Putin ešte stále neoznámil, či sa bude piaty raz uchádzať o post hlavy štátu. Nedávno povedal, že to oznámi až potom, čo Rada federácie koncom roka vypíše termín volieb.
V Rusku ale nik nepochybuje, že najmocnejší muž Ruska sa po takmer štvrťstoročí nechystá dobrovoľne uvoľniť prezidentské kreslo. V roku 2020 Kremeľ sporným referendom presadil zmenu ústavy, ktorá umožňuje hlave štátu vykonávať maximálne dve šesťročné funkčné obdobia. Novela ale zároveň „vynulovala“ doterajší počet mandátov súčasnému prezidentovi. Pre Putina, ktorý na budúcu sobotu oslávi 71. narodeniny to znamená, že v Kremli môže teoreticky zotrvať až do roku 2036, kedy by mal 83 rokov.
V prezidentskej administatívne sa intenzívne diskutuje o možnej účasti predstaviteľa „liberálneho bloku“ vo voľbách na jar 2024, napísal denník Vedomosti. To, že ide o jeden z pripravovaných scenárov budúcej kampane, novinám potvrdili štyri zdroje blízke Kremľu.
Ako príklad vhodného kandidáta informátori denníka spomenuli legendu ruskej politickej žurnalistiky, šéfredaktora vlani zrušenej rozhlasovej stanice Echo Moskva Alexeja Venediktova.
Foto: SITA/AP, Alexander Zemlianichenko
Venediktova ruské ministerstvo spravodlivosti zaradilo na čiernu listinu takzvaných zahraničných agentov. Samotné takéto ociachoavnie by mu ale nemalo brániť v prípadnej prezidentskej kandidatúre, poznamenávajú kremeľské zdroje, keďže tento štatút nemá vplyv na pasívne volebné práva občana. Jeden zo zdrojov pripomenul, že Venediktov sám opakovane napísal, že vo voľbách môžu byť nominovaní aj zahraniční agenti.
Napríklad pred štvrť rokom renomovaný žurnalista vo svojom telegramovom kanáli spomenul, že „podľa zákona, zahraniční agenti nemôžu byť v štátnej a komunálnej službe ani byť členmi volebných komisií, ale môžu byť nominovaní do volieb.” Pravda, podľa rozhodnutia ruského najvyššieho súdu podporné podpisy kandidáta, ktorých by potreboval zozbierať stotisíc, nebudú platné, ak na hárkoch neuvedie svoje postavenie zahraničného agenta.
Iný zdroj pre denník poznamenal, že účasť takého kanidáta vo voľbách by kampani vo všeobecnosti prospela. „Čím viac sa o voľbách diskutuje, tým vyššia je účasť,“ konštatoval. Ruské médiá už viackrát spomenuli, že v Kremli si dali za úlohu dosiahnuť aspoň 70 – až 80 – percentnú účasť, aby v poradí piaty mandát Putina bol formálne čo najsilnejší.
Čítajte viac Prezidentské voľby? Sú drahé a zbytočné, zaznelo z Kremľa
Otázne ale je, ako by bola financovaná predvolebná kampaň zahraničného agenta. Ten by si potreboval založiť volebný účet, na ktorý mu pôjdu prostriedky darcov. „A kto to urobí?“ pripustil problémy s financovaním kampane zahraničného agenta kremeľský zdroj. Ako však poznamenal, ministerstvo spravodlivosti by Venediktova, ktorý sa pokúša súdnou cestou očistiť svoje meno, mohlo do volieb neželaného biľagu zbaviť.
Sám bývalý šéfredaktor Echa Moskvy hovorí, že ho ohľadom prezidentských volieb nik neoslovil. „Toto je mimo mojich záujmov. Politika je kolektívna záležitosť a toto nie je pre mňa. Netúžil som a netúžim sa zúčastniť,“ povedal Venediktov pre Vedomosti. „Nikto, kto ma pozná, mi to neponúkne a tí, čo ma nepoznajú a ponúknu to, sa dočkajú môjho odmietnutia,“ dodal.
Foto: SITA/AP, Evgeny Feldman
V predchádzajúcich prezidentských voľbách v roku 2018 reprezentovala liberálov Xenia Sobčaková, televízna moderátorka a dcéra Anatolija Sobčaka, niekdajšieho petrohradského starostu a mentora Vladimira Putina z čias ich spoločného pôsobenia na radnici druhého najväčšieho ruského mesta. Sobčaková minule kandidovala za Občiansku iniciatívu a získala 1,68 percenta hlasov. Málo na to, aby oslabila Putina, ale dosť na vyvolanie trpkých škriepok v radoch liberálov. Mnohí jej totiž vyčítali, že zohrala len rolu figového listu, ktorý mal zakryť nedemokratický charakter volieb, ku ktorým radikálneho opozičníka s najväčšou podporou – Alexeja Navaľného – úrady nepripustili.
Ešte slabší výsledok ako Sobčakovová, iba 1,05 percenta hlasov, dosiahol v roku 2018 zakladateľ mimoparlamentného liberálneho hnutia Jabloko Grigorij Javlinskij. Tento 71-ročný veterán, ktorý si ešte v sovietskych časoch vyskúšal funkciu ruského vicepremiéra, sa už viackrát zapojil do boja o Kremeľ. V roku 1996 bol vyzývateľom prvého ruského prezidenta Borisa Jeľcina a o štyri roky neskôr aj jeho nástupcu Putina. Proti masívnej štátnej propagandistickej mašinérii však nemal najmenšiu šancu.
Telegramový kanál BRIEF predpovedá, že „s vysokou mierou pravdepodobnosti“ sa Xenia Sobčaková v roku 2024 opäť stane liberálnou kandidátkou v prezidentských voľbách. Háčik môže byť v tom, že od predchádzajúcich volieb Sobčaková prijala aj izraelské občianstvo.
Foto: TELEGRAM
„Podľa zasvätených osôb je pre televíznu moderátorku možné vykonať aj zmeny v zákone o prezidentských voľbách, čo by umožnilo držiteľom zahraničných pasov kandidovať,“ píše BRIEF a dodáva: "Predbežne sa zdá, že účasť Xenie Anatolievny je adekvátnou možnosťou, Kremeľ momentálne jednoducho nemá žiadnych iných vážnych kandidátov z tejto strany. Fámy o novinárovi-zahraničnom agentovi Alexejovi Venediktovovi sú zatiaľ len fantáziou, mohol by sa nanajvýš stať šéfom volebného štábu toho či onoho kandidáta, ale nič viac,“ dodávajú podľa BRIEF-u informované zdroje.
Čítajte viac Putin dal ruky preč od chránenkyne. Sobčakovej útek otriasol elitami
Diskusie o možnej účasti liberálneho kandidáta sa začali na jar, povedal jeden zo zdrojov pre Vedomostí. Práve vtedy podľa neho zaznelo, že volieb by sa mal zúčastniť vysokopostavený liberál, "niekto ako Venediktov“.
Pripustenie takéhoto kandidáta do kampane nie je pre úrady jednoduchá záležitosť, tvrdí zdroj, keďže pred voľbami sa uchádzač o kreslo hlavy štátu môže kriticky vyjadrovať k otázkam dôležitým pre štát. Viac však zjavne zaváži argument, že výsledok takéhoto kandidáta by ukázal, že všetci podporujú politiku súčasného prezidenta a veria, že „špeciálna vojenská operácia“, ako Kremeľ označuje agresiu proti Ukrajine, má pokračovať.
Určite existujú aj iní potenciálni kandidáti mimo Venediktova, ktorí budú pripravení kandidovať, poznamenal zdroj denníka Vedomostí. Hlavný scenár kampane, ktorá sa oficiálne začne v decembri, ale zatiaľ vyzerá skôr ako inscenácia súboja kandidátov parlamentných strán.
Vedomosti predpovedajú, že hlavnými kvázi súpermi Putina budú líder Komunistickej strany Ruskej federácie Gennadij Ziuganov a Leonid Sluckij, nástupca zosnulého ultranacionalistu Vladimira Žirinovského na čele liberálno-demokratickej strany, ktorej nepriliehavý názov je uplným protikladom jej krajne pravicového programu.
Sluckij a Žirinovskij súčasne vyhovujú ďalšiemu kritériu, ktoré si Kremeľ podľa informácií portálu Meduza kladie na možných „vyzývateľov“ Putina. Majú byť v zrelom veku, prinajmenšom 50 rokov, aby súčasný prezident popri nich nevyznel staro. Sluckij má 52 rokov a Ziuganov dokonca na budúci rok oslávi osemdesiatku.
Podľa Michaila Vinogradova, prezidenta Petrohradskej politickej nadácie, je ťažké povedať, aká veľká je teraz potreba liberálneho kandidáta v prezidentských voľbách. Žiadny takýto kandidát podľa neho nedostane veľa – jednoducho preto, že jeho voliči sú kritický. Navyše, neprísť voliť je v tomto prostredí populárne, argumentuje odborník.
Experti sa však nazdávajú, že Kremeľ pripravuje voľby na spôsob referenda, v ktorom je vysoká účasť predpokladom silnej legitimity. „V plebiscitných voľbách je dôležité, aby všetky skupiny obyvateľstva mali možnosť získať svojho kandidáta, vrátane opozične zmýšľajúcich,“ hovorí Konstantin Kostin, šéf Nadácie rozvoja občianskej spoločnosti: „Niekto môže voliť komunistu či zástupcu Liberálno-demokratickej strany. Azda aj prípadní liberáli by mohli mať svojho kandidáta," dodáva.
„V minulosti liberálny kandidát ilustroval, že aj táto časť politického spektra má vo voľbách zastúpenie,“ poznamenal analytik Centra politických technológií Rostislav Turovskij. "Pozbieral hlasy najoddanejších zástancov liberálnych myšlienok a zároveň demonštroval, že ich je málo,“ doplnil s tým, že momentálne si len ťažko dokáže predstaviť, kto by sa teraz tejto úlohy zhostil.
„Ak je účelom účasti takéhoto kandidáta zvýšiť záujem o voľby, tak táto hra nestojí za námahu," namieta ale Kostin, podľa ktorého už samotná dráma súčasnej situácie povedie k vysokej účasti. „Za každých okolností budú mať voľby v roku 2024 povahu referenda,“ predpovedá.
Čítajte viac Väčší jastrab ako Putin? Patriarcha vyzýva na mobilizáciu. Kremeľ o nej radí mlčať
Šéf Centra rozvoja regionálnej politiky Iľja Graščenkov si ale myslí, že vzhľadom na silnejúci tábor jastrabov, ktorým sa doterajšie nasadenie ruských ozbrojených síl vo vojne proti Ukrajine máli, by mohlo byť pre Kremeľ výhodné mať aj oponentov, ktorí si želajú mier. „Na pozadí ,rozhnevaných vlastencov' aj samotný prezident Putin vyzerá ako čistý liberál, čo znamená, že ho treba zatieniť ešte liberálnejšími kandidátmi,“ napísal na Telegrame.
Pripustenie liberálneho kandidáta k voľbám by však podľa niektorých analytikov mohlo byť pre Kremeľ nebezpečným pohrávaním sa s ohňom, podobným, ako keď sa vyzývateľkou bieloruského diktátora Alexandra Lukašenka stala Sviatlana Cichanovská.
Foto: SITA/AP
„Takýto kandidát bude takmer určite hrať rolu Cichanovskej a pritiahne toľko hlasov, že ich systém nedokáže skryť. A stále nie je známe, ako sa v tejto situácii zachovajú bezpečnostné zložky, najmä armáda. Možno sa rozhodnú, že podporovať ľudí pobúrených falšovaním je výhodnejšie ako pokračovať v umieraní na frontoch zbytočnej vojny,“ napísal na Telegrame politológ Abbas Galliamov.
V exile žijúci Galliamov, ktorý sa v minulosti živil písaním Putinových prejavov, varuje, že obklopením prezidenta slabými konkurentmi v jeho veku dosiahne Kremeľ výsledok, ktorý vôbec nie je taký, aký očakáva. „Výsledkom tohto triku nebude zvýšenie lojality voči Putinovi, ale zníženie lojality voči režimu, ktorý zbavuje ľudí alternatív. Keďže ľudia nie sú spokojní s návrhom v rámci systému, obrátia svoj pohľad za jeho hranice," napísal a konkrétne menoval väzených opozičných aktivistov Alexeja Navaľného a Iľju Jašina. "To znamená, že okamžitým výsledkom všetkých týchto trikov bude rast antisystémových nálad,“ dodal.