Migranti na Lampeduse
"Áno,“ odpovedal politik na otázku denníka Kronen Zeitung, či vláda vo Viedni chystá kontroly na rakúsko-talianskej hranici. Nehammer tento krok, samozrejme, vysvetlil migráciou. "Minister vnútra už prijal primerané opatrenia,“ povedal kancelár, podľa ktorého už jeho vláda o kontrolách diskutovala s partnermi v Ríme.
Na Taliansko sa opätovne upriamila pozornosť pre narastajúci počet migrantov na ostrove Lampedusa. Ten v nedeľu navštívila predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová. Sprevádzala ju krajne pravicová talianska premiérka Giorgia Meloniová. Jej kabinet sa podľa agentúry Reuters chystá prijať viacero opatrení. V Taliansku vyrastú ďalšie detenčné a repatriačné centrá a úrady dostanú právo na to, aby migrantov zadržali dlhšie. Malo by to byť až 18 mesiacov.
Meloniová minulý týždeň zverejnila video, prostredníctvom ktorého varovala migrantov pred nebezpečnou cestou cez Stredozemné more. Odkázala im, že tých, ktorí prídu nelegálne, zadržia a vyhostia. Von der Leyenovej návšteva vzbudila vášne obyvateľov Lampedusy, ktorí žiadajú podporu. Miestni ľudia preto pri príchode predsedníčky EK protestovali. Zároveň sa na zlé zaobchádzanie sťažujú migranti. Šéfka eurokomisie podľa portálu EURACTIV pochválila Rím za skvelú spoluprácu v oblasti migrácie. "Taliani sa môžu spoľahnúť na EÚ,“ vyhlásila von der Leyenová s tým, že situácia týkajúca sa utečencov si vyžaduje európske riešenie založené na solidarite a jednote.
Predsedníčka EK sa chce zamerať na boj s prevádzačmi ľudí, ale tiež na vytvorenie bezpečných ciest pre utečencov, aby mohli žiadať o azyl.
Ako pripomenul EURACTIV, Meloniová má trochu iný pohľad. Predpokladá sa, že na októbrovom summite lídrov EÚ príde s návrhom na vytvorenie námornej misie únie v Stredozemnom mori. Tá však nemá byť zameraná na záchranu migrantov, ale na boj s prevádzačmi a jej úlohou by malo byť aj to, aby utečenci na more vôbec nevyplávali. Okrem toho Meloniová žiada, aby únia vytvorila efektívnejšie nástroje na vyhostenie ľudí, ktorí nemajú nárok na azyl alebo ho nedostali.
Talianska premiérka a von der Leyenová sa však zhodli na tom, že je potrebné viac spolupracovať s krajinami, z ktorých sa migranti vydávajú na cestu cez Stredozemné more. Príkladom je Tunisko, o ktorom šéfka eurokomisie hovorila i v minulotýždňovom prejave o stave EÚ.
"S Tuniskom sme podpísali dohodu o partnerstve, ktorá prináša vzájomné výhody nad rámec migrácie – od vzdelávania a odborných zručností až po oblasti energetiky a bezpečnosti. Teraz chceme pracovať na podobných dohodách s ďalšími krajinami,“ povedala von der Leyenová.
Čítajte viac Von der Leyenová: EÚ pomôže Taliansku s migrantmi na Lampeduse
Tuniský problém
Podobné dohody však narážajú na zásadné problémy. Tunisko je krajina, do ktorej mnohí vkladali najväčšie demokratické nádeje po arabskej jari v roku 2011. Politický režim v štáte sa však v podstate zmenil na osobnú vládu prezidenta Kajsa Saída, ktorý prenasleduje oponentov. Napriek tomu by vláda v Tunisku mala získať od EÚ finančnú podporu vo výške jednej miliardy eur.
"Je jasné, že režim v krajine môžeme kritizovať za dodržiavanie ľudských práv a noriem demokracie. Ale obvinenia, ktoré zaznievajú, že EÚ vládu v Tunisku rehabilituje, sa mi zdajú prisilné. Únia netvrdí, že je to úplne demokratický režim, ktorý dodržiava všetky ľudské práva. No podobné dohody sa už zrodili. Čo sa týka migrácie, stačí spomenúť Turecko, Líbyu, Egypt, Maroko a mnohé ďalšie. Tvrdiť, že EÚ by preto nemohla rokovať s Tuniskom, sa mi javí ako trochu pritiahnuté za vlasy. Niekto môže vyhlásiť, že únia by nemala rokovať so žiadnou krajinou, ktorá nespĺňa európske normy pre demokraciu a ľudské práva. Ak by sa však takéto štandardy prijali, asi by to znamenalo, že EÚ by mohla diskutovať iba s vlastnými členskými krajinami. No takýto prístup by neznížil migračné toky do Európy, o čo sa únia usiluje,“ reagoval pre Pravdu Christian Kaunert, expert na migráciu a bezpečnosť z Juhowaleskej univerzity.
Čítajte viac Diplomat z OECD: Migranti sú dobrí a demokracia funguje lepšie ako autokratické režimy
Andrew Geddes z Centra pre migračnú politiku na Európskom univerzitnom inštitúte vo Florencii je však kritickejší.
"EÚ ponúkla tuniskej vláde veľmi štedrý balík pomoci, ktorý sa však zameriava najmä na stabilitu a bezpečnosť a neobsahuje požiadavky na ochranu práv utečencov. Miestny režim tiež zaujal silný a nepriateľský postoj voči migrantom z krajín subsaharskej Afriky. Tento druh dohôd je v súlade s podobnými balíkmi finančnej pomoci EÚ pre krajiny ako Líbya, Egypt a Turecko. Existujú však rozsiahle dôkazy o obrovskom porušovaní ľudských práv migrantov napríklad v Líbyi, ku ktorému môže dôjsť, keď únia posunie riešenie migračnej politiky na niekoho iného,“ povedal pre Pravdu Geddes.