V hlavnej úlohe Orbán
Summit sa začal včera a pokračuje dnes. V oboch záležitostiach týkajúcich sa Ukrajiny zohral hlavnú úlohu maďarský premiér Viktor Orbán. Odhlasovanie prístupových rokovaní pre Kyjev umožnil tým, že odišiel z miestnosti, v ktorej zostalo dvadsaťšesť lídrov, ktorí boli za vrátane slovenského premiéra Roberta Fica.
Bol to mimoriadne neobvyklý ťah. Podľa agentúry DPA to bol nemecký kancelár Olaf Schloz, ktorý Orbána presvedčil, aby rozhodnutie neblokoval. Hoci to prešlo, podľa portálu Politico si ani veteráni európskych summitov nepamätajú takýto postup, a už vôbec nie v takejto dôležitej otázke.
"Nikdy sa to nestalo. Nedošlo k tomu za takmer 50 rokov. Zaoberám sa tým od roku 1975 a napísal som o tom tri knihy,“ vysvetlil holandský novinár a publicista Jan Werts.
Orbán tvrdí, že ostatných lídrov osem hodín presviedčal, že začatie prístupových rokovaní s Ukrajinou je zlý krok, ale napokon im predsa len ustúpil.
„Rozhodujúci argument bol, že Maďarsko nemá čo stratiť, pretože posledné slovo by mali národné parlamenty, takže maďarský parlament môže hlasovať proti. Bude ešte 75 príležitostí, keď to krajina dokáže zastaviť,“ vyhlásil Orbán pre Kossuth Rádio.
„Situácia na bojisku je skutočne komplikovaná a náročná. Ukrajina potrebuje všetky formy reálnej aj symbolickej podpory, ktoré jej môžeme poskytnúť, keďže ju čaká ťažká zima. Ak by sme jej do cesty postavili prekážky, vyslalo by to signál Rusku. Moskva by to mohla vnímať tak, že EÚ nie je úplne jednotná v podpore Ukrajiny alebo že nie je dostatočne agilná a silná, aby podporovala jej obranu,“ povedal pre Pravdu profesor globálnych vzťahov na univerzite v Bournemouthe Roman Gerodimos.
Čítajte viac Ukrajina dostala od únie zelenú. Putin sa nebude usmievať
Cez Orbána však neprešla finančná pomoc pre Ukrajinu, ktorá by mala dostať 50 miliárd v rámci revízie dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2021–2027. Z tejto sumy majú 33 miliárd tvoriť pôžičky a o 17 miliárd by sa mal zvýšiť rozpočet, čo by Slovensko vyšlo na 180 až 200 miliónov eur.
Maďarský premiér to však zablokoval a lídri členských krajín sa k tejto otázke vrátia v januári, keď by sa mal konať mimoriadny summit. Je pravdepodobné, že nejaké riešenie sa nájde, keďže zmeny v rozpočte vetuje iba Orbán.
"Revíziu viacročného finančného rámca pevne podporuje 26 hláv štátov alebo predsedov vlád,“ uviedol vo vyhlásení Charles Michel, predseda Európskej rady, ktorý šéfuje summitom.
„Môžem vás ubezpečiť, že Ukrajina nezostane bez podpory. Bola tu silná vôľa dvadsaťšestky túto pomoc poskytnúť a existujú rôzne spôsoby, ako to môžeme urobiť,“ povedala estónska premiérka Kaja Kallasová. V súvislosti s tým, že sa otvoria prístupové rokovania s Ukrajinou, vysvetlila, že nebola veľmi optimistická, ale nakoniec bol celý postup mimoriadne zaujímavý a raz o tom napíše v memoároch.
Na začiatku summitu sa v Bruseli okrem Orbána asi najviac hovorilo o slovenskom premiérovi Robertovi Ficovi. Viacerí novinári v Bruseli sa pýtali na to, či sa pridá k maďarskému predsedovi vlády. Je však jasné, že momentálne žiadny tandem Fico-Orbán v otázke Ukrajiny neexistuje. Slovensko hlasovalo za otvorenie prístupových rokovaní a podporuje i zmenu rozpočtu.
Čítajte viac Je Putinov režim odolnejší, ako si Západ myslel? Odpovedá exminister USA pre vnútornú bezpečnosť
Na čom sa únia dohodne?
Samozrejme, Orbánove ťahy opäť obnovili diskusiu, ako môže EÚ fungovať, keď jedna krajina dokáže v jej rámci blokovať zásadné rozhodnutia.
"V strednodobom až dlhodobom horizonte si myslím, že EÚ sa bude zvnútra oslabovať, ak sa nenájde spôsob, ako riešiť situácie, ako je tá s Maďarskom. Únia má na výber medzi udržiavaním jednoty alebo dodržiavaním svojich hodnôt. Brusel sa zatiaľ rozhodol, že chce to prvé. Zdá sa mi však, že EÚ bude musieť pred ďalším rozšírením nájsť spôsob, ako sa vysporiadať s tými členskými štátmi, ktoré porušujú princípy demokracie a právneho štátu. Inak EÚ nebude udržateľná ako hodnotovo orientovaná organizácia,“ reagovala pre Pravdu Susan Stewartová z Nemeckého inštitútu pre medzinárodné a bezpečnostné vzťahy.