Estónsko, Litva a Lotyšsko na svojich hraniciach s Ruskom a Bieloruskom zriadia obrannú líniu vystuženú stovkami bunkrov. Oznámilo to Tallinn po tom, čo ministri obrany troch pobaltských krajín koncom minulého týždňa podpísali príslušnú dohodu.
Plány sú založené na rozhodnutiach prijatých na vlaňajšom summite NATO v Madride, kde sa 31 členských krajín spolu so Švédskom, ktoré je čakateľom na vstup, zhodli, že spojenci musia byť pripravení brániť územie od prvého metra.
Pobaltské krajiny sú z pohľadu NATO jednotnou operačnou oblasťou, a preto sa obranné zariadenia budú budovať v koordinácii Tallinnu, Rigy a Vilniusu.
Podnetom na výstavbu obranných konštrukcií na hraniciach je podľa estónskeho ministra obrany Hanna Pevkura ruská vojenská agresia proti Ukrajine.
„Ruskom rozpútaná vojna na Ukrajine ukázala, že okrem vojenskej techniky, munície a armádneho personálu sú pre obranu Estónska od prvého metra nevyhnutné fyzické obranné konštrukcie na hranici,“ konštatoval Pevkur podľa internetovej stránke rezortu, na čele ktorého stojí.
Kaido Tiitus, poradca ministra Pevkura, priamo pripustil, že Estónsko čelí hrozbe ruského útoku. „Rusko je a bude najväčšou hrozbou pre estónsku bezpečnosť… Musíme byť pripravení, aby cena útoku na Estónsko bola pre Rusko čo najvyššia,“ citoval poradcu denník Postimees. „Obranné zariadenia sú potrebné pre prípad možného útoku, aby zdržali nepriateľa na hranici a poskytli spojencom čas prísť na pomoc,“ dodal.
Podľa Tiitusa Estónsko v posledných rokoch zlepšilo ochranu východnej hranice, vybudovalo tam ochranné zábrany. Tie však fungujú v čase mieru a v čase vojny, žiaľ, nemajú veľký efekt. V prípade útoku nestačia na odrazenie nepriateľa. Bunkre, tankové bariéry a tzv, dračie zuby predbežne nebudú vybavené mínovými poliami a žiletkovým plotom, pretože v čase mieru by bránili voľnému pohybu a predstavovali nebezpečenstvo pre obyvateľov. Sú však uložené v blízkosti východnej hranice a v prípade potreby sa dajú rýchlo nainštalovať.
Obranná línia pozdĺž estónskych hraníc má podľa denníka Postimees zahŕňať asi 600 betónových bunkrov. Každý má mať veľkosť 30–35 metrov štvorcových a je navrhnutý tak, aby desaťčlenná strážna jednotka bola schopná vzdorovať nepriateľovi dlhší čas. Bunkre budú chrániť vojakov pred nepriateľskou paľbou, pričom majú odolať priamemu zásahu strely kalibru 152 mm.
Odhaduje sa, že výstavba bunkrov vyjde Estónsko na zhruba na 60 miliónov eur. S výstavbou sa má začať už o rok, uviedlol web estónskej verejnoprávne rádiotelevízie ERR.
Estónska premiérka Kaja Kallasová minulý týždeň varovala, že aliancia má na to, aby sa pripravila na vážne vojenské ohrozenie svojho východného krídla zo strany Ruska, tri až päť rokov.
„Naši spravodajcovia odhadujú, že to bude trvať tri až päť rokov, a to do značnej miery závisí od toho, ako sa nám podarí udržať jednotu a postoj voči Ukrajine. Pretože to, čo Rusko chce, je pauza, a túto pauzu chce využiť na sústredenie svojich zdrojov a sily. Slabosť provokuje agresorov, čiže provokuje aj Rusko,“ povedala pre denník Times.
Čítajte viac Berlín hovorí o obrane proti Rusku, ale armáde chýbajú tisíce vojakov. Budú Nemci znova rukovať?
Denník Bild minulý týždeň informoval, že nemecká armáda má rozpracovaný podrobný scenár možného konfliktu krajín NATO s Ruskom, ktorý ráta s nasadením desiatok tisíc nemeckých vojakov v Pobaltí a v Poľsku. Bild to uviedol na základe získaného dokumentu, ktorý počíta s ruskou mobilizáciou vo februári tohto roka a končí sa bezprostrednou hrozbou vojny v lete 2025.
Čítajte viac Švédske ponorky zaplátajú diery v obrane NATO. V Baltskom mori dozrú na Rusov
Kallasová pre Times tiež konštatovala, že udržanie jednoty medzi členmi NATO je s pokračujúcou vojnou na Ukrajine stále ťažšie.
„Niekoľko západných spojencov vykazuje známky únavy z vojny,“ konštatovala estónska premiérka, o ktorej sa v kuloároch NATO a EÚ hovorí ako o horúcej kandidátke na šéfovský post v aliancii, alebo na čele diplomacie únie.
„Myslím ale, že je povinnosťou lídrov neustále vysvetľovať, prečo je ruské víťazstvo na Ukrajine nebezpečné nielen pre európsku bezpečnosť, ale pre bezpečnosť celého sveta, pretože ak sa agresia niekde oplatí, slúži to ako výzva na jej použitie inde,“ dodala Kallasová.