Voľby do Sejmu vyhrala so ziskom 35,38 percenta hlasov vládnuca konzervatívna strana Právo a spravodlivosť (PiS), ktorá bola pri moci v posledných ôsmich rokoch. Nadpolovičnú väčšinu v Sejme a tiež Senáte však získali tri opozičné strany – proeurópska Občianska koalícia, stredová Tretia cesta a Nová ľavica, ktoré vyjadrujú vôľu vytvoriť novú vládnu koalíciu. Onet.pl upozorňuje, že súčasnú opozíciu čaká neľahké vládnutie, najmä s ohľadom na programové aj svetonázorové rozdiely.
„Podobným politickým smerom sa v posledných rokoch vydali aj Česi a Slováci. Najmä príklad posledne menovaného národa ukazuje, že je ľahké zísť z cesty,“ uviedol server. Niekedy podľa neho stačí obyčajná iskra v podobe programových či osobných nezhôd v rámci koalície, aby sa vláda rozpadla.
Čítajte viac Zruší Poľsko zákaz interrupcií a vráti sa k vojenskej pomoci Ukrajine? Voliči hlasovali za zmenu
Na Slovensku politické ťahanice medzi pôvodne stabilným koaličným blokom viedli k pádu dvoch vlád počas troch rokov a nakoniec k predčasným voľbám, v ktorých zvíťazil Smer. Tejto strane považovanej za proruskú sa s každým ďalším mesiacom v opozícii, kam zamierila po voľbách v roku 2020, darilo obnovovať dôveru voličov a využívať spoločenský nepokoj spôsobený migračnou krízou či vojnou na Ukrajine, uviedol Onet.pl.
V Česku sa podľa hodnotenia serveru neodohrávajú také veľkolepé politické turbulencie ako na Slovensku, napriek tomu sa jeho vláde nevyhýbajú problémy. „Rozhadzovacia politika teraz už bývalého českého premiéra Andreja Babiša spôsobila, že sa dnes Čechom nepáčia plány súčasnej vlády, ktorá chce zaviesť politiku uťahovania opaskov,“ uviedol Onet.pl s tým, že kabinet českého premiéra Petra Fialu sa snaží vyriešiť rozpočtové problémy už dva roky.
Scenár, keď jedna zo strán kvôli rastúcemu tlaku opustí vládnu koalíciu, hrozí aj Poľsku. Súčasná demokratická opozícia by preto mala vziať do úvahy stav ekonomiky a štátnych financií, ako aj „prosociálnu politiku“ doterajšej konzervatívnej vlády PiS, ktorej zrušenie by sa mohlo odraziť na náladách verejnosti, uzavrel server.
Čítajte viac Bude V4 po voľbách v Poľsku fungovať ako Fico - Orbán verzus Praha - Varšava?