„V tom čase boli dôvody na zrušenie brannej povinnosti, ale pri spätnom pohľade to bola chyba,“ vyjadril sa pre médiá. Podľa neho môže armáda regrútom ponúknuť prácu až v tisícke rôznych profesií – od informatikov až po pilotov stíhačiek.
„Veľa mladých ľudí hľadá zmysluplnú úlohu v živote. Kto sa rozhodne pre Bundeswehr, prispieva k bezpečnosti a slobode v našej krajine,“ zdôvodnil minister.
Švédsko ako vzor
Všeobecná branná povinnosť platila v Nemecku do júna 2011, potom sa armáda profesionalizovala. Zatiaľ čo v roku 2010 mala takmer 246-tisíc príslušníkov, v nasledujúcom období ich počet rýchlo klesal.
V júni 2016, keď už v uniforme slúžilo menej ako 178-tisíc mužov a žien, sa vtedajšia ministerka obrany a súčasná predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová rozhodla problém riešiť.
Čítajte viac Nemecký minister obrany exkluzívne pre Pravdu: Putin chce obnoviť Sovietsky zväz v jeho hraniciach
Ako cieľ stanovila, aby sa do roku 2024 stav armády zvýšil na 198-tisíc vojakov, neskôr to dokonca upravili až na 203-tisíc do roku 2031.
Odborníci varujú, že plán sa zrejme nepodarí splniť. Napriek všetkej snahe totiž v Bundeswehri stále slúži len asi 181-tisíc vojakov (popri vyše 80-tisíc civilných zamestnancoch). Situáciu sťažuje tiež nepriaznivý demografický vývoj a nedostatok ľudí na pracovnom trhu.
Foto: SITA/AP
Pistorius preto armádu v lete minulého roka požiadal, aby preskúmala rôzne modely vojenskej služby. Na základe toho dospel k názoru, že ako vzor by mohlo poslúžiť Švédsko.
Aj tam branná povinnosť v roku 2010 zanikla, no v marci 2017 ju znova zaviedli, lebo záujemcov o túto prácu bolo menej, ako vojsko potrebovalo. Dnes je 12-mesačná služba vo švédskej armáde založená na dobrovoľnosti.
„Všetci síce idú na odvod, ale rukuje ich iba 10-tisíc, ktorých vyberú zo skupiny tých, čo chcú nastúpiť do ozbrojených síl,“ priblížil na sociálnej sieti X (bývalý Twitter) Carlo Masala z vojenskej univerzity v Mníchove.
Rovnošatu si tak podľa neho oblečú iba tí najlepší, čo chcú naozaj slúžiť vlasti. Ostatní musia absolvovať civilnú službu. Zaujímavé je, že branná povinnosť vo Švédsku platí aj pre ženy.
Čítajte viac Nemci sa do armády nehrnú. Berlínu chýba 20-tisíc vojakov, prvé dni výcviku nezvládne tretina kadetov
Pripravení na vojnu
Pistorius potvrdil, že experti teraz zvažujú, či by sa podobný systém mohol uplatniť v Nemecku. To, že vláda z tohtoročného rozpočtu pre rezort obrany škrtla pol miliardy eur, je pritom podľa neho „znesiteľné“.
Nemalo by to ohroziť ani záväzok, že Nemecko do armády konečne investuje dve percentá hrubého domáceho produktu, ako to od členských štátov žiada NATO.
„Musíme byť teraz opäť schopní odstrašiť agresora,“ zdôraznil minister. Podľa neho sa Bundeswehr musí stať základom európskej bezpečnosti. Tak to definuje aj nová stratégia nemeckej obrannej politiky, ktorá reaguje na ruskú agresiu proti Ukrajine. Ruskú federáciu označuje za „dlhodobo najväčšie ohrozenie pre mier a bezpečnosť v euroatlantickom priestore“.
Foto: SITA/AP
Denník Bild pred pár dňami informoval, že rezort obrany vypracoval i tajný dokument, ktorý odhaduje ďalší vývoj v prípade, že by Rusi napadli východné krídlo NATO.
Podľa uvedeného scenára by Rusko vo februári tohto roka mohlo vyhlásiť ďalšiu mobilizáciu viac ako 200-tisíc mužov, vďaka čomu by na jar zatlačilo Ukrajincov a v júli by začalo s hybridnou vojnou proti Západu.
Ako zámienku by využilo ruské menšiny v baltských štátoch. Scenár potom podrobne opisuje, čo by sa ďalej dialo až do mája 2025.
„Musíme si znova zvyknúť na myšlienku, že by v Európe mohla hroziť vojna. A to znamená, že sa na ňu musíme pripraviť. Musíme byť bojaschopní. Pripraviť na to Bundeswehr aj spoločnosť,“ povedal Pistorius pre televíziu ZDF.
Čítajte viac Nemecko ráta s možným konfliktom NATO a Ruska. Hovorí o Dni X a strete pol milióna ruských a aliančných vojakov
Dôvera napriek škandálom
To, že chýbajú tisíce vojakov, však nie je jediným problémom nemeckej armády. V posledných rokoch čelila i viacerým škandálom, ktoré odhalili, že sa stala útočiskom pravicových extrémistov vrátane neonacistov.
Množili sa prejavy rasizmu, antisemitizmu či sexuálneho obťažovania, no zaznamenali aj prípady krádeží munície a výbušnín. Odborníci upozorňujú i na nedostatočnú výzbroj a bojovú pripravenosť. Navzdory tomu dôveruje Bundeswehru až 83 percent Nemcov.
Otázne je, koľko pochopenia pre svoje plány nájde Pistorius u koaličných partnerov, ale aj vo vlastnej sociálnodemokratickej strane (SPD). Liberálnym slobodným demokratom (FDP) sa jeho nápad nepozdáva.
Foto: TASR/AP, Marcus Brandt
Ako novinárom prezradil jeden z ich hovorcov Alexander Müller, švédsky model by v Nemecku nefungoval, pretože nemožno skupinu vybraných mladých ľudí nútiť do vojenskej služby na úkor ostatných.
Podpora, naopak, prišla z tábora opozície. Johann Wadephul z Kresťanskodemokratickej únie (CDU) pre denník Rheinische Post uviedol, že jeho strana schvaľuje obnovenie vojenskej povinnej služby a je pripravená rokovať aj o iných spôsoboch riešenia.
Spolkový kancelár Olaf Scholz (SPD) sa tým zatiaľ nezaoberá a vyhlásil, že diskusiu k tejto téme neotvorí ani vo februári. Pistorius si teda na riešenie ešte musí počkať.
Stav nemeckej armády
- počet vojakov – 181 383
- z toho žien – 24 292 (13 %)
- civilných zamestnancov – 81 529
- vojakov na zahraničných misiách – 1 433
Zdroj: Bundeswehr. Pozn.: Údaje sú z októbra a novembra 2023.