"Naše prezidentské voľby nie sú v skutočnosti demokraciou, je to nákladná byrokracia,“ citoval denník New York Times Peskova, podľa ktorého bude Putin na budúci rok znovu zvolený so ziskom viac ako 90 percent hlasov.
Nezvyčajne úprimné slová kremeľského hovorcu zaradil dlhoročný spravodajca popredných amerických novín Roger Cohen do rozsiahleho článku, v ktorom tento laureát Pulitzerovej ceny zhrnul svoje poznatky z mesačného putovania po Rusku, poznačeného Putinovou vojnou proti Ukrajine.
Kontroverzný výrok vyvolal v Rusku veľký rozruch a Peskov sa ho vzápätí nepresvedčivo pokúšal korigovať. Cohen ho vraj dezinterpretoval – alebo zle pochopil. „Je to akoby tak, ale nie je to tak. Čo sa týka toho, že Putin bude zvolený, tým som si ja osobne istý, na základe úrovne konsolidácie spoločnosti okolo Putina: áno, je to tak. Pokiaľ ide o zvyšok, bola tu otázka o voľbách a odpoveď bola, že voľby, hoci sú podmienkou demokracie a sám Putin sa ich rozhodol uskutočniť, teoreticky sa ani konať nemusia. Pretože už teraz je zrejmé, že Putin bude zvolený. Toto je môj úplne osobný názor. No, takýmto spôsobom to skreslili,“ povedal hovorca Kremľa pre agentúru RBK.
Podobne Peskov svoj výrok spresnil aj pre agentúru TASS: „Odpoveď znela, že úroveň konsolidácie spoločnosti okolo prezidenta je absolútne bezprecedentná a tak môžeme povedať, že ak bude kandidovať, bude znovu zvolený s obrovskou prevahou a samotné voľby, teoreticky, sú len výdavkami navyše.“ Prezidentské voľby v Rusku by sa mali konať v marci 2024. Vypísať ich musí Rada federácie, horná komora ruského parlamentu, najskôr 100 a najneskôr 90 dní pred dňom hlasovania.
Čítajte viac V Kremli do jari 2036? Putin nie je proti
Putinovi sa končí už štvrté funkčné obdobie. V roku 2020 Kremeľ sporným referendom presadil zmenu ústavy, ktorá umožňuje prezidentovi vykonávať maximálne dve šesťročné funkčné obdobia. Novela ale zároveň „vynulovala“ doterajší počet mandátov pre súčasnú hlavu štátu. Pre sedemdesiatročného Putina to znamená, že v Kremli môže teoreticky zotrvať až do roku 2036, keď by mal 83 rokov.
Šéf Kremľa zatiaľ neoznámil, či sa na budúcu jar bude uchádzať o znovuzvolenie. Naposledy svoju kandidatúru potvrdil štyri mesiace pred voľbami. V Rusku ale prakticky nik neráta s možnosťou, že by sa po takmer štvrťstoročí pri moci dobrovoľne rozhodol stiahnuť do ústrania.
Čítajte viac V okupovaných častiach Chersonskej oblasti budú Rusi učiť mladých ľudí falšovať voľby
Úvaha kremeľského hovorcu o tom, že budúcoročné prezidentské voľby by sa v zásade ani nemuseli konať, keďže je vopred jasné, ako dopadnú, nie je prejavom jeho prostorekosti, ale zámerne vyslaným signálom, zhodli sa viacerí pozorovatelia.
„Podstata toho, čo povedal Peskov, je jednoduchá a cynická: nie sú potrebné voľby, vládnuť sa dá aj bez volieb, ale keďže sa Putin sám rozhodol usporiadať voľby, tak nech sú. Putin dal, Putin vzal. Ak bude chcieť, opäť si to vezme späť,“ napísal na Telegrame opozičný liberálny politik Lev Šlosberg.
„Čo je zásadne dôležité v tom, čo povedal Peskov – pre The New York Times, ako aj pre RBK a ďalšie médiá? To, že verejne a pokojne popiera význam štátnych a verejných inštitúcií, medzi ktorými sú priame voľby jediným zdrojom legitimity moci,“ poznamenal Šlosberg. Peskov podľa neho vytrháva Putina z rámca akýchkoľvek inštitúcií a prezentuje ho ako jedinú mocenskú inštitúciu v krajine. „Áno, toto je v podstate pravda. Putinova všemohúcnosť vyrástla na ničení inštitúcií, systém jeho osobnej a prakticky neobmedzenej (okrem času) moci je založený na popieraní inštitúcií,“ zdôrazňuje opozičný politik.
Čítajte viac CNN: Putin čaká na Trumpa, inváziu nestopne. Moskva: Neriadime sa podľa USA
Publicista Anatolij Nesmian nevylúčil možnosť, že Kremeľ sa v neistých vojnových časoch poisťuje pre prípad, že by sa Putin rozhodol zostať pri moci bez volieb. Predbežne ale podľa neho prezident uprednostňuje variant s voľbami. „Bez nich môže byť neisté postavenie svetového vyvrheľa a medzinárodného zločinca doplnené o nedostatok legitimity. Takže ,voľby'budú za každú cenu a výsledok by nemal byť nižší, ako bol avizovaný,“ poznamenal na Telegrame.
Hovorca Kremľa korekciou svojho citátu nepresvedčil ani autorov populárneho telegramového kanála Vremennoje praviteľstvo. „Súdiac podľa Peskovových výhovoriek, New York Times vyjadrili v podstate všetko správne. Zaujímavé je však niečo iné: komu bola táto správa vyslaná. Rozhodne nie Západu či obyčajným Rusom, ktorí už dávno neveria vo voľby, ale tým elitným skupinám, ktoré sa teraz pripravujú na prechod moci. Kremeľ chce schladiť ich zápal, pripomenúť im údajnú konsolidáciu okolo Putina, ktorého vraj nikto nemôže zameniť. Preto odkazuje – nedeľte kožu nezabitého medveďa, tranzit nebude, zostáva Putin, ,ľudia za ním stoja',“ píše Vremennoje praviteľstvo.
Ľavicový politický aktivista Sergej Udaľcov pochopil Peskovove slová o 90 percentách hlasov pre Putina ako odkaz pre parlamentné opozičné strany, ktoré sa ocitajú v mimoriadne ťažkej pozícii. „Ak v prezidentských voľbách nebudú nikoho nominovať alebo nasadia vedome slabého kandidáta, tak to nepochopia ich vlastní priaznivci. A ak sa pokúsia nominovať silného kandidáta, ktorý môže skutočne konkurovať Putinovi, nastanú veľké problémy zo strany prezidentskej administratívy,“ napísal Udaľcov na Telegrame.