Prezident Emmanuel Macron v predvolebnej kampani na jar 2022 hovoril, že imigračnú reformu považuje za jeden z hlavných cieľov, ktorý by presadzoval počas svojho druhého mandátu v Elyzejskom paláci. Vlani v decembri sa mu to podarilo, ale konečná podoba zákona nezodpovedala úplne jeho predstavám.
Ak mal uspieť, bol odkázaný na podporu od časti opozičných poslancov. Tí predložili veľa pozmeňovacích návrhov, ktoré im prešli, čím dosiahli sprísnenie výsledného znenia reformy. „Politický život pozostáva z kríz, dohôd a nesúhlasov. Ubezpečujem, že som nezradil voličov, ktorí sa postavili za mňa, aby som zastavil krajnú pravicu," zdôraznil Macron podľa denníka Le Figaro.
Čítajte viac Putin Macronovi: „Pozorne ma počúvaj!“
O opaku však boli presvedčení viacerí poslanci jeho politickej strany. Proti návrhu zákona hlasovalo 20 z nich (z jeho tábora sa 13 zdržalo hlasovania, 131 sa vyslovilo za). Krajná pravica, ktorá dosiahla od Macrona ústupky, pomohla presadiť reformu a jej líderka Marine Le Penová hovorila o ideologickom víťazstve.
Francúzske médiá usudzujú, že paragrafy, ktoré zostali v zákone z návrhu vlády, súd asi neoznačí za protiústavné. Patrí sem napríklad zavedenie povinných testov z francúzštiny pre držiteľov povolenia na dlhodobý pobyt v krajine.
Podľa serveru Local to však môže inak vyzerať pri posudzovaní ustanovenia, ktoré podmieňuje prístup k sociálnym výhodám tým, že žiadateľ žije najmenej päť rokov vo Francúzsku. Ide napríklad o prídavky na deti a o príspevok na bývanie (na podporu v nezamestnanosti reforma nesiahla). „Odhaduje sa, že táto zmena postihne 110-tisíc legálne žijúcich imigrantov vo Francúzsku, vrátane 33-tisíc detí," napísal Local. Kritici tohto paragrafu tvrdia, že väčšina z týchto prisťahovalcov sa prepadne do pásma chudoby.
Čítajte viac Putinov pätolízač, nešetril Johnson po rozpútaní vojny na Ukrajine Macrona
Zákon ďalej ukladá poslancom, aby sa každoročne zaoberali počtom migrantov, ktorých krajina môže prijať. Fakticky to znamená zavedenie kvót. (Treba upozorniť, že zmeny sa nevzťahujú na občanov členských štátov EÚ, čiže ani na Slovákov.)
Ďalším sporným bodom môže byť to, že tí, čo požiadajú, aby mohli za nimi prísť žiť rodinní príslušníci (manžel alebo manželka či deti) si budú musieť počkať 24 mesiacov; doteraz je to 18 mesiacov. Zákon počíta aj s tým, že úrady získajú právo odňať francúzske občianstvo osobám s dvojaký občianstvom v prípade dokázaného spáchania závažného trestného činu.
Čítajte viac Macron oblečie školákov do uniformy. Zadarmo dostanú veci za dvesto eur
Počet žiadateľov o azyl je vo Francúzsku naďalej na vzostupe. Denník Le Monde zverejnil oficiálne najnovšie údaje, z ktorých vyplýva, že úrady zaznamenali vlani viac ako 142-tisíc žiadostí, čo je o 8,6 percenta viac v porovnaní s rokom 2022.
Väčšina ľudí, ktorá sa uchádza o udelenie azylu, nepochádza zo severu Afriky, odkiaľ je imigračný nápor do Európy, ale z Afganistanu (17500 žiadateľov). „Za Afgancami nasledujú Bangladéšania (8600), Turci (8500), Konžania (8000) a Guinejci (7000)," informoval Le Monde.
Za občanmi týchto krajín imigranti z Pobrežia Slonoviny, Gruzínska, Sýrie a Sudánu. Až na desiatom mieste v tomto rebríčku sú Ukrajinci vyhnaní z vlasti ruskou inváziou, ktorú prezident Vladimir Putin nariadil pred necelými dvomi rokmi.