Wildersova krajne pravicová Strana pre slobodu (PVV) suverénne zvíťazila. Oproti predchádzajúcim voľbám spred dvoch rokov viac než zdvojnásobila počet získaných mandátov. Na rozdrobenej domácej politickej scéne to síce bez koaličných partnerov Wildersovi na väčšinovú vládu nestačí, aj keby sa ale nestal premiérom, jeho triumf obracia hore nohami holandskou politickou scénou a môže predznamenať aj následné otrasy naprieč Európskou úniou.
Vetry zmeny?
Nie darmo sa ako jeden z prvých gratulantov ozval Wildersov veľký vzor – maďarský premiér Viktor Orbán. „Vetry zmeny sú tu!“ odkázal na platforme X, bývalom Twitteri, svojmu holandskému ideologickému druhovi, ktorý vďaka svojej maďarskej manželke, bývalej diplomatke, je v Budapešti častým hosťom.
Úspech bojovníka proti migrácii, užšej integrácie EÚ a úsilia o zastavenie klimatických zmien zapadá do Orbánovej vízie, že budúcoročné eurovoľby sprehádžu pomer síl v európskych inštitúciách v prospech doposiaľ marginálnej krajnej pravice.
Synovi holandského katolíka a rodenej Indonézanky, ktorého strana má v programe postaviť hrádzu proti „cunami žiadateľov o azyl“, blahoželali aj vodcovia francúzskej, talianskej, belgickej i nemeckej krajnej pravice.
Marine Le Penová, ktorej hnutie vo Francúzsku z roka na rok silnie, ocenila „pozoruhodný výkon“ PVV, ktorý podľa nej potvrdzuje „rastúcu oddanosť obrane národnej identity“. Belgický krajne pravicový vodca Tom van Grieken poznamenal že „ľudia túžia po skutočnej zmene“. „Strany ako tá naša sú na ceste do celej Európy,“ prihrial si politickú polievku pred budúcoročnými parlamentnými voľbami v Belgicku. Líder španielskeho postfašistického hnutia Vox Santi Abascal na sociálnej sieti komentoval úspech Wildersovej strany slovami, že „stále viac Európanov vychádza do ulíc a vo voľbách požaduje ochranu svojich národov, hraníc a práv“.
Faktom je, že krízy, ktoré v posledných rokoch sužujú Európu, výrazne pomohli krajne pravicovým politikom. V Taliansku vlani prišla k moci niekdajšia postfašistka Giorgia Meloniová. Le Penovej hnutie sa vypracovalo na druhú najvážnejšiu politickú silu Francúzska a na druhú priečku sa v preferenciách vyšvihla aj AfD v Nemecku.
Politické zemetrasenie v Holandsku nastalo po dlhej ére Marka Rutteho, ktorý sa v premiérskom kresle udržal trinásť rokov. Rutteho v poradí štvrtá koalícia odstúpila v lete po tom, čo sa nedokázala dohodnúť na opatreniach na obmedzenie migrácie.
Čítajte viac Ruská vojna pomohla krajnej pravici. Čo by sa stalo, keby v Nemecku vládla AfD?
Téma migrácie sa stala jednou z kľúčových tém kampane pred predčasnými voľbami, spolu s bytovou krízou, ktorá postihuje najmä holandskú mládež, životnými nákladmi a dôverou voličov v politiku. Rutteho na čele Ľudovej strany pre slobodu a demokraciu (VVD) vystriedala rodáčka z Ankary Dilan Yeşilgözová. Hoci ona sama do Holandska prišla ako dieťa utečencov, liberálna strana pod jej vedením v kampani výrazne pritvrdila svoj postoj k prisťahovalectvu. Porušila tiež doterajšie tabu najvplyvnejších holandských strán, že s extrémistami sa nespolupracuje, a naznačila, že by prípadne mohla viesť koaličné rokovania aj s Wildersom. Pravda, to bolo ešte pred voľbami, do ktorých VVD išla podľa prieskumov ako favorit.
Napokon však všetko dopadlo inak. VVD prišla oproti predchádzajúcim voľbám takmer o tretinu mandátov a v rebričku najsilnejších strán sa prepadla z prvého na tretie miesto, až za Zeleno-labouristickú alianciu (GL/PvdA). Tú do volieb priviedol Frans Timmermans, donedávna výrazná postava Európskej komisie. Jeho zoskupenie oproti roku 2021 zásadne zosilnelo. Podľa holandských politológov sa to stalo preto, že ho podporili mnohí bývalí voliči menších strán, ktorí si ľavicových zelených vybrali ako najnádejnejšiu protiváhu Wildersa.
Dosluhujúca ministerka spravodlivosti Yeşilgözová, naopak na príklone ku kurzu PVV prerobila. Pre tých, ktorí volajú po výraznom sprísnení azylovej politiky totiž nepôsobila tak autenticky ako Wilders. Po voľbách už Rutteho nástupkyňa vylúčila, že by jej strana Wildersa podporila na poste premiéra.
Korán prirovnal k Mein Kampfu
Extrémista, ktorého pred siedmimi rokmi uznal súd vinným za to, že Maročanov žijúcich v Holandsku označil za „netvorov “ i „spodinu“ a Korán, svätú knihu islamu, prirovnal k Hitlerovmu Mein Kampfu, pričom volal po jeho zákaze, išiel do stredajších volieb s o niečo menej provokatívnymi heslami. V programe však sľuboval, že Holandsko vráti Holanďanom, azylové kvóty zníži na nulu, zakáže v krajine mešity i islamské školy a do vládnych budov neumožní vstup v moslimských šatkách.
Wilders sa tiež zaviazal, že umožní vypísanie záväzného referenda o nexite, ako podľa vzoru britského brexitu hovorí o vystúpení Holandska z EÚ. V predvolebnej debate sa tiež zmienil, že nepodporí ďalšie zbrojné dodávky Kyjevu, čo by v prípade jedného z najangažovanejších spojencov Ukrajiny, ktorej Rutteho vláda sľúbila dodať aj bojové lietadlá F-16, bol zásadný obrat.
Pravda, už po voľbách, keď pochopil, že pri politických pytačkách bude musieť zlaviť zo svojej extrémistickej rétoriky, začal Wilders nádejným koaličným partnerom ukazovať prívetivejšiu tvár. „Kampaň sa skončila, voliči prehovorili. Teraz budeme musieť hľadať vzájomné dohody,“ apeloval na ostatné strany, ktoré podľa neho posilnenú PVV už nemôžu ignorovať.
„Veľmi dobre chápem, že strany nechcú byť vo vláde s niekým, kto chce protiústavné opatrenia,“ povedal. „Nebudeme hovoriť o mešitách, koráne a islamských školách,“ sľúbil podľa portálu Dutchnews.nl.
Pozorovatelia predpovedajú, že Holandsko teraz čaká prinajmenšom pol roka náročných koaličných rokovaní, ktoré napokon možno povedú len k ďalším predčasným voľbám. „Ak sa aj centristické strany spoja, aby opäť udržali Wildersa mimo, môžu ich za to nahnevaní holandskí voliči neskôr prinútiť, aby zaplatili vysokú cenu,“ upozornil portál Politico, ktorý neradostnú perspektívu načrtáva aj pre Brusel: „Aj keby bol Wilders ochotný výmenou za moc vzdať sa svojej požiadavky na referendum o EÚ, jeho víťazstvo vyvolá v inštitúciách EÚ vážne otrasy.“
Čítajte viac Politické zemetrasenie: Voľby v Holandsku vyhrala Wildersova krajne pravicová strana