Drony patrili k hlavným podozrivým aj pri minuloročnom útoku. Rusi vtedy síce oficiálne uvádzali, že výbuch na most nastal v kamióne, ktorý po ňom práve prechádzal, podložili to však veľmi nepresvedčivými dôkazmi. Bombu v kamióne údajne zachytil röntgenový systém pri vjazde na most.
Kamión na vonkajších kamerách a na zverejnenej röntgenovej snímke však mal odlišný počet náprav – odhliadnuc od toho, že kto by pustil na most kamión, ak by v ňom videl bombu? Už vtedy sa objavili analýzy naznačujúce, že most bol poškodený výbuchom zdola a to mohol spôsobiť len námorný dron.
Ukrajina sa však k októbrovému útoku nehlásila a svoju zodpovednosť naznačila len nedávno bez uvedenia bližších podrobností.
Po pondelkovom druhom útoku je už takmer isté, že útočili námorné drony. Otázkou je aké a odkiaľ.
Jeden z najznámejších a často citovaných ruských vojenských blogerov Rybar tvrdí, že útok prišiel z pobrežia obsadeného Ruskom a bol pri ňom použitý americký sériovo vyrábaný námorný dron MANTAS T-12.
Rybar však už v minulosti podsunul viacero dezinformácií a takto možno označiť aj jeho aktuálne tvrdenia. Spomínaný dron unesie len 63,5-kilovú nálož, čo na zničenie mosta nestačí. Jeho vypustenie z Ruskom ovládaného pobrežia by bolo len ťažko realizovateľné bez toho, aby si niekto nevšimol niečo podozrivé.
Vypustenie dronu z ukrajinského pobrežia, ktoré je vzdialené 700 km, je tiež veľmi náročná úloha – no Ukrajina tieto schopnosti má. Už od začiatku ruskej invázie si doslova na kolene z komerčne dostupných častí vyrobila niekoľko typov námorných dronov. A minimálne jeden má dosah z ukrajinského pobrežia až ku Kerčskému mostu.
Čítajte viac Nielen zo vzduchu. Drony sú aj na mori. Používa ich Ukrajina, USA ich ukázali Iránu
Minulý rok jeden exemplár stroskotal na pobreží Krymu a tak sú o ňom známe nejaké podrobnosti. Má dĺžku 5,5 m a unesie výbušnú hlavicu s hmotnosťou 200 kg. Vpredu má dve nárazové rozbušky použité zo starých bômb sovietskej výroby. Poháňa ho motor z vodného skútra Sea-Doo a dron s ním dosahuje maximálnu rýchlosť 80 km/h. Operačný dosah je 400 km. V tomto prípade je dôležité slovo operačný – znamená cestu tam a späť. V prípade kamikadze misie cesta späť odpadá a dosah je teda 800 km.
Dron má trup z hliníka a tvarom pripomína veľkú surfovaciu dosku. Nad hladinu vyčnieva len trochu, najvyššie je opticko-elektronický stožiarik s kamerou. Plavidlo je vybavené anténou na satelitnú komunikáciu. S najväčšou pravdepodobnosťou sa väčšinu cesty pohybuje automaticky po naprogramovanej trase bez akéhokoľvek vysielania. Až v cieľovej oblasti zapne senzory a je možné ho naviesť na cieľ.
Neskôr Ukrajinci zverejnili niekoľko ďalších fotiek dronu tohto typu a je na nich vidieť, že jednotlivé kusy sa mierne líšia. To svedčí o ich podomáckej výrobe.
Čítajte viac Z Krymu je ostrov. Výbuchy na moste ho odrezali od ruskej pevniny
Paradoxne, v prospech teórie o útokoch námornými dronmi hovorí aj to, že pri oboch útokoch bol zasiahnutý cestný most a nie železničný – hoci jeho zničenie je pre Ukrajinu dôležitejšie. Ruská armáda totiž väčšinu zásob a vojenskej techniky prepravuje vlakmi.
Cestný a železničný most boli postavené samostatne vedľa seba a odlišným spôsobom. Cestný je na väčšine úsekov nízko nad hladinou a jeho mostovka má len ľahkú kovovú konštrukciu. Je teda veľmi zraniteľný výbuchmi námorných dronov. Železničný most je postavený omnoho vyššie, aby vlaky nemuseli prekonávať strmé klesania a stúpania. Jeho konštrukcia je železobetónová. Výbuch na hladine mu teda neublíži.
Čítajte viac Desia Rusov ukrajinské morské drony?
Pri októbrovom útoku, kedy sa zrútili tri polia cestného mosta, bola vďaka náhode poškodená aj železničná časť. Bol na nej totiž cisternový vlak, ktorý začal horieť. Silný požiar roztavil koľajnice a pošramotil aj betónovú konštrukciu. Tentoraz sa nič také nestalo. Spadlo jedno pole cestného mosta, ktorý je tým pádom na niekoľko mesiacov vyradený, no vlaky premávajú ďalej.
Aj tak má však útok pre Ukrajincov veľký význam. Na logistike nepriateľa sa prejaví len čiastočne, no ukázal, že Rusi most nevedia ochrániť. Teoreticky by ho mali strážiť s pomocou radarov, sonarov a infračervených senzorov. No pri dĺžke mosta 19 km je to ťažká úloha. Drony sú malé a na väčšiu vzdialenosť ich nie je ľahké zachytiť. Čiernomorská flotila má oficiálne k dispozícii 14 strážnych člnov tried Raptor a Gračonok. Tie nesú len guľomet kalibru 14,5 mm a ich prístrojové vybavenie tiež nedostačuje na včasné zistenie prítomnosti dronov. Navyše, časť týchto člnov bola zničená alebo vážne poškodená pri bojoch o Hadí ostrov. Ďalej má Čiernomorská flotila štyri väčšie hliadkové lode vyzbrojené aj kanónmi. Aj keby nasadila všetky tieto lode a člny (čo sa nedá, lebo sa musia pri hliadkovaní striedať), boli by medzi nimi veľké medzery, ktorými sa drony prešmyknú. A letecké hliadkovanie tiež nepokryje všetko.
Drony použila Ukrajina vlani v októbri aj na útok na prístav Sevastopoľ. Boli vtedy poškodené dve ruské lode. Rusi odvtedy vybudovali v tomto prístave bariéry. O podobných bariérach teraz budú uvažovať aj pri Kerčskom moste, hoci pri jeho dĺžke to nebude jednoduché. Ani pre Ukrajincov však zjavne nie je ľahké útočiť na takú vzdialenosť, keď sa im to od začiatku vojny podarilo len dvakrát. A na železničný most budú musieť vymyslieť niečo iné.