Pri veľmi vysokej účasti, vyše 72 percent, sa väčšina hlasujúcich v poľských voľbách priklonila k opozičným stranám. Čo to spôsobilo?
Strana Právo a spravodlivosť vládne v Poľsku už od roku 2015. Zosilnela kritika časti spoločnosti proti nej i vzhľadom na to, ako PiS vníma demokraciu a presadzovanie pravidiel právneho štátu. Bola to silná téma. PiS si síce aj po ôsmich rokoch vo vláde dokáže udržiavať stabilnú podporu, ale zároveň narazila na strop a limity svojej popularity. Okrem toho, štýl politiky tejto strany je taký, že nedokázala nadviazať žiadne spojenectvá a nemá nijakého koaličného partnera. Dokonca krajne pravicová Konfederácia dávala pred voľbami najavo, že jej spolupráca s PiS nie je práve po chuti. Mohlo by sa stať, že tieto dve strany vytvoria koalíciu. Ale myslím si, že by sa na tom Konfederácia rozštiepila. Vyzerá to na Pyrrhovo víťazstvo PiS a na jej pobyt v opozícii.
Oba tábory sa usilovali mobilizovať voličov. Vláda skúsila populistické referendum, no zdá sa, že nebude platné. Prečo zvládla mobilizáciu lepšie opozícia?
Opozícia je pomerne pestrá, takže asi zabrali rôzne veci, ale dôležité bolo, že si jednotlivé strany dokázali udržať svoj elektorát. Významná časť spoločnosti už chcela odstaviť PiS od moci. Hlasovali aj ľudia, ktorí by za iných okolností nešli na voľby. A ak hľadali alternatívu, mali na výber. V prípade, že vylúčime krajne pravicovú Konfederáciu, stále mali voliči k dispozícii tri opozičné zoskupenia. Občiansku koalíciu, Tretiu cestu a Ľavicu. Možno bolo dôležité, že opozícia nevytvorila jeden blok, lebo si voliči mohli vybrať.
V akom stave zanechá PiS Poľsko novej vláde?
PiS je potrebné priznať, že počas vlády tejto strany ekonomika rástla a znižovali sa sociálne rozdiely. A to je asi pozitívne, hoci sociálne programy čelili aj kritike, čo sa týka ich finančného krytia. Boli sme svedkami obrovských investícií do infraštruktúry, čo sa dialo i vďaka eurofondom. Paradoxom je, že vzťah vlády PiS k Európskej únii bol veľmi kritický a bola v konflikte s EÚ v súvislosti s dodržiavaním zásad právneho štátu. No peniaze prúdili aj tak. Problémom Práva a spravodlivosti však bol prístup k vládnutiu. Súdna reforma bola za čiarou a znamenala porušenie princípov právneho štátu. Okrem toho strana PiS zásadným spôsobom prispela k polarizácii spoločnosti. Viedla kampaň proti všetkým. Do veľkej miery to robila cez hodnotové otázky, ako sú rodová rovnosť či interrupcie. Do spoločnosti to vnášalo obrovské napätie. V hodnotových otázkach sa totiž nedá veľmi dosiahnuť kompromis. Je možné sa sporiť, či majú byť dane na úrovni 20, alebo 10 percent. Potom sa dá dohodnúť na 15 percentách. No v prípade potratov, či áno, alebo nie, sa kompromis hľadá oveľa ťažšie. Najmä v prípade, keď je politika PiS prepojená s katolíckou cirkvou a národoveckým konzervatizmom. Je zlé, keď sa z týchto vecí vytvoril hlavný politický profil, ku ktorému sa pridala emotívne vyhrotená argumentácia.
Bude pokračovať polarizácia poľskej spoločnosti? Prezidentom krajiny je Andrzej Duda, ktorý vzišiel zo strany Právo a spravodlivosť. Je asi otázne, nakoľko bude spolupracovať s novou koalíciou.
Áno, rola prezidenta Dudu bude dôležitá. Nedá sa vylúčiť, že bude voči novej vláde nepriateľsky naladený. Hlava štátu je teraz podstatným hráčom. Je možné, že prvý pokus na sformovanie kabinetu dostane od Dudu PiS. Čo sa týka polarizácie poľskej spoločnosti, predpokladám, že bohužiaľ bude pokračovať. Výrazne k nej prispela dlhodobá politická kampaň, a faktom je, že odráža i spoločenské konflikty, ktoré pozorujeme aj v iných štátoch. Ide o spor medzi konzervatívcami a liberálmi. Konflikt týkajúci sa napríklad manželstiev párov rovnakého pohlavia či rodovej rovnosti nesledujeme len v Poľsku.
Čítajte viac Po Ficovi Varšava: zmení sa po voľbách postoj Poľska k Ukrajine?
Čo bude robiť nová vláda inak ako PiS?
Určite sa zmení vzťah Varšavy k EÚ. Myslím si, že bude oveľa priaznivejší a to bude tá najzásadnejšia zmena. Prejaví sa aj v tom, že vláda bude korigovať veci týkajúce sa Ústavného súdu a celej reformy justície. V zásade ide o to, že koalícia sa pokúsi všetko zladiť tak, aby Poľsko už nečelilo kritike Európskej komisie v oblasti právneho štátu. Čo sa týka Ukrajiny, nová vláda bude pokračovať v podpore pre Kyjev. Pred voľbami sme boli svedkami poľsko-ukrajinského konfliktu o obilie, ku ktorému do veľkej miery prispela predvolebná situácia. Dá sa očakávať, že teraz sa to utlmí a obe strany sa budú usilovať nájsť dohodu. Aby Ukrajina mohla vyvážať obilie, ale aby jej export neskončil v Poľsku.
Čítajte viac Zruší Poľsko zákaz interrupcií a vráti sa k vojenskej pomoci Ukrajine? Voliči hlasovali za zmenu
Bude spolupráca Občianskej koalície, Tretej cesty a Ľavice hladká?
Samozrejme, že nie. Tieto zoskupenia tvoria viaceré subjekty. Skutočne ich spája jedine boj proti PiS. Koalícia môže čeliť problémom, ak sa ukáže, že to bude v prvom rade len zlepenec viacerých politických prúdov, ktoré si budú vzájomne odporovať. Nedá sa vylúčiť, že prevládnu rozpory a budú sa robiť len veci, ktoré nebudú veľmi podstatné a nepôjde o nič zásadné. Vláda teda síce dokáže nájsť kompromisy, ale nepresadí nič dôležité.
Ako zasiahne zmena vlády v Poľsku do fungovania visegrádskej štvorky? Vznikne tandem Robert Fico – Viktor Orbán proti dvojici Varšava – Bratislava?
Je to celkom možné. Nová poľská vláda bude mať svojím programovým profilom bližšie k súčasnému českému kabinetu. Ten tiež funguje ako pestrý zlepenec a vznikol pod heslom Antibabiš. V Poľsku je to antiPiS. Vládna ODS je so stranou Právo a spravodlivosť v európskej frakcii v Európskom parlamente. Občianski demokrati však v skutočnosti nemajú tak blízko k PiS, ako sa to niekedy tvrdí. Právo a spravodlivosť patrí k sociálno-konzervatívnemu prúdu. Sociálno-ekonomická politika PiS je v zásade sociálnodemokratická. Rigidná časť ODS zaraďuje Právo a spravodlivosť k ľavičiarom. Myslím si preto, že keď bude premiérom Donald Tusk, spolupráca Poľska a Česka má perspektívu rozvoja. Čo sa týka visegrádskej štvorky, tak ako ste povedali, bude to dva a dva. Na to, aby V4 príliš nefungovala, stačili postoje maďarského premiéra Viktora Orbána. Visegrád stále plánuje a rieši niektoré veci. Ako politický blok však V4 nemôže fungovať, ak je jej súčasťou Slovensko s veľmi kritickou politikou, čo sa týka pomoci Ukrajine, a Orbán dokonca s ústretovým prístupom k Rusku. Postoje Česka a Poľska sú úplne odlišné.