Prezidenti sa v debate zamerajú na Medzinárodný vyšehradský fond, ktorý je jedinou pevnou organizačnou štruktúrou V4. Jeho cieľom je prispievať k posilňovaniu väzieb medzi ľuďmi prostredníctvom rozvoja kultúrnej spolupráce, vedeckej komunity či výskumu. Okrem štipendijných programov fond financuje aj aktivity mimovládnych subjektov. Druhou témou bude vzájomná cezhraničná spolupráca na projektoch v infraštruktúre. Ide napríklad o vysokorýchlostné železnice, energetickú a surovinovú bezpečnosť či dátovú ekonomiku.
Po plenárnom rokovaní budú mať hlavy štátov kultúrny program, v Španielskej sále Pražského hradu im podľa organizátorov zahrá „vyšehradské kvarteto“. Počas obeda budú prezidenti diskutovať o dôsledkoch pokračujúcej ruskej agresie na Ukrajine na strednú Európu, o situácii na Blízkom východe či o podpore politiky rozšírenia EÚ. Po obede vystúpia na spoločnej tlačovej konferencii.
V názoroch na pomoc Ukrajine sa krajiny nezhodujú. Slovenská prezidentka pred začiatkom summitu pripomenula, že v prípade Maďarska ide o dlhodobý postoj. Čo sa týka Slovenska, jeho pozícia k Ukrajine sa vo väčšine vecí okrem dodávok zbraní nemení ani s novou vládou, dodala.
Podľa Čaputovej platí, že napriek rozdielom v názoroch či niektorých hodnotových postojoch chcú krajiny V4 spolupracovať na praktickej úrovni. „Sme susedia a v dobrom zmysle slova sme odsúdení na spoluprácu. Tá geografia, faktor susedstva presahuje mandáty nás jednotlivých politikov,“ zdôraznila Čaputová s tým, že tento postoj je aj v programovom vyhlásení novej vlády.
Čítajte aj Bude V4 po voľbách v Poľsku fungovať ako Fico - Orbán verzus Praha - Varšava?
Prezidenti krajín V4 sa naposledy stretli na samite v Bratislave vlani v októbri, keď skupine predsedalo Slovensko. Česko zastupoval ešte Pavlov predchodca Miloš Zeman, ktorý vtedy vyjadril prianie, aby sa V4 v budúcnosti rozšírila aj o Slovinsko.
Od 1. júla skupine V4 predsedá ČR. Podľa kancelárie Pražského hradu nadväzuje na úsilie slovenského predsedníctva vrátiť sa ku koreňom vyšehradskej spolupráce, ktorá bola založená na princípoch ľudských práv, slobody, demokracie, právneho štátu či dobrých susedských vzťahov.
Čítajte aj Stretne sa Visegrádska štvorka, rozdeľuje ju názor na vojenskú pomoc Ukrajine