O čo ide? Čínske médiá informovali o nových štandardizovaných mapách krajiny. Tie však zahŕňajú aj sporné územia či priamo oblasti, ktoré patria iným štátom.
India a Malajzia už vyjadrili nesúhlas s novou čínskou mapou. Na nej je indický štát Arunáčalpradéš a náhorná plošina Doklam v Himalájach súčasťou Číny. „Odmietame tieto nároky, pretože nemajú žiadne opodstatnenie. Takéto kroky čínskej strany len komplikujú vyriešenie záležitosti na hraniciach,“ reagoval rezort indickej diplomacie.
Aj ministerstvo zahraničných vecí Malajzie v stredu mapu odmietlo. Tvrdí, že presadzuje vyriešenie sporu nenásilným a rozumným spôsobom prostredníctvom dialógu a rokovaní.
Z geopolitického hľadiska je však asi najpikantnejšie, že na mape si Čína privlastnila Veľký Ussurijský ostrov. Ten leží v ústí rieky Ussuri do rieky Amur. Na ostrov si desaťročia robili nároky Rusko a Čína a spor sa podarilo vyriešiť až v roku 2008. Západná časť ostrova teraz patrí Číne, východná Rusku.

Na najnovšej mape z Pekingu je to však inak. Celý ostrov zabrala Čína.
„Kremeľ rozhodne venuje veľkú pozornosť čínskym mapám – najmä tým oficiálnym – ktoré tvrdia, že ruské územie v skutočnosti patrí Číne. No, ak je aj Putin nahnevaný, nemôže sa nahlas sťažovať, keďže Moskva sa v dôsledku západných sankcií stala závislou od ekonomických vzťahov s Pekingom,“ reagoval pre magazín Newsweek expert na ruskú zahraničnú politiku Mark Katz z Univerzity Georgea Masona.

Po viacerých protestoch proti mape sa nakoniec opatrne ozval aj Kremeľ. "Ruská a čínska strana sa držia spoločného stanoviska, že otázka hraníc medzi našimi krajinami je definitívne vyriešená,“ uviedla v Moskve hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová.
Otázkou je, ako čítať, čo sa deje. „Ľudia by sa mali v súvislosti s príbehom čínskej mapy upokojiť. Samozrejme, je možné, že Čína uvažuje o prekreslení svojej hranice s Ruskom. Ale je tiež možné, že to nejaký byrokrat p**ral. Neveríte mi? V roku 2018 americké Hodnotenie rozmiestnenia jadrových zbraní uviedlo, že Taiwan je súčasťou Číny," napísal na sociálnej sieti Twitter James Acton, analytik z Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier.