„Náčelníci štábov absolvujú ďalšie konferencie na dokončenie vecí, ale majú súhlas konferencie hláv štátov, aby sa operácia začala čo najskôr,“ povedal Ouattara po návrate z mimoriadneho summitu ECOWAS, ktorý sa konal v nigérijskej metropole Abuja.
Vojenská junta sa v Nigeri dostala k moci po tom, ako 26. júla zosadila tamojšieho prezidenta Mohameda Bazouma, ktorého zadržiava v prezidentskom paláci v Niamey spolu s manželkou a synom. Junta vedená generálom Abdourahamaneom Tianim, ktorý sa vyhlásil za vodcu krajiny, pohrozila zabitím Bazouma, ak by sa krajiny v regióne pokúsili o vojenskú intervenciu so zámerom o vrátenie prezidenta k moci.
Lídri zoskupenia ECOWAS vo štvrtok nariadili aktiváciu pohotovostných jednotiek ECOWAS pre ich prípadné nasadenie v Nigeri. Tieto sily boli zriadené vlani ako regionálna mierová jednotka, ktorá má čeliť teroristickým hrozbám, ako aj protiústavným zmenám vlád v západnej Afrike, priblížila rozhlasová stanica Deutsche Welle.
Outtara povedal, že Pobrežie Slonoviny poskytne prápor pozostávajúci z 850 až 1100 mužov, ktorí doplnia vojakov z Nigérie a Beninu. Podľa jeho slov sa k nim pridajú aj ďalšie krajiny. „Sme odhodlaní vrátiť prezidenta Bazouma“ späť k moci, dodal.
Prezident Pobrežia Slonoviny pred odchodom zo summitu v Abuji pripomenul, že zoskupenie ECOWAS v minulosti „vojensky zasiahlo v Libérii, Sierra Leone, Gambii a Guinei-Bissau“, keď bol v týchto krajinách ohrozený ústavný poriadok. „Dnes máme podobnú situáciu v Nigeri… ECOWAS to nemôže akceptovať,“ uzavrel.
Junta na stretnutí s Nulandovou pohrozila zabitím prezidenta
Nigerská junta pohrozila zabitím zosadeného nigerského prezidenta Mohameda Bazouma, ak by sa krajiny v regióne pokúsili o vojenskú intervenciu so zámerom obnoviť jeho moc. Predstavitelia junty to povedali námestníčke amerického ministra zahraničných vecí Victorii Nulandovej. Pre agentúru AP to vo štvrtok potvrdili dvaja nemenovaní západní predstavitelia.
Nulandová pricestovala do nigerského hlavného mesta Niamey začiatkom tohto týždňa. Demokraticky zvoleného nigerského prezidenta zadržiavajú v prezidentskom paláci v Niamey spolu s manželkou a synom od vzbury príslušníkov prezidentskej gardy, ku ktorej došlo 26. júla. Jej veliteľ generál Abdourahamane Tiani sa následne vyhlásil za nového vládcu Nigeru.
Nulandová sa v Niamey stretla s niekoľkými predstaviteľmi nigerskej junty, s Tianim však nerokovala. Rozhovory označila za „veľmi otvorené, miestami náročné“. Stretnutie s prezidentom Bazoumom jej junta neumožnila.
Urovnanie krízy
Lídri Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS) sa na svojom summite v Abuji zhodli, že základom ich prístupu k urovnaniu krízy v štáte Niger musia byť rokovania s aktérmi nedávneho vojenského prevratu. Uviedol to predsedajúci summitu, nigerský prezident Bola Tinubu. Z jeho slov vyplynulo, že ECOWAS ustupuje od svojej hrozby vojenského zásahu v Nigeri, ktorá bola súčasťou ultimáta vzbúrencom z 30. júla.
Po prevrate, ku ktorému došlo 26. júla, dal ECOWAS vojenským predstaviteľom týždeň na to, aby do nedele 9. augusta vrátili do funkcie demokraticky zvoleného prezidenta Mohameda Bazouma, ktorý je zadržiavaný v prezidentskom paláci v Niamey. V prípade nesplnenia tejto požiadavky ECOWAS pohrozil použitím sily. Vodcovia prevratu toto ultimátum odignorovali, čo vo štvrtok v Abuji priznal aj Tinubu.
„Bohužiaľ, sedemdňové ultimátum, ktoré sme vydali počas prvého summitu, neprinieslo želaný výsledok…Musíme zapojiť všetky zúčastnené strany vrátane vodcov prevratu do serióznych diskusií, aby sme ich presvedčili vzdať sa moci a vrátiť do funkcie prezidenta Bazouma,“ povedal Tinubu.
Čítajte viac Vojenská junta v Nigeri odmieta konať. Zosadenému prezidentovi sa v domácom väzení míňajú potraviny
Zdôraznil, že „povinnosťou ECOWAS je vyčerpať všetky možnosti“, aby v Nigeri došlo k rýchlemu návratu k ústavnému poriadku.
Hrozba vojenským zásahom v Nigeri vyvolala rozkol medzi členskými štátmi ECOWAS a ďalšími africkými krajinami, ktoré sa obávajú, že by to vyvolalo konflikt s nepredvídateľným výsledkom.
Viac než polovicu novej vlády tvoria civilisti
Medzičasom vodcovia prevratu v Nigeri vo štvrtok informovali, že zostavili svoju vládu. Ako premiér bude 21-členný vládny kabinet viesť Ali Mahaman Lamine Zeine, pričom generáli z novej vojenskej vládnucej rady budú riadiť ministerstvá obrany a vnútra. Viac než polovicu vlády tvoria civilisti, zvyšok sú armádne nominácie.
Nigerská vojenská junta prostredníctvom svojho hovorcu ešte v noci na utorok oznámila, že na post premiéra vymenovala bývalého ministra hospodárstva Lamina Zeina.
Lamine Zeine pôsobil ako minister hospodárstva a financií počas niekoľkých rokov v kabinete vtedajšieho prezidenta Mamadoua Tandju, ktorého zvrhli ešte v roku 2010. Najnovšie pracoval ako ekonóm pre Africkú rozvojovú banku v Čade, uviedli nigerské médiá.
Generálny tajomník OSN António Guterres medzitým vyjadril obavy o prezidenta Bazouma, ktorý je podľa prezidentovej politickej strany zadržiavaný vo svojej rezidencii v krutých a neľudských podmienkach. Budova je údajne bez elektriny a tečúcej vody a prezident nemá prístup k čerstvým potravinám ani k lekárskej starostlivosti.
„Generálny tajomník OSN opätovne vyzýva na okamžité a bezpodmienečné prepustenie (Bazouma) a na jeho navrátenie do úradu prezidenta,“ uviedol v stredu hovorca OSN.
Čítajte viac Nulandová rokovala v Nigeri s pučistami, tí vymenovali premiéra
Demokraticky zvoleného nigerského prezidenta Mohameda Bazouma 26. júla internovali a zosadili vzbúrení príslušníci Prezidentskej gardy. Veliteľ tejto elitnej jednotky generál Abdourahamane Tchiani sa následne vyhlásil za nového vládcu Nigeru.
Za úradovania Bazouma sa z Nigeru stal jeden z posledných strategických partnerov Západu v boji proti postupu islamistických teroristov v regióne afrického Sahelu.
K situácii sa v utorok vyjadril aj šéf americkej diplomacie Antony Blinken, podľa ktorého je pre medzinárodné spoločenstvo v súvislosti s riešením prevratu v Nigeri najlepšou možnosťou diplomacia.
Prípadná eskalácia krízy by zrejme ďalej destabilizovala oblasť západoafrickej časti Sahelu. Jeden z najchudobnejších regiónov sveta dlhodobo sužujú početné štátne prevraty a povstania islamistických ozbrojencov, ktorých vyhnali z domovov milióny ľudí.
Rozbuškou puča v Nigeri bola domáca politika, kríza však rýchlo prerástla do medzinárodných rozmerov. Kým Západ, OSN a ECOWAS vyvíjajú na juntu tlak, aby sa vzdala moci, vojenské vlády v susedných štátoch Mali a Burkina Faso prevrat v Nigeri podporujú a zaviazali sa, že v prípade intervencie prispejú pučistom na pomoc.