Podľa dostupných správ azerbajdžanskú stranu na stretnutí zastupoval okrem iných Ramin Mammadov, ktorý zodpovedá za kontakty s arménskymi obyvateľmi žijúcimi v Karabachu.
V Jevlachu bol prítomný aj zástupca ruského vojenského kontingentu, ktorého príslušníci mali dohliadať na dodržiavanie prímeria uzavretého po vojenskom konflikte v roku 2020.
Rozhovory sa konajú za situácie, keď Azerbajdžan v utorok začal v Náhornom Karabachu vojenskú operáciu s cieľom prevziať nad oblasťou kontrolu. Región následne súhlasil s tým, že uzavrie prímerie. Pokoj zbraní mal začať platiť v stredu od 13:00 miestneho času (11:00 SELČ).
V Stepanakerte sa však dnes podľa dvoch na sebe nezávislých zdrojov ozývala streľba. Jeden z nich uviedol, že zvuky boja v správnom stredisku regiónu zneli už skôr dopoludnia. Nie je však zrejmé, kto strieľal a za akých okolností.
Počas šesťtýždňových bojov s Arménskom dobyl Azerbajdžan v roku 2020 späť okresy susediace s enklávou aj časť Karabachu.
Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev v stredu vyhlásil víťazstvo nad hornatou oblasťou. O budúcnosti Náhorného Karabachu dnes následne začali rokovať zástupcovia oboch strán.
Na snímkach zverejnených azerbajdžanskými médiami sedelo šesť mužov v oblekoch okolo rokovacieho stola, pričom Náhorný Karabach podľa agentúry TASS reprezentujú Sergej Martirosjan a David Melkumjan.
Podľa ruských médií sú na dnešných rokovaniach v Jevlachu prítomní aj zástupcovia ruských mierových síl.
Čítajte viac Vojská Azerbajdžanu prelomili karabašskú obranu, arménskych separatistov vyzvali na kapituláciu
Cesta mieru
Arménsko sa musí vydať cestou mieru, aby si udržala nezávislosť, povedal dnes v prejave k národu arménsky premiér Nikol Pašinjan. Urobil tak deň potom, čo sa etnickí Arméni v separatistickom regióne Náhorný Karabach vzdali Azerbajdžanu.
Ohľadom situácie v hornatej enkláve spolu dnes telefonicky hovorili azerbajdžanský prezident Ilham Alijev a jeho ruský náprotivok Vladimir Putin. Ten podľa agentúry TASS Baku odkázal, že je dôležité rešpektovať práva a zaistiť bezpečnosť obyvateľov Náhorného Karabachu.
„Žijeme v ťažkej dobe, plnej nevýslovného fyzického a psychického utrpenia,“ povedal v prejave Pašinjan, podľa ktorého Arménsko ťaží z demokracie a sily právneho štátu, k svojej existencii ale potrebuje aj mier.
„Mier je prostriedok, ktorý zaisťuje a garantuje bezpečnosť, rovnako ako nezávislosť a zvrchovanosť,“ uviedol premiér, na ktorého odstúpenie v reakcii na dianie posledných dní vyzýva čoraz viac hlasov.
Pašinjan v roku 2020 stál na čele Arménska počas vojny, pri ktorej lepšie vyzbrojené Baku získalo rozsiahle územia, ktoré predtým ovládali Arménsko alebo arménski separatisti, a položilo tak základy na prevzatie celého regiónu. Premiér už vtedy čelil silnej kritike, o niekoľko mesiacov neskôr napriek tomu vyhral ďalšie voľby. „Arménsko sa musí vydať cestou (mieru) v záujme nezávislosti, štátnosti, budúcnosti,“ povedal Pašinjan.
Evakuácia
Príslušníci ruského kontingentu v arménskej enkláve Náhorný Karabach evakuovali z najohrozenejších oblastí asi 5-tisíc karabašských Arménov, oznámilo ruské ministerstvo obrany. O evakuácii civilistov informoval aj ľudskoprávny splnomocnenec neuznanej Republiky Arcach Gegam Stepanjan.
Ruské ministerstvo spresnilo, že evakuanti pochádzajú z oblastí Mardakert, Martuni a Askeran. Momentálne sú v objektoch ruského kontingentu, kde im poskytli potraviny a lekársku pomoc.
Ruské ministerstvo zdôraznilo, že jeho kontingent naďalej podporuje nepretržitú interakciu medzi Baku, Jerevanom a Stepanakertom zameranú na prevenciu krviprelievaniu a zaistenie bezpečnosti, pričom nepretržite monitoruje situáciu v regióne.
Čítajte viac Arménski separatisti v Náhornom Karabachu oznámili, že zložia zbrane
Náhorný Karabach leží na území Azerbajdžanu, väčšina jeho obyvateľov sú však etnickí Arméni. Preto je dlhé desaťročia predmetom sporov medzi postsovietskymi republikami Arménskom a Azerbajdžanom. Enklávu za podpory Jerevanu aj s priľahlým územím ovládli tamojší arménski separatisti v krvavej vojne, ktorá sa skončila v roku 1994.
Druhá vojna sa skončila v roku 2020 uzavretím prímeria sprostredkovaného Ruskom. Vojnu ukončilo prímerie sprostredkované Ruskom, ktoré má odvtedy v oblasti asi 2-tisíc vojakov v úlohe mierových síl.
Arménska strana v súvislosti s ruskou vojenskou misiou upozorňuje, že jej príslušníci nijako nezasiahli proti niekoľko mesiacov trvajúcej blokáde jedinej prístupovej cesty z Arménska do Náhorného Karabachu a nekonfrontovali azerbajdžanskú armádu.
Situácia sa vystupňovala v utorok, keď Azerbajdžan v Karabachu podnikol tzv. protiteroristickú operáciu. Už v stredu sa strany tohto konfliktu dohodli na prímerí – opäť sprostredkovanom Ruskom.
Najnovšia eskalácia napätia v Náhornom Karabachu si vyžiadala životy viac ako 30 ľudí a vyše 200 ďalších osôb bolo zranených. Mnohí miestni civilisti sa teraz obávajú, že sa budú musieť podriadiť azerbajdžanskej vláde alebo budú nútení opustiť svoju vlasť.