Podľa dostupných správ azerbajdžanskú stranu na stretnutí zastupoval okrem iných Ramin Mammadov, ktorý zodpovedá za kontakty s arménskymi obyvateľmi žijúcimi v Karabachu.
V Jevlachu bol prítomný aj zástupca ruského vojenského kontingentu, ktorého príslušníci mali dohliadať na dodržiavanie prímeria uzavretého po vojenskom konflikte v roku 2020.
Rozhovory sa konajú za situácie, keď Azerbajdžan v utorok začal v Náhornom Karabachu vojenskú operáciu s cieľom prevziať nad oblasťou kontrolu. Región následne súhlasil s tým, že uzavrie prímerie. Pokoj zbraní mal začať platiť v stredu od 13:00 miestneho času (11:00 SELČ).
V Stepanakerte sa však dnes podľa dvoch na sebe nezávislých zdrojov ozývala streľba. Jeden z nich uviedol, že zvuky boja v správnom stredisku regiónu zneli už skôr dopoludnia. Nie je však zrejmé, kto strieľal a za akých okolností.
Počas šesťtýždňových bojov s Arménskom dobyl Azerbajdžan v roku 2020 späť okresy susediace s enklávou aj časť Karabachu.
Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev v stredu vyhlásil víťazstvo nad hornatou oblasťou. O budúcnosti Náhorného Karabachu dnes následne začali rokovať zástupcovia oboch strán.
Na snímkach zverejnených azerbajdžanskými médiami sedelo šesť mužov v oblekoch okolo rokovacieho stola, pričom Náhorný Karabach podľa agentúry TASS reprezentujú Sergej Martirosjan a David Melkumjan.
Podľa ruských médií sú na dnešných rokovaniach v Jevlachu prítomní aj zástupcovia ruských mierových síl.

Cesta mieru
Arménsko sa musí vydať cestou mieru, aby si udržala nezávislosť, povedal dnes v prejave k národu arménsky premiér Nikol Pašinjan. Urobil tak deň potom, čo sa etnickí Arméni v separatistickom regióne Náhorný Karabach vzdali Azerbajdžanu.
Ohľadom situácie v hornatej enkláve spolu dnes telefonicky hovorili azerbajdžanský prezident Ilham Alijev a jeho ruský náprotivok Vladimir Putin. Ten podľa agentúry TASS Baku odkázal, že je dôležité rešpektovať práva a zaistiť bezpečnosť obyvateľov Náhorného Karabachu.
„Žijeme v ťažkej dobe, plnej nevýslovného fyzického a psychického utrpenia,“ povedal v prejave Pašinjan, podľa ktorého Arménsko ťaží z demokracie a sily právneho štátu, k svojej existencii ale potrebuje aj mier.
„Mier je prostriedok, ktorý zaisťuje a garantuje bezpečnosť, rovnako ako nezávislosť a zvrchovanosť,“ uviedol premiér, na ktorého odstúpenie v reakcii na dianie posledných dní vyzýva čoraz viac hlasov.
Pašinjan v roku 2020 stál na čele Arménska počas vojny, pri ktorej lepšie vyzbrojené Baku získalo rozsiahle územia, ktoré predtým ovládali Arménsko alebo arménski separatisti, a položilo tak základy na prevzatie celého regiónu. Premiér už vtedy čelil silnej kritike, o niekoľko mesiacov neskôr napriek tomu vyhral ďalšie voľby. „Arménsko sa musí vydať cestou (mieru) v záujme nezávislosti, štátnosti, budúcnosti,“ povedal Pašinjan.
Evakuácia
Príslušníci ruského kontingentu v arménskej enkláve Náhorný Karabach evakuovali z najohrozenejších oblastí asi 5-tisíc karabašských Arménov, oznámilo ruské ministerstvo obrany. O evakuácii civilistov informoval aj ľudskoprávny splnomocnenec neuznanej Republiky Arcach Gegam Stepanjan.
Ruské ministerstvo spresnilo, že evakuanti pochádzajú z oblastí Mardakert, Martuni a Askeran. Momentálne sú v objektoch ruského kontingentu, kde im poskytli potraviny a lekársku pomoc.
Ruské ministerstvo zdôraznilo, že jeho kontingent naďalej podporuje nepretržitú interakciu medzi Baku, Jerevanom a Stepanakertom zameranú na prevenciu krviprelievaniu a zaistenie bezpečnosti, pričom nepretržite monitoruje situáciu v regióne.

Náhorný Karabach leží na území Azerbajdžanu, väčšina jeho obyvateľov sú však etnickí Arméni. Preto je dlhé desaťročia predmetom sporov medzi postsovietskymi republikami Arménskom a Azerbajdžanom. Enklávu za podpory Jerevanu aj s priľahlým územím ovládli tamojší arménski separatisti v krvavej vojne, ktorá sa skončila v roku 1994.
Druhá vojna sa skončila v roku 2020 uzavretím prímeria sprostredkovaného Ruskom. Vojnu ukončilo prímerie sprostredkované Ruskom, ktoré má odvtedy v oblasti asi 2-tisíc vojakov v úlohe mierových síl.
Arménska strana v súvislosti s ruskou vojenskou misiou upozorňuje, že jej príslušníci nijako nezasiahli proti niekoľko mesiacov trvajúcej blokáde jedinej prístupovej cesty z Arménska do Náhorného Karabachu a nekonfrontovali azerbajdžanskú armádu.
Situácia sa vystupňovala v utorok, keď Azerbajdžan v Karabachu podnikol tzv. protiteroristickú operáciu. Už v stredu sa strany tohto konfliktu dohodli na prímerí – opäť sprostredkovanom Ruskom.
Najnovšia eskalácia napätia v Náhornom Karabachu si vyžiadala životy viac ako 30 ľudí a vyše 200 ďalších osôb bolo zranených. Mnohí miestni civilisti sa teraz obávajú, že sa budú musieť podriadiť azerbajdžanskej vláde alebo budú nútení opustiť svoju vlasť.