Lajčák navštívil Kosovo s osobitným vyslancom USA pre západný Balkán Gabrielom Escobarom a vysokopostavenými diplomatmi z Nemecka, Francúzska a Talianska. Neskôr sa presunú do Belehradu.
„Ak nebude dialóg, eskalácia by sa mohla zopakovať,“ povedal slovenský diplomat po stretnutí s kosovským premiérom Albinom Kurtim.
Čítajte viac Chce niekto z Kosova nový Karabach?
Medzi Belehradom a Prištinou sa vystupňovalo napätie v septembri, keď na sever Kosova preniklo asi 30 ozbrojencov, ktorí zastrelili policajta a na niekoľko hodín sa zabarikádovali v pravoslávnom kláštore v obci Banjska. Počas obliehania kosovská polícia zastrelila troch z nich.
Lajčák uviedol, že dôrazne odsúdil „teroristické útoky ozbrojených jednotlivcov proti kosovskej polícii“. Takéto útoky podľa neho predstavujú „jasnú a bezprecedentnú eskaláciu“.
Dodal, že predmetný útok tiež „veľmi jasne zdôraznil, že deeskalácia a normalizácia sú teraz naliehavejšie ako kedykoľvek predtým“.
Čítajte viac Kosovo: príprava na vojnu, ktorá nebude
Lajčák tiež vyzval Kosovo, aby „bez ďalšieho odkladu pristúpilo k založeniu združenia obcí so srbskou väčšinou v Kosove“. Toto združenie má obciam s prevažne srbským obyvateľstvom zaručiť väčšiu autonómiu. Bez toho nebude žiadny pokrok na ceste Kosova do EÚ, dodal slovenský diplomat.
Priština sa obáva, že toto združenie je snahou Belehradu o vytvorenie srbského miništátu so širokou autonómiou, podobne ako je tomu v prípade Republiky srbskej v Bosne a Hercegovine, pripomína AP.
Medzi Srbskom a Kosovom panujú napäté vzťahy už od konca 90. rokov, keď proti sebe bojovali srbské jednotky a albánski povstalci. Kosovo, kde žijú prevažne Albánci, vyhlásilo jednostranne nezávislosť od Srbska vo februári 2008, Belehrad ho však stále považuje za svoju provinciu. Z približne 1,8 milióna obyvateľov Kosova je asi 120.000 etnických Srbov.
Srbsko a Kosovo chcú vstúpiť do EÚ. Brusel im však odkázal, že najprv musia vyriešiť svoje nezhody.