„V4 má stále dôvody na stretávanie sa a potrebuje politické motívy na to, aby podporovala financovanie a spoluprácu občianskej spoločnosti. No pesimistické či skôr realistické hodnotenie situácie je také, že veci sa môžu zlepšiť až niekedy v budúcnosti. Momentálne sa dá povedať, že visegrádska štvorka je v stave mozgovej smrti,“ povedal pre Pravdu Przybylski.
Najdôležitejšia je bezpečnosť
V tejto situácii v stredu zavítala do Prahy slovenská prezidentka Zuzana Čaputová. Česko práve predsedá visegrádskemu formátu. V jeho hlavnom meste sa konal summit hláv štátov V4. Hostiteľom bol prezident Petr Pavel, z Maďarska prišla Katalin Nováková a z Poľska Andrzej Duda.
Vo visegrádskej štvorke sa práve menia vlády. V Poľsku sa skôr či neskôr dostane k moci opozícia pod vedením bývalého premiéra a exšéfa Európskej rady Donalda Tuska. Slovenský kabinet Roberta Fica v stredu potvrdil vo funkcii parlament. V programovom vyhlásení vlády Smeru, Hlasu a SNS sa hovorí i o V4.
„Efektívna a vzájomne výhodná spolupráca v rámci formátu V4 je nevyhnutná pri presadzovaní spoločných záujmov a riešení krízových situácií. Vláda podporí všetky projekty zamerané na ďalšie prehĺbenie vzťahov medzi Slovenskou republikou, Českou republikou, Poľskou republikou a Maďarskom. Rozdielne pohľady účastníkov na aktuálne zahraničné udalosti, predovšetkým na vojnový konflikt na Ukrajine, by nemali ohrozovať historicky vynikajúce vzájomné priateľské vzťahy a strategický význam tohto regionálneho zoskupenia pri riešení otázok súvisiacich s európskou agendou,“ píše sa v programe vlády.
Čítajte viac Bývalý šéf diplomacie Jeszenszky varuje pred rozpadom V4 a izoláciou Maďarska
V roku 2019 francúzsky prezident Emmanuel Macron vyhlásil, že v stave mozgovej smrti je NATO. Pred pár mesiacmi však pripustil, že Severoatlantickú alianciu oživilo rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina spustiť veľkú inváziu na Ukrajinu.
Dá sa povedať, že visegrádska štvorka prešla opačným procesom. Vzťahy v nej ochladli pre proruské postoje Maďarska pod vedením premiéra Viktora Orbána. A teraz sa čaká na to, čo urobí slovenská vláda, ktorá už oznámila zastavenie vojenskej pomoci Ukrajine.
„Rozdiely sa ukázali bezprostredne po vypuknutí vojny, respektíve v nasledujúcich mesiacoch. Veľmi otvorene sme o tom hovorili napríklad na poslednom stretnutí V4, ale i pri ďalších príležitostiach, keď sme sa stretli v rámci Bukureštskej deviatky. Maďarsko v tomto malo úplne inú pozíciu. Uvidíme, ako sa prejaví postoj novej slovenskej vlády v jej reálnych krokoch,“ reagovala prezidentka Čaputová.
Čítajte viac Fico a Tusk vedeli spolu fungovať. Rozdelí ich ruská vojna a Maďarsko?
Podľa hlavy štátu sa zatiaľ vo väčšine vecí pozícia Slovenska v súvislosti s Ukrajinou nemení. „Teda okrem darovania zbraní. Uvidíme, aká bude pozícia vlády z hľadiska hodnotenia ruskej agresie proti Ukrajine. Aj v jej programovom vyhlásení však je, že napriek istým rozdielom, a niekedy aj dôležitým rozdielom v hodnotových veciach, je praktická spolupráca v rámci V4 niečo, čo si môžeme želať. Sme susedia. V dobrom zmysle slova sme odsúdení na spoluprácu a presahuje to cez mandát jednotlivých politikov,“ konštatovala Čaputová.
Przybylski súhlasí s tým, že V4 očividne vzhľadom na geografickú blízkosť bude spolupracovať, ale pridáva jedno „ale“. Varšava považuje kroky Moskvy za najzásadnejšiu hrozbu, ktorej čelí. Preto nebude tolerovať prílišné proruské postoje.
„Nová poľská vláda bude zvažovať, či jej stojí za to, aby sa jej predstavitelia ocitli v jednej miestnosti s Orbánom a mali s ním fotku. Varšava vie, že na Budapešť musí zatlačiť vzhľadom na to, čo robí Maďarsko proti kľúčovým bezpečnostným záujmom Poľska. Keď chce byť Slovensko s nami v jednej lige so spoločnými a pragmatickými európskymi riešeniami, bude sa to musieť týkať aj bezpečnosti,“ vysvetlil Przybylski.
Maďarská prezidentka Novákova sa na stretnutí V4 prihlásila k pomoci Kyjevu. „Rusko nesmie vyhrať túto vojnu. Budeme podporovať Ukrajinu, keď sa bráni,“ povedala.
Je to možno trochu prekvapujúce vyhlásenie, ktoré prišlo v ten istý deň, keď premiér Orbán podľa denníka Guardian poslal list predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi, v ktorom naznačil, že by mohol zablokovať začatie prístupových rokovaní s Ukrajinou. Lídri EÚ o tom budú rozhodovať v decembri.
Praktická spolupráca
Rokovanie hláv štátov sa venovalo aj projektom visegrádskeho fondu v regióne a mimo neho a podpore infraštruktúrnych projektov v rámci inovácií, energetickej bezpečnosti, dopravy a digitálnej agendy.
„Takéto stretnutia sú naozaj skôr príležitosťou na pravidelné debaty. Ale teraz to poviem aj trochu zveličene. Dá sa totiž povedať, že je prakticky takmer jedno, či sa lídri pri týchto diskusiách dokážu dopracovať k nejakému spoločnému záveru nad rámec všeobecných a jednoduchých proklamácií, že sme susedia a spolupracujeme. Je však dobré, ak sa rozprávame hoci i s Orbánom. Je potrebné, aby sme túto platformu nejakým spôsobom udržali. Minimálne preto, aby sme si dokázali medzi sebou povedať, čo chceme alebo nechceme a vedeli sme lepšie vzájomne pochopiť jednotlivé pozície. Nemyslím si, že to povedie k nejakej koordinácii, ale určite je pozitívne, že existuje takáto pravidelná možnosť konzultácií a vzájomného informovania. Nie je to málo. A úprimne povedané, možno to v tejto chvíli i stačí,“ povedal o summite hláv štátov pre Pravdu expert na európsku politiku Vít Hloušek z Masarykovej univerzity v Brne.
Podľa neho je však práve podpora pre visegrádsky fond dôležitá. „Je to veľmi dobrý príklad praktického fungovania V4. Fond robí to, čo má. No keď začneme o visegrádskej štvorke diskutovať ako o aktérovi medzinárodných vzťahov či bloku v rámci Európskej únie či NATO, nefunguje to. V jednotlivých krajinách sú rôzne politické reprezentácie s odlišnými prioritami. Pravdou však je i to, že tieto štyri krajiny nemajú úplne rovnaké záujmy ani na štrukturálnej ekonomickej úrovni. Vo viacerých oblastiach sme pri zahraničných investíciách i konkurentmi. Naposledy bol konsenzus vo V4 pri snahe zablokovať v rámci EÚ relokačný mechanizmus migrantov. A to teraz nehodnotím, či to bolo dobré alebo zlé, ale odvtedy sa takú jednotu nepodarilo dosiahnuť,“ ozrejmil Hloušek.