Hodinu po ohlásení prímeria arménsky premiér Nikol Pašinjan uviedol, že intenzita bojov v regióne sa „drasticky znížila“. Nie je však jasné, či niekde nepokračujú, poznamenala agentúra AP, podľa ktorej sa pred vyhlásením prímeria ozývali okolo karabašskej metropoly Stepanakertu výbuchy v intervale niekoľkých minút. Krátko po tom, ako pokoj zbraní vstúpil do platnosti, boli v tomto meste stále počuť hlasné výbuchy, upozornila stanica BBC. Obe strany podľa nej hlásili ďalšie strety, hoci v menšom meradle.
Čítajte viac Vzdajú sa Arméni Karabachu? Odstrihnú sa od Moskvy?
Azerbajdžan začal v utorok vojenskú operáciu s cieľom prevziať kontrolu nad Náhorným Karabachom, pričom počas bojov podľa miestnych úradov zahynuli tri desiatky ľudí a dve stovky ich boli zranené. Vzrástli obavy z nového konfliktu medzi Baku a Jerevanom. Dnes v útokoch podľa miestnych arménskych úradov azerbajdžanské jednotky pokračovali.
Karabašské sily teraz podľa agentúry Reuters uviedli, že Azerbajdžan prelomil ich línie, zmocnil sa niektorých výšin a strategických cestných uzlov a im nezostáva iné, len prijať návrh na prímerie. Vo štvrtok sa majú v azerbajdžanskom meste Jevlach konať rozhovory medzi zástupcami arménskych obyvateľov oblasti a azerbajdžanskými úradmi o budúcnosti regiónu a etnických Arménov, ktorí tam žijú. Hoci podmienky prímeria hovoria aj o stiahnutí arménskych síl, Jerevan poprel, že by v regióne mal akékoľvek svoje jednotky, poznamenala BBC.
Čítajte viac Expert: V Karabachu stále platí princíp oko za oko
Baku medzitým informovalo o dosiahnutí dohody o pozastavení „protiteroristických opatrení“, ako nazýva svoju operáciu v Náhornom Karabachu, a tiež o zastavení svojej vojenskej operácie v oblasti. Arménske ministerstvo zahraničia podľa ruskojazyčného webu stanice BBC postoj úradov Karabachu k prímeriu podporilo.
Čítajte viac Vojská Azerbajdžanu prelomili karabašskú obranu, arménskych separatistov vyzvali na kapituláciu
Náhorný Karabach je medzinárodne uznanou súčasťou Azerbajdžanu, ale žijú v ňom prevažne etnickí Arméni. Enklávu za podpory Jerevanu aj s priľahlým územím ovládli tamojší arménski separatisti v krvavej vojne, ktorá sa skončila v roku 1994. Počas šesťtýždňových bojov zvedených s Arménskom v roku 2020 dobyl Azerbajdžan späť okresy susediace s enklávou aj časť Karabachu. Vojnu ukončilo prímerie sprostredkované Ruskom, ktoré tam má odvtedy asi 2 000 vojakov, ktorí majú úlohu mierových síl.
Posledných deväť mesiacov Azerbajdžan blokoval jedinú cestu do Karabachu z Arménska, známu ako Lačinský koridor a etnickí Arméni v enkláve sa sťažovali na nedostatok potravín alebo liekov. Na dodržiavanie prímeria malo dohliadať asi 2 000 členov ruských mierových síl, ale záujem Moskvy o Arménsko počas invázie na Ukrajine klesol, píše BBC. Jerevan vinil Moskvu, že je príliš rozptýlená vlastnou vojnou na Ukrajine, a ruské mierové sily v Náhornom Karabachu opakovane obviňoval z nečinnosti, čo Kremeľ poprel. Ruský prezident Vladimir Putin teraz uviedol, že Rusko je v neustálom kontakte so stranami konfliktu a očakáva upokojenie situácie.
Predstavitelia Karabachu vyzvali obyvateľov, aby zostali v krytoch a nechodili na letisko v Stepanakerte, ktoré susedí s ruskou základňou. V jeho blízkosti sa však rovnako skoro zišlo mnoho ľudí, opisuje BBC. Server The Moscow Times na Telegrame zverejnil snímku z letiska, na ktorej sú podľa neho vidieť ľudia snažiaci sa Karabach po jeho kapitulácii opustiť. Podľa dohody musí Azerbajdžan zabezpečiť koridor pre evakuáciu obyvateľov a karabašskej armády, píše web. Ďalší etnickí Arméni sa podľa agentúry Reuters ukryli pri ruskom kontingente.
Baku uviedlo, že plánuje integráciu asi 120 000 etnických Arménov žijúcich v oblasti a sľúbilo chrániť ich práva ústavou, ale niektorí Arméni sú k tomu skeptickí a Arménsko obvinila Azerbajdžan zo snahy o etnickú čistku na území, napísala agentúra Reuters. Baku obvinenie poprelo. Posledné boje ďalej zhoršili už tak zlú humanitárnu situáciu obyvateľov, ktorí sa mesiace stretávajú s nedostatkom jedla, upozornila AP. Pripomenula, že v pondelok sa do Karabachu dostali prvé konvoje s obmedzeným množstvom humanitárnej pomoci po dlhej dobe, kvôli bojom ju však už nestihli distribuovať.
Vojenský komentátor ruskojazyčnej služby BBC Ilja Abišev označil posledný vývoj udalostí v Karabachu a pristúpenie karabašských úradov na podmienky Baku za ich kapituláciu. Proti pravidelnej a dobre vybavenej azerbajdžanskej armáde mali iba zvyšky starej sovietskej techniky, ktorá prežila poslednú vojnu, a niekoľko tisíc bojovníkov s ľahkými ručnými zbraňami a skromným množstvom munície, napísal Abišev.