvetlila, že summit nebude priamo rozhodovať o členstve Ukrajiny v NATO. „Budeme sa však rozprávať o posilnení praktickej a politickej spolupráce s Kyjevom, čo považujem za veľmi dôležité,“ zdôraznila hlava štátu.
O tom, čo Ukrajina na summite od NATO dostane, sa rokovalo do poslednej chvíle. Podľa informácií Pravdy patrí Slovensko ku krajinám, ktoré požadovali pre Kyjev jasnú perspektívu členstva. Naopak, opatrnejšie bolo Nemecko, ale najdôležitejší bol postoj USA, ktoré sa s pozvánkou pre Ukrajinu tiež nechcú ponáhľať.
Denník Financial Times napísal, že v istom momente sa na summite diskutovalo, že sa v záveroch schôdzky vo Vilniuse objaví veta, že NATO pozve Kyjev, aby sa pripojil k aliancii, keď sa spojenci dohodnú a splní podmienky.
Takýto prístup aliancie však ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil za absurdný. Hlava štátu, ktorá tiež pricestovala do Vilniusu, to uviedla na sociálnej sieti Twitter.
„Rád by som zdôraznil, že táto formulácia je o pozvánke stať sa členom NATO, nie o členstve Ukrajiny. Je to bezprecedentné a absurdné, keď nie je stanovený časový rámec ani pre pozvanie, ani pre členstvo Ukrajiny. Zároveň je tam vágna formulácia o podmienkach aj pre pozvanie Ukrajiny,“ reagoval Zelenskyj. „To znamená, že tu zostáva možnosť vyjednávať o členstve Ukrajiny v NATO pri rokovaniach s Ruskom. A pre Rusko to znamená, že má motiváciu pokračovať v terore. Neistota je slabosť. A na summite o tom budem otvorene diskutovať,“ vyhlásil ukrajinský prezident.
„Potvrdili sme, že sa Ukrajina stane členom NATO, a dohodli sme sa na zrušení požiadavky na Akčný plán členstva,“ povedal napokon na summite generálny tajomník Jens Stoltenberg novinárom. Spomenutý plán je program, ktorý je za bežných okolností cestou k vstupu do NATO.
Stále je však nejasný časový rámec, kedy by sa mohla Ukrajina stať členom aliancie. Zhoda je len na tom, že až po vojne.