Za zrušenie moratória na výkon popráv sa Guruľov vyslovil v živom vysielaní relácie „Nedeľný večer s Vladimirom Solovjovom“ na televíznom kanáli Rossija 1. Upozornil na to telegramový kanál Agentstvo. Novosti, ktorý zverejnil aj video s kontroverznými vyjadreniami vplyvného poslanca.
Guruľov upozornil na množiace sa sabotáže na železnici. V Rusku podľa neho za posledné obdobie zaznamenali už viac ako 70 podpaľačských útokov na reléové skrine. Ruská oficiálna propaganda tvrdí, že ide o diverzné akcie na objednávku ukrajinskej tajnej služby.
„Viete, koľko za to Chochli (Ukrajinci – pozn.) cez internet platia? Od 10– do 30– tisíc (rubľov – 100 až 300 eur – pozn.). Za týchto 10– až 30-tisíc títo bastardi, s prepáčením – ale inak sa to nedá povedať – robia toto svinstvo,“ povedal poslanec .
„Rozprávam sa s kolegami, čo nosia uniformu,“ pokračoval generálporučík vo výslužbe o sabotážach na železnici, ktoré sú popri podpaľačských útokoch na miestne vojenské správy čoraz častejším prejavom domáceho odboja proti ruskej agresii na Ukrajine.
„Vravím: ,Chlapi, čo s tým?' A oni: ,Veľmi jednoducho, pozrite sa, ako sa to všetko deje v Bieloruskej republike.' Tam, po prvé, majú trest smrti. Po druhé, keď sa pokúsili zapáliť reléovú skriňu, dvoch ľudí na mieste bez okolkov odbachli. Veľkú publicitu tomu nerobili, ale ústnym podaním sa tá správa okamžite rozšírila po celom Bielorusku. Viac podpaľačských útokov na reléové skrine tam už niet. Problém je vyriešený.“
V reakcii na slová poslanca moderátor Solovjov, ktorý patrí k najradikálnejším propagandistom Kremľa, navrhol „preberať praktiky najlepších“. Guruľov pritakal: „Ľudia, s ktorými som hovoril, na to veľmi čakajú.“
V októbri Guruľov, bývalý zástupca veliteľa Južného vojenského okruhu, v diskusnej relácii na televíznom kanáli Rossija 1 povedal, že osemdesiat percent spoločnosti dôveruje prezidentovi Vladimirovi Putinovi a „všetka tá hniloba, ktorá zostáva, musí byť, ak nie izolovaná, potom aspoň nejako zlikvidovaná“. Podľa poslanca by mala byť zlikvidovaná približne pätina ruských občanov, čiže približne 29 miliónov ľudí.
Čítajte viac Zničme pätinu Rusov... tých, čo nechcú Putina, radí poslanec za vládnu stranu
Na internete sa objavila petícia požadujúca preverenie Guruľova pre podozrenie z podnecovanie nenávisti a porušovania ústavného práva občanov na osobné presvedčenie. Poslanec petrohradskej mestskej rady Boris Višnevskij podľa portálu Moscow Times osobne podal podnet na začatie trestného stíhania Guruľova. Poslal podnet aj generálnemu prokurátorovi. Prokuratúra ani etická komisia Štátnej dumy však v Guruľovových vyjadreniach nenašli problém. Vyjadrenia poslanca etická komisia parlamentu klasifikovala ak jeho osobný názor, na vyjadrenie ktorého má vraj zákonom garantované právo, a návrh na likvidáciu 20 percent Rusov označila za „rečnícky zvrat“.
S volaním po znovuzavedení trestu smrti pre nepriateľov režimu Guruľov v Rusku zďaleka nie je osamotený. V rovnakej relácii ho podporil aj známy režisér Karen Šachnazarov.
Slávny filmár poznamenal, že počas vojny je poprava prípustná v prípadoch páchateľov teroristických útokov. Ako príklady takýchto teroristických útokov uviedol nielen atentát na bývalého poslanca ukrajinského parlamentu, proruského kolaboranta Iľju Kivu, ktorého neznámy útočník zastrelil minulý týždeň neďaleko Moskvy, ale aj na páchateľov útokov na železničnú infraštruktúru.
Čítajte viac Putinov hovorca nevylúčil trest smrti pre dvoch zajatých Američanov
„Vôbec nechápem, ako sa môžu objavovať diskusie o tom, že trest smrti je nepotrebný. Nuž, nie je potrebný, keď muž prichytí svoju ženu s milenkou a sekerou zabije buď svoju milenku, alebo manželku, alebo obe, alebo seba. To je pochopiteľné, tu ide o emócie. Ale tam, kde sa ľudia vedome rozhodujú aj s materiálnym záujmom, vedome zvážia, aký bude výsledok… Nie je pravda, že sa tým problém úplne vyrieši, ale podľa mňa to predsa len výrazne zníži počet tých, ktorí sa chystajú vyhodiť do vzduchu vagóny, ba čo viac zabiť ľudí na území Ruska,“ povedal Šachnazarov.
V Rusku platí moratórium na trest smrti od roku 1997. Krajina sa zaviazala nevynášať hrdelné tresty ešte za vlády prvého ruského prezidenta Borisa Jeľcina.
Od februára minulého roka, keď Putin spustil rozsiahlu inváziu na Ukrajinu, sa viacerí ruskí vládni predstavitelia opakovane vyslovujú za obnovenie popráv.
Zástupca Putina na čele bezpečnostnej rady štátu Dmitrij Medvedev koncom roka 2022 navrhol znovu zaviesť popravy „sabotérov“. Bývalý premiér i prezident argumentoval tým, že "počas Veľkej vlasteneckej vojny sa nikto nemaznal so sabotérmi, boli zastrelení bez súdu“. Vo februári tohto roka poslanec Štátnej dumy Andrej Kolesnikov inicioval návrat k trestu smrti „pre vlastizradcov“.